Baletní panorama Pavla Juráše (108)

Tentoraz:
* Don Juan sa rozlúčil v Berlíne
* Portrét choreografa a režiséra Giorgia Madiu
* „Diabol je vždy lákavý“ – odkazuje Giorgio Madia
***

Vo štvrtok 8. januára skončila v repertoári Berlínskeho štátneho baletu výtvarne a divadelne pôsobivá inscenácia Dona Juana od choreografa Giorgia Madia. Spomienka na ňu bude v dnešnej fotogalérii, lebo aj výtvarne sýte fotografie stoja za pozornosť pre tých, ktorí inscenáciu nestihli. Libreto cituje obľúbené motívy. Deň začína útekom Dona Juana z budoáru Donny Anny, ktorá poznala, že rozhodne nespala so svojim snúbencom Ottaviom. Pod oknom čaká Juanov sluha Zanni. Komtúr – Commandeur je tu otcom Donny Isabelly, ktorú predstavuje Juanovi. Keď ich pristihne in flagranti vyzve Juana na súboj a umiera jeho rukou. Madia pridáva postavu sprievodcu Juana z iného sveta, má príznačné meno Diavolo. Juan Isabellu prvýkrát stretáva na cintoríne, kde trúchli pri hrobe svojho otca. Okolo kráčajú rehoľnice na rannú pobožnosť a medzi nimi jedna z obetí Juana Donna Elvira. Juan prikáže Zannimu, aby sochu Komtúra pozval k nim na večeru. Socha prekvapivo súhlasí. Z temného cintorína sa Juan presúva na zásnubnú oslavu Elisy a Carina. Juan radostne rozhadzuje peniaze medzi hostí, aby mohol zostať s Elisou sám. Don Juan je pozvaný na bál do špeciálnej spoločnosti. Prítomné sú Donna Elvira, Donna Anna, Donna Isabella, Elisa aj Don Ottavio a Carino, ale Juan nemá žiadne výčitky ani zábrany. Prichádza aj Commandeur a pozýva Juana na svoju večeru, pri ktorej už bude aj „boží svedok“. Juan prijíma.

Diavolo je stály sprievodca Dona Juana. Je stelesnením jeho temnej stránky, rozkoše. Podivne dramaturgický je koniec. Od Diavolovej moci závisí celý osud Juana. Oznamuje Juanovi, že od jeho moci závisí celý jeho život a životný štýl. Bez neho nie je nič. Blíži sa koniec týchto rozkoší. Aj diabol je zhnusený? Všetky dvere sa zatvárajú. Don Juan zostáva sám. Už neprichádzajú žiadni démoni, bez ktorých už nie je žiadnym Juanom.V titulnej role mohli diváci vidieť Leonarda Jakovinu, ktorý v tejto postave skutočne zažiaril. Diváci na celom svete ho isto poznajú z jeho oduševneného mužného výkonu v Bigonzettiho balete Caravaggio. Ako úlisný a presvedčivý diabol v rôznych kabátoch mu sekundoval Michael Banzhaf. Nechýbali ani klasické hviezdy súboru. Primabalerína Iana Salenko ako nevinná Elisa, či Marian Walter ako Carino.

Giorgio Madia sa svojským spôsobom popasoval s touto kultovou postavou európskej kultúry. Pre choreografiu trvajúcu deväťdesiat minút v tridsiatich piatich scénach použil hudbu Christopha Willibalda Glucka – baletnú pantomímu Don Juan (1761), ktorej štruktúru doplnil hudbou z ďalších Gluckových diel ako Allessandro, Semiramis a Orpheus a Eurydike. Hudobný zážitok umocňuje scénická prítomnosť viedenskej huslistky Lidie Bach, ktorá vystupuje v predstavení spolu s tanečníkmi a doslova levituje na scéne. Rafinované kostýmy pochádzajú z dielne Bruna Schwengla. Je to už tretia spolupráca výtvarníka s Madiom.Pre tých, ktorí rodeného Milánčana Giorgia Madia (*1965) nepoznajú, krátka vizitka. Vyštudoval balet na slávnej baletnej škole Milánskej La Scaly a stal sa členom ansámblu. Od roku 1985 spolupracuje ako sólista v súbore Maurice Béjarta. Jeho tanečné kvality potvrdzuje účasť na rozlúčkovom turné Nurejeva, ktorý ho pozval, aby s ním vystupoval v dvoch číslach v Limónovej Maurovej pavane a Béjartovom Chant du compagnon errant. Po dobe v Amerike sa Giorgio Madia v roku 1993 vracia do Európy ako sólista Aterballetto a od roku 1995 ako sólista Zürcher Ballett. Od roku 1997 sa Madia venuje práci baletného majstra a pedagóga a jeho cesty sa križujú medzi Balletto di Toscana, baletom Wiener Staatsoper, Compañía Nacional de Danza, National Ballet Portugal, Teatro Comunale di Firenze, Leipziger Ballett, Basler Ballett alebo Berlin Ballett an der Komischen Oper Berlin.V roku 2000 prijal ponuku stať sa umeleckým šéfom baletu Teatr Wielki v Łódź. Odtiaľ smeruje jeho cesta do Volksoper Wien, kde pôsobil do roku 2005 ako baletný riaditeľ a choreograf. S choreografiou začal Giorgio Madia už v roku 1995, od roku 2005 ako choreograf na voľnej nohe. Pripravil balety pre súbory: Staatsballett Berlin, Wiener Kammeroper, baletné súbory v Krakove, Wrocłavy, Balletto di Milano a Balletto di Roma, tanečné číslo pre Wiener Opernball. Jeho tituly sú zaujímavé formálne i dramaturgicky. V zozname jeho práce nájdeme Spiacu krásavicu, Luskáčika, Labutie jazero, Romea a Júliu, La Fille mal gardée, Coppéliu s individuálnym výkladom. Ďalej tituly ako Nudo, Alenka v ríši divov, Popoluška, Čarodejník z krajiny Oz, Chopin imaginaire, Harlekin alebo tanečnú adaptáciu slávneho filmu La Dolce Vita.

V jeho životopise nájdeme aj réžie pre hudobno-operné divadlo. Offenbachove Hoffmannove poviedky, Lehárovu Giudittu pre Seefestspiele Mörbisch, muzikál Ain’t Misbehavin, v spoločnom večere dve barokové opery La Guirlande / Zéphire od Rameaua, miniopery Le pauvre matelot / Venus in Africa, slávnu Anatevku – Fidlikant na streche, Der kleine Horrorladen alebo Gluckovho Orpheus und Eurydike inscenovanú ako Ballet-Opéra. Za svoje choreografie pre divadlá v Poľsku bol niekoľkokrát vyznamenaný cenou kritikov Zlatá maska.

Berlínsky Don Juan bola jeho tretia inscenácia pre Staatsballett Berlin, po úspešnej Alenke v ríši divov (2007) a obrovskom úspechu jedného z jeho najlepších titulov Čarodejník z krajiny Oz (2011).

Ku rozlúčke s Don Juanom poskytol choreograf Giorgio Madia rozhovor pre českých a slovenských divákov:

Mnoho činoherných režisérov i choreografov sa snažilo vyrovnať s fenoménom Dona Juana. Samozrejme, každý vychádza hodne zo seba. Môžete poodhaliť seba?

V umení je spôsob tvorcovho prístupu k danej téme vždy osobný. Preto to odhaľuje moje predstavy o mýte. Ale zámer pripraviť prehlásenie o sebe nebolo vôbec témou.Vaša inscenácia je výtvarne nesmierne pôsobivá. Extravagantné kostýmy… Líčenie… Vedľa krásnych žien dominuje u mužov, napríklad aj na soche Commandatore zvýraznené pohlavie. Je to snaha o šokovanie, či pointa?

Mýtus o Donovi Juanovi sa narodil na javisku od ranných barokových dôb. Don Juan bol nazývaný “burlador”, čo znamená “podvodník, gambler”. Spôsob, ako je prezentovaný v divadelnej hre a jeho interpretácia na javisku, boli vždy zrkadlom svojej doby; autori mali publikum na mysli. Stále sa meniace podrobné údaje o sprisahaní liečiť sexualitu, zvádzanie, mravné inštancie kresťanstva, právom, lojalitou a otcovstvom a preto je za to tiež Don Juan potrestaný, pretože ignoruje toto všetko. Legenda existuje len vtedy, aby predviedla tento kontext. Pre Berlín, moderné a slobodomyseľné mesto s mladým publikom, sme osobito v tomto mieste konania, môj kostýmový výtvarník a ja neboli “hanbliví”. Nakoniec je to všetko ponechané na publiku a tiež to odkazuje a vzťahuje sa k myšlienke “honni soit qui mal en pense“. Reakcie alebo interpretácia každého diváka sa už nesie v jeho alebo jej osobnom postoji a sociálnych návykoch.Je to tak správne, že o osude Juana vo vašej inscenácii nerozhodujú Commendatore a nebesia ale Diavolo?

Don Juan odhaľuje tajomstvo iba v predstavách svojho diváka. Vaša otázka odhalí váš osobný výklad. Nemal som v úmysle žiadne prehlásenie ako také. Iba toto: Don Juanovo ihrisko je pódium, žije každým okamihom a je v súlade s očami svojich divákov, nech už je to jeho publikum, nech už sú to ženy, publikum, ktoré stretol zo strany Commendatoreho alebo morálnej inštancie kresťanskej cirkvi. Na konci Don Juan nemá nič okrem svojich divákov, ktorí ho sledujú. Ale to je to, prečo existuje. A: Diavolo je Don Juan. Don Juanovo diabolské jednanie sa často odosobnilo v úpravách legendy v priebehu dejín divadla.Súcitíte ako tvorca s postavou Juana?

V prvom rade sympatizujem s divadelnými kvalitami tejto inšpiratívnej legendy európskej kultúrnej histórie. Diabol je vždy lákavý. To je dôvod, prečo je lákavá!

Leonard Jakovina je výborný herec a charizmatická osobnosť. Nemáte obavu, že väčšine publika bol vlastne takýto Juan sympatický?

Don Juan je obľúbený publikom! Je to zmysel jeho existencie, vyvolať túžbu a byť žiadostivý a atraktívny.

V januári si pripomíname smrť Rudolfa Nurejeva. Vy ste boli hosťom jeho turné. Máte nejakú osobitú spomienku?

Bol som partnerom Rudolfa Nurejeva v dvoch duetách počas jeho svetového rozlúčkového turné, ktoré trvalo niekoľko rokov, od roku 1989 do 1991. Nikdy som sa nestretol s niekým tak serióznym a odhodlaným pre čokoľvek, či už robil tanec, riadil súbor alebo choreografoval. Zapísal sa v dejinách baletu ako jedinečná osobnosť s jedinečným štýlom. Bola to svetová hviezda, dnes to je legenda a to nielen pre milovníkov baletu, ale i pre celú verejnosť.

Nič menej, ovplyvňoval ľudí po celom svete. V dobe keď bol aktívny, ľudia, ktorí nevedeli toľko o balete poznali jeho meno. Navždy zmenil obraz toho, ako tanečníci videli sami seba a ako boli videní ostatnými. Kedykoľvek sme sa dívali na jedno z jeho vystúpení v televízii alebo na videu, sme poznali, že zanechal veľký baletný odkaz pre nás. Ale to, čo zostalo v našich mysliach, čo prechádza spoločnosťou, generáciami, je jeho vášeň pre umenie. Nikdy som sa nestretol s opravdivejším umelcom ako Nurejev.

Aké projekty vás čakajú v najbližšej dobe?

Odteraz až do júna budem v Estónsku, v najstaršom Estónskom divadle blízko Tallinnu, budem režírovať Bizetovu Carmen, potom v Lipskej Opere, kde ma poverili réžiou Klietky bláznov (La Cage aux Folles). Budem prekopávať svoju verziu My Fair Lady pre Operu v Muscat a budem choreografovať Chopin Imaginaire, ktorá bude mať premiéru 9. mája v Lodži.
***

Tak aspoň také krátke zastavenie pri tanečnom divadle Giorgia Madia. V dobe fašiangovej, masopustnej. Na záver bonus, video z choreografovho filmu Narcissus. Narcisa tancuje člen Royal Balletu Fernando Montaño. Obliekla ho ikona svetovej módy Vivienne Westwood. Krátky film na hudbu Clauda Debussyho Prélude à l’après-midi d’un faune sa natáčal v pôsobivých interiéroch Hotelu Therme Vals. Svetová premiéra filmu sa konala minulý rok v Hippodrome Casino na Leicester Square v Londýne. Film sa zúčastnil napríklad slávnej prehliadky tanečných filmov v San Franciscu.

Foto Yan Revazov, Dieter Hartwig