Baletní panorama Pavla Juráše (13)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Tentoraz: 
– Romeo a Júlia Massima Moriconeho v SND 
– Dvaja mladí tanečníci v hlavnej role: Martin Kreml a Dominik Slavkovský ako Romeo 
– Česká tanečná platforma štartuje 
– Plátno pre tanečné filmy v Bio Oku pripravené 
*** 

S inscenáciami Romea a Júlie sa pretrhlo vrece. Po Drážďanoch (zde), kde Stijn Celis vytvoril inscenáciu o chladnom súčasnom svete, prichádza vo štvrtok 11. apríla Slovenské národné divadlo. Je to prvá premiéra nového vedenia. Dramaturgia siahla po viac než dvadsaťročnej choreografii talianskeho tvorcu Massima Moriconeho. Rozhovor s choreografom už čoskoro vyjde na Opera Plus.
Massimo Moricone (*1958) študoval tanec v Ríme, neskôr na škole Maurica Béjarta Mudra v Bruseli a v Cannes. Študoval aj herectvo, ale rozhodol sa pre kariéru tanečníka. Počas svojej kariéry účinkoval v mnohých súboroch v Taliansku a tancoval v baletoch významných choreografov ako Alvin Ailey, Amedeo Amodio, Felix Blaska, George Balanchine, Heinz Spoerli a ďalší. V roku 1983 založil vlastný súbor Teatro Koros, ktorý počas dvadsiatich rokov svojej existencie spolupracoval s mnohými divadlami a festivalmi. V roku 1984 získal Massimo Moricone prvú cenu na Medzinárodnej choreografickej súťaži v Nyone vo Švajčiarsku a v tom istom roku mu Serge Lifar osobne udelil cenu Prix de L´Université de la Danse de Paris. Nasledovali ďalšie ocenenia, medzi inými aj grant, ktorý mu umožnil absolvovať medzinárodný tanečný kurz pre profesionálnych choreografov a skladateľov na University of Guildford v Londýne (1985).V rokoch 1989 – 1992 Massimo Moricone pôsobil ako asistent umeleckej riaditeľky Elisabetty Terabust v tanečnom súbore i škole Teatro dell´Opera v Ríme. V roku 1991 ho umelecký riaditeľ Northern Ballet Theatre Christopher Gable pozval vytvoriť novú choreografiu pre Prokofievov balet Romeo a Júlia. Moricone vytvoril diela pre niekoľko talianskych tanečných spoločností. Pôsobil ako hosťujúci choreograf v Škótskom balete, v Štátnom divadle v Malmo, Nemeckej opere v Berlíne, v Národnom balete na Kube, v Joven Ballet de Camara Madrid. V roku 2001 ho oslovila choreografka Carolyn Carlson, aby vytvoril novú produkciu pre La Biennale di Venezia.

Tri roky žil a pôsobil v Tokiu, kde pracoval na viacerých projektoch spojených s japonskou kultúrou, prezentovaných na Tokyo Dance Triennale 2006. Moriconeho úspešný projekt BBB Bach & Break Beats so skupinou súčasného tanca Maggiodanza mal premiéru v roku 2008 a do roku 2010 projekt uviedli na niekoľkých turné po svete. V septembri 2012 sa Massimo Moricone predstavil novou inscenáciou Don Juan v Teatro di San Carlo v Neapoli.

Dramaturgička baletu SND Eva Gajdošová sa opýtala choreografa v čom spočívalo tajomstvo úspechu pôvodnej inscenácie Romeo a Júlia v Northern Ballet Theatre?

Inscenácia pre Northern Ballet vznikala za skvelej spolupráce s režisérom Christopherom Gableom, ktorý chcel balet posunúť bližšie k divadelnej dráme. Našim ústredným motívom bolo ukázať, aká silná môže byť láska, sústredili sme sa na skutočnosť, že dvaja bezstarostní mladí ľudia sa rozhodnú zomrieť kvôli svojej láske. Nechceli sme, aby tanečníci boli iba tanečníkmi. Christopher ich viedol k herectvu, aby príbeh nevnímali iba fyzicky. „Fyzično“ je, samozrejme, v balete dôležité, ale musíte rozmýšľať nad tým, čo robíte a prečo to robíte. Myslím, že aj pre mňa malo veľký význam vnímať dielo z divadelného uhla pohľadu. Vtedy chápete dramaturgiu predstavenia, snažíte sa, aby tanec nebol iba pre efekt, technicky dokonalý, či priestorom pre predvedenie tanečníkov, ale aby choreografia ako celok bola zrozumiteľná. To bola moja hlavná motivácia pri tvorbe diela.“, hovorí choreograf.

Predstavenie sa stalo najväčším hitom súboru a získalo niekoľko ocenení, okrom iného cenu Najlepšia tanečná produkcia roka, Hudobnú cenu Kráľovskej filharmónie a nomináciu na Cenu Laurenca Oliviera. V čom je nová verzia pre Balet SND?

Po vizuálnej stránke sme išli iným smerom. Pôvodná produkcia v Northern Ballet Theatre sa sústredila na taliansku Veronu – mesto Kapuletovcov a Montekovcov. Tu sa zameriavam viac na Shakespeara, na mesto, kde žil, písal a kde prvý raz uviedol svoju hru. Ocitáme sa teda v Londýne, v divadle Globe – na scéne, ktorá je replikou tohto divadla. Čo sa týka choreografie, zásadne ju nemením, ale musíme si uvedomiť, že vznikla pre konkrétnych tanečníkov. V každom divadle musím svoju inscenáciu prispôsobiť tanečníkom, ktorých mám k dispozícii. Doslova ju musím našiť na konkrétne telá.“, popisuje bratislavskú inscenáciu, ktorú už za pár dní budú mať diváci možnosť posúdiť.

Ďalší titul, ktorý by Moriconeho lákal, je Prokofievova Popoluška. Choreografovým najobľúbenejším skladateľom je však Stravinskij a jeho snom je vytvoriť choreografiu „k Sväteniu jari. Je to ako vrátiť sa k svojim koreňom a nájsť novú motiváciu.“

Postava Romea je trikrát alternovaná a vedľa Orazia di Bellu, dostali priestor dvaja mladí slovenskí tanečníci: Martin Kreml (1992) a Dominik Slavkovský (1991). Ich nezaujatý mladý pohľad na prácu na veľkej role a balet všeobecne, je nesporne zaujímavý. Navyše môžeme kvalitu ich odpovedí a ich úprimnosť porovnať z podobnými rozhovormi s českými tanečníkmi.

Je to vaša zatiaľ prvá taká veľká rola. Vybral si vás choreograf na castingu na obsadenie Romea a Júlie?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na