Slovenská filharmónia bilancovala
Slovenská filharmónia zvolala na deň 28. mája tlačovú besedu, na ktorej hodnotila zavŕšený kalendárny rok svojej činnosti (z ekonomických dôvodov hodnotenie prebieha podľa rokov a nie sezón) a zároveň načrtla svoje zámery do budúcnosti.
Generálny riaditeľ Marián Lapšanský vyslovil spokojnosť nad dosiahnutými ekonomickými parametrami (inštitúcia hospodárila v kladných číslach v sume vyše 105 tisíc €). Tak v hodnotení roka 2012 ako pre budúcnosť označil za zvlášť významnú úlohu obnovy nástrojov (najmä značne presluhujúcich dychových). Okrem úspešných koncertov symfonického orchestra, čoraz viac sa medzinárodne uplatňujúceho Speváckeho zboru Slovenskej filharmónie a komorného orchestra Bohdana Warchala doma i v zahraničí (Rakúsko, Švajčiarsko, Japonsko, Turecko, Francúzsko, Rusko ale aj Ružomberok a Skalica, ) sa pokračovalo aj vo vydávaní nahrávok. V edícii Slovenská filharmónia – Poklady vyšli 3 CD. Na prvom sú dve Dvořákove symfónie dirigované v 70. rokoch Zdeňkom Košlerom a na ďalších dvoch šesť Haydnových symfónií pod taktovkou Libora Peška z nasledujúceho desaťročia. Aktuálnou nahrávkou zo súčasnosti sú Dvořákove Biblické písně a Legendy v podaní Petra Mikuláša a dirigenta Petra Altrichtera.
Osobitne ma tešia aktivity Slovenskej filharmónie zamerané na deti a mládež (Rodinné koncerty a Junior koncerty, koncerty Hudobnej akadémie), ktoré by vedenie orchestra v budúcnosti chcelo ešte rozšíriť. Telesá Slovenskej filharmónie venovali pozornosť aj slovenskej tvorbe, keď v roku 2012 premiérovali skladby Lukáša Borzíka, Ivana Buffu, Rastislava Dubovského a Jozefa Podprockého, pričom o ďalšie premiéry diel slovenských autorov sa pričinili hosťujúce orchestre (uvedením skladieb Ladislava Kupkoviča, Mariána Lejavu a Petera Martinčeka). Na koncertoch symfonického i komorného telesa odznelo v sledovanom obdodí ďalších 32 skladieb slovenských autorov od Bellu, Nováka, Zeljenku a Bázlika po Godára, Szegyovú, Iršaia, Piačeka, Zagara a ďalších. Umelecké vedenie zostáva nezmenené, šéfdirigentom bude aj v nasledujúcich rokoch Emmanuel Villaume (hoci zároveň bude šéfom opery v americkom Dallase), hlavnou zbormajsterkou Blanka Juhaňáková. V zozname sólistov abonentných koncertov minulého roka je potešiteľný nárast príslušníkov mladej generácie slovenských vokalistov (Adriana Kučerová, Eva Hornyáková, Linda Ballová, Eva Šušková, Ján Hollý, Tomáš Šelc).
Popri kompletnom zozname koncertov v sezóne 2013/14 prítomní novinári dostali aj program nového ročníka Bratislavských hudobných slávností. Tieto už podobne ako vlani sa vďaka ukončeniu rekonštrukcie budovy Reduty vrátili k pôvodnému termínu medzi 27. septembrom a 13. októbrom Na otváracom koncerte festivalu by malo odznieť Stravinského Svätenie jari na počesť stého výročia parížskej premiéry skladby, záverečný koncert podujatia by mal dirigovať Vladimír Fedosejev. Zo zahraničných symfonických orchestrov sa počíta s účasťou Slovinskej filharmónie, Filharmonického orchestra mesta Moskvy, orchestra rímskej Academie di Santa Cecilia (so slovenským dirigentským objavom Jurajom Valčuhom predvedie diela Ravela a Respighiho a v ďalšom koncerte so Slovenskou filharmóniou Verdiho Rekviem s atraktívnou sopranistou Hui He) , Bieloruského štátneho symfonického orchestra, Orchestra Wiener Akademie (s Martinom Haselböckom). Pražská komorná filharmonie predvedie program orientovaný na klasicizmus (Mozart, Haydn), Nemecký symfonický orchester z Berlína (s dirigentom Tuganom Sokievom a klaviristom Borisom Berezovským) diela Šostakoviča a Prokofieva, kým venuje väčšinu svojho programu jubilujúcemu Benjaminovi Brittenovi. Dá sa predpokladať, že tak ako po minulé roky budú Bratislavské hudobné slávnosti trocha predčasným vrcholom budúcej sezóny, čím nijako nechceme znižovať úroveň celosezónnych abonentných koncertov.
Slovenská filharmónie bez viditeľných komplikácii zvládla návrat do zrenovovanej budovy a aj v časoch tak ťažkých pre kultúru šíri dobré meno Slovenska v bližšom i vzdialenejšom zahraničí, no predovšetkým doma. Tu len systematickou prácou môže dosiahnuť, aby k vážnej hudbe našli vzťah aj nastupujúce generácie, ktorým systematická výchova k náročnejším umeniam chýba tak v školskom ako rodinnom prostredí.
