Baletní panorama Pavla Juráše (11)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Tentoraz:
– Sviatok baletu: Alice in Wonderland v českých kinách 
– (Ne)známy Daniel Záboj už podruhé v Liberci
– Krvavá svatba v Plzni 
***

Ceny Thálie aj blížiaca Veľká noc nás nechá v tomto diele chladnými. 28. marca sa totiž len v troch vybraných kinách v ČR a to v pražskom Bio Oku, Bio Central v Hradci Královom a kine Morava vo Veselí nad Moravou, uskutoční live prenos z Royal Opera House Covent Garden v Londýne s geniálnou inscenáciou Christophera Wheeldona Alenka v ríši divov.Diváci, ktorí nemali možnosť vidieť inscenáciu na DVD z premiéry, či prednedávnom v prenose na Mezzo, by si tento baletný a divadelný skvost rozhodne nemali nechať ujsť. Christopher Wheeldon (1973), bývalý tanečník, ocenený dokonca zlatou medailou na Prix de Lausanne (1991), člen kráľovského baletu v Londýne, neskôr sólista New York City Ballet, dnes už etablovaný choreograf. Autor baletov pre San Francisco Ballet, či Bolšoj balet a ďalšie nemenej významné baletné stánky. Vrcholom jeho kariéry zatiaľ bola nepochybne práve svetová premiéra baletu Alenky v Covent Garden v roku 2011 s pôvodnou hudbou Joby Talbota v koprodukcii s National Ballet of Canada.

Práve hudba vrstovníka Wheeldona Jobyho Talbota (1971), jedného z najzaujímavejších skladateľov svojej generácie prispela k úspechu tohto diela popri prepracovanom librete, choreografii a výprave, ktoré sú rovnocenným partnerom tanečníkov. Skladateľ nie je žiadny baletný nováčik, okrem hudby pre film, či na objednávku reprezentatívnych symfonických telies vo Veľkej Británii, ho k baletu priviedol rezidenčný choreograf Royal Opera House Wayne McGregor. Pripravili spolu dnes už klasický balet McGregora Chroma, Genus (2007) pre balet Parížskej opery, Entity (2008) pre McGregorov súbor Random Dance. Francúzska choreografka Carolyn Carlson, či Medhi Walerski v Nederlands Dans Theater tiež využili hudbu Talbota, ktorá podľa potreby a dramaturgie osciluje medzi klasickou kompozíciou, či modernou s využitím elektroakustických zvukových možností.

Talbot napísal geniálnu hudbu, ktorá obsahuje veľké a rafinované symfonické pasáže, komorné miesta, pracuje s motívmi, ktoré charakterizujú postavy či situácie. Nehrá sa na žiadnu avantgardu, ale dáva svoj talent do služby divadelného príbehu, zhmotnenia snového príbehu Alenky, ide poruke choreografovi čo sa týka zvukovosti, koncepcie, stopáže. K tomu všetkému pridáva svoj obrovský invenčný potenciál čo do melodickej línie i do orchestrálnej plnosti symfonického zvuku s využitím tradícií toho najlepšieho, čo britská hudba od Purcella po Brittena až po súčasné kompozičné postupy dokázala. V orchestrisku nechýbajú hlavne akustické a zvukomalebné nástroje, klavír, čelesta, zvonkohra, veľká skupina bicích. Spolu s choreografom vytvoril Talbot balet, ktorý je nielen rozprávkový, detský, ale aj dospelý, nielen čo sa týka určenia diváckej skupiny, ale aj zrelosti svojej vlastnej práce.

Nicholas Wright napísal scenár, ktorý vychádza z prvej knihy Lewisa Carrola Alenka v ríši divov. Dopísal vtipný prológ, ktorý uvádza divákov do príbehu viktoriánskeho Anglicka Kráľovná Viktória potom čo si prečítala Alenku a rozkázala, aby jej priniesli iné diela autora, zostala v nemom úžase stáť nad jeho matematickými spismi, pretože autor Alenky civilným menom Charles Lutwige Dodgson bol učiteľom matematiky na Oxfordskej univerzite. Na oslave v sídle Alenkinej matky, ktorá očakáva mnoho pozvaných hostí, je prítomný aj Lewis Carroll s nerozlučným fotoaparátom (známa Carrollova záľuba). Atmosféra hustne nielen despotickou matkou, ktorá sa neskoršie premieňa na obávanú Srdcovú kráľovnú, ale aj tým, že mladý záhradník Jack si dovolil Alenke priniesť červenú ružu. Tie matka Alenky podobne ako kráľovná nenávidí. Tiež daroval Alenke jeden z matkiných koláčikov, za čo je okamžite vyhodený. Carroll chce vyfotiť Alenku, ktorá narieka za Jackom a keď ožiari scénu blesk z jeho fotoaparátu, ocitáme sa podivným kúzlom v inom svete. Postavy pri stole zmĺknu, Carroll má zrazu milučký chvostík ako králik a začína sa jeho premena v oného slávneho Bieleho králička. Vtiahne Alenku rovnako tak ako Carrolla do poetického, snového surrealistického sveta. Wright funkčne stavia za seba jednotlivé kľúčové momenty prvého dielu tak, ako ich pozná aj český čitateľ (názvy príbehov, či kapitol a mená postáv nechávam v českom znení pre lepšiu zrozumiteľnosť): Kaluž slz, Kuriální závod a sáhodlouhý obrázek, Vepř a pepř, Bláznivá svačina, Houseňákova rada až po veľkolepý obraz, ktorým si vystačí v druhom diele – Královnino kroketové hřiště. V logike deja, podobne ako u Carrolla, nechýba ani pôsobivý epilóg.

Alenka v ríši divov patrí k najpopulárnejším dielam detskej anglickej literatúry. A nielen detskej: za prvej svetovej vojny bolo zistené, že popri Biblii a Shakespearovi bola Alice in Wonderland najčastejším sprievodcom anglického vojaka na fronte. I dnes sa v knihe nachádza bohatý zdroj vtipných a príhodných citátov pre všetky príležitosti: od slovných súbojov v anglickom parlamente, do filozofickej satiry i knihy o fyzikálnej teórii relativity. I tak smrteľne vážny muž ako Woodrow Wilson sa raz prirovnal k Alenkinej Čiernej kráľovnej, ktorá musí utekať čo jej nohy stačia, pokiaľ chce zostať na jednom mieste. Čo je ale u tvorcov mimoriadne, že svojim javiskovým dielom v tanečnom slovníku dokázali vystihnúť zvláštne kúzlo, nejednoznačnosť, nad ktorou premýšľajú literárni vedci už celé desaťročia a dielo vybudovať v mimoriadne zovretej vnútornej stavbe. I ten, kto Alenku nečítal sa nestratí a dokáže identifikovať jednotlivé dobrodružstvá, pretože uprostred je vždy Alenka so svojim zvláštnym krehkým svetom a túžbou ísť a poznávať ďalej.

0 0 vote
Ohodnoťte článek

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments