Baletní panorama Pavla Juráše (135)

Tentoraz:
* Hommage Rosalia Chladek (1. diel)
* Lucia Lacarra doma
* Čo sleduje Joseph Michael Gatti?
***

Je už dobrým zvykom letnej Panorámy, že než varírovaniu správ, sa v dobe uhorkovej sezóny radšej vráti k nejakému zaujímavému fenoménu. Vlani to bola Brigitte Lefèvre a jej dlhoročná vláda v slávnom Balete Parížskej opery. Tento rok to bude viac osobnejšie. 3. júla uplynulo dvadsať rokov od smrti významnej umelkyne Rosalie Chladek. Hovorí vám niečo to meno? Najskôr máte nutkanie prestať čítať, že tento diel bude nuda. Nerobte to. Tak ako to v našich krajinách je dobrým zvykom, dnes už nikto nemyslí na to, že jedna z tanečných legiend vývoja tanca v 20. storočí sa narodila v Brne. Nie je to nič neobvyklé, aj Slovákom je jedno, že sa v ich hlavnom meste narodil jej generačný druh Rudolf von Laban. Bolestný nedostatok aspoň základných informácií je šokujúci. Internetové zdroje žalostne odpisujú od seba aj s bludmi a chybami a odborná literatúra zmizla či ani nevznikla v strašidelnej dobe po II. svetovej vojne. Keby nebolo legendárneho rakúskeho profesora, dramaturga a divadelného vedca Alfreda Oberzauchera, nepodarila by sa ani moja detektívna práca zmapovať pre českého čitateľa aspoň v základných obrysoch život neskoršej veľkej umelkyne z mesta Brna. Ani u našich susedov, kde umelkyňa našla svoj druhý domov nie je situácia bezproblémová, ale je čitateľná veľká snaha tento dlh splatiť a oceniť dnes jej veľký význam pre výrazový tanec, ktorý Rosalia Chladek učinila. Veľkú medzeru zaplnila obsažná a čitateľsky vďačne napísaná publikácia Rosalia Chladek: Klassikerin des bewegten Ausdrucks, ktorá neprepadá do prehnaného skúmania metodiky výučby techniky Chladek, ale skúma viacero fenoménov tejto umelkyne. Dve výrazné osobnosti tanečnej vedy v Rakúsku Gunhild Oberzaucher-Schűller a vtedajšia predsedníčka spoločnosti Rosalie Chladek Ingrid Giel sa vydali po stopách výrazového tanca 20. storočia.

Ak si pripomíname guľaté výročie úmrtia umelkyne, v tomto roku s päťkou na konci si pripomíname zároveň aj stodesať rokov od jej narodenia. V roku 1905, 21. mája bola nedeľa, keď sa v Brne Rosalia Chladek narodila. Akí boli jej rodičia, kto boli? V kontexte znovu objavovania nemecko-českých dejín Brna typický príklad. Vďaka Alfredovi Oberzaucherovi si môžeme o nich urobiť jasnú predstavu a román o živote avantgardnej tanečnice, pedagogičky a choreografky zasiahnutej tragickým storočím môže dostať jasnejšie kontúry. Otec Rosalie Josef Chladek (narodený 1864) pochádzal z nemeckej roľníckej rodiny. Vypracoval sa na obchodníka s kožou. V Brne si otvoril obchod s galantériou. Maminka sa volala Maria (narodila sa v roku 1882, rod. Stodůlková), bola slovanského pôvodu, ale v svojej rodine majiteľov hotela v Brne sa jej dostalo starostlivej nemeckej výchovy. Svoje okúzľujúce meno: Rosalia, dievčatko dostalo podľa starej mamy z maminkinej strany. Rosalia mala o dva roky staršieho brata Rudolfa, to bol jej jediný súrodenec, ktorý bohužiaľ tragicky zahynul vo vojnovom konflikte II. svetovej vojny.

Je trápnym svedectvom neúcty a nezáujmu o históriu, že rodný dom Rosalie Chladek stále stojí v centre Brna a denne okolo neho prúdia tisíce náhliacich sa občanov – hrdých Čechov na vlakovú stanicu bez toho, aby vedeli čo len pár informácií o tom, aká nielen architektonicky, ale aj sociologicky a dejiny tvoriaca oblasť bolo historické centrum Brna, ten malinký ostrovček uprostred dnes roztiahnutého mesta bujarej urbanizácie.

Rosalia navštevovala ľudovú školu a neskôr lýceum. Ako správne sa rozvíjajúca mladá slečna, sa okrem štúdia venovala ľahkej atletike, v ktorej bola vynikajúca. Veľkú voľnosť a inšpiráciu našla v škole Margarete Kallab, ktorú navštevovala štyri roky. Ako žiačka slávnej učiteľky zažila svoje prvé stretnutie s divadlom a publikom na scéne Mestského divadla.

V mladosti, od trinástich rokov, Rosalia Chladek študovala rytmiku na slávnej brnianskej škole Margarete Kallab. To bola vzrušujúca doba nielen pre Brno. Kallab nemeckej národnosti, otvorila svoju školu v Brne ako umelecká bytosť inšpirovaná pôvodcom rytmiky na prahu storočia Émila Jaquesa – Dalcroza (jeho okrúhle jubileá 1865-1950 si tiež tento rok pripomíname).Ten rytmiku vnímal ako zásadnú inšpiráciu pre tanečné umenie zbavené tradície baletu. Sú to skutočné počiatky moderného tanca. V roku 1911 predstavil Dalcroze svoju metódu na niekoľkých prednáškach v pražskom Rudolfine a potom v ďalších rokoch sa tam vracal v rámci Mezinárodního kongresu pro hudební výchovu. Už v roku 1912 vznikol spoločný česko-nemecký projekt Spolek Jaques-Dalcroza. Na tanečníkovej slávnej škole v Drážďanoch v Hellerau, ktorá ovplyvnila generácie umelcov naprieč umeleckými smermi svojou multižánrovosťou, inscenoval slávnu inscenáciu Gluckovho Orfea a Euridiky so scénou slávneho Appiu (1913).

V českom prostredí bola hlavnou predstaviteľkou dalcrozovskej metódy práve Margarete Kallab, ktorá inklinovala od metodiky viac k tanečnej praxi. V škole v Hellerau študoval aj Antonín Očenášek a Karel Pospíšil, osobnosti českého Sokola, ktorí metódu Dalcroza uplatňovali na vývoji sokolských cvičení. V českom prostredí to boli aj absolventky školy v Hellerau Anna Dubská, Míra Holzbachová, Marie Volková, Eliška Bláhová, ktorá sa venovala rytmickej gymnastike a je autorkou mimoriadnej publikácie Pohyb, rytmus, výraz, ktorá prezentuje súhrnný pohľad nielen na Dalcrozovu metódu ale aj dobové dianie. Z Brna od Kallab sa Rosalia Chladek ako talentovaná študentka s podporou učiteľky, ktorá iste presvedčila rodičov, aby sa nebáli dcéru poslať najprv na letný kurz, dostala práve až do centra v Drážďanoch.

V tom čase už školu viedli oddané žiačky Dalcroza. Ten pred prvou svetovou vojnou, ktorá proces zastavila, odišiel do Paríža. Po vojne sa usadil v Ženeve a do Drážďan sa už nevrátil. Navyše Dalcroz vnímal svoj experiment mimo tanca, tanec bol pre neho skrátene povedané vedľajší produkt. Na škole v tomto čase už pôsobí aj výrazná česká osobnosť Jarmila Kröschlová. Školu – Schule für Rhythmus, Musik und Körperbildung Hellerau zakončila diplomom učiteľky pre vzdelávanie tela. Nie je nezaujímavé, že v školskom roku 1920/1921 v Drážďanoch iná hviezda – Mary Wigman otvára svoju slávnu školu Mary Wigman-Schule. Na túto školu prichádza rovesníčka Chladek, rodáčka z Viedne Margarete Wallmann, ktorá sa tam stretáva s Gretou Palucca (1923).

V roku 1922 sa Chladek stala členkou tanečnej skupiny Kratina (podľa vedúcej osobnosti Valerie Kratiny) školy v Hellerau. O rok neskôr tanečnica už vystupuje so súborom z liahne nového štýlu; v Drevenom princovi a diele Der Mensch und seine Sehnsucht (L ́Homme et son désir) na viedenskom festivale Modernen Musikfestwoche. Rok na to má Chladek pred sebou sólový debut v Drážďanoch. V rokoch 1924 až 1928 na škole vyučuje. Škola sa potom sťahuje zo záhradného mesta, koncipovaného iniciátorom Wolfom Dohrnom ako miesto integrácie práce, umenia a harmonického využívania voľného času, k Viedni do Laxenburgu. Škola zostala verná aj na inom mieste odkazu Hellerau aj v názve: Schule Hellerau-Laxenburg. Vyžadovaná nezávislosť pohybu – označeného ako telesný rytmus na hudbu bola nahradená vnútornou komunikáciou medzi pohybom a hudbou. V tomto duchu škola ovplyvnila vývoj choreografického myslenia aj vznikajúcej a rozvíjajúcej sa tanečnej pedagogiky. Racionálna báza tvorby choreografie motivovaná vzťahom hudby a pohybu, vyplývajúca z rytmických, dynamických a formálnych parametrov.Vďaka vzácnym znalostiam Alfreda Oberzauchera môžeme zdokumentovať aj kladný vzťah umelkyne k rodnému Brnu a jej návraty. Ešte počas doby štúdia v Drážďanoch sa Chladek vracia domov, samozrejme aj kvôli rodičom. 27. februára 1924 vystupuje v onom slávnom, Čechmi tak nenávidenom Deutsche Haus na dnešnom Moravskom námestí, ktorý ako pomstu a definitívny koniec priateľstva medzi Nemcami a Čechmi zničili po II. vojne. Chladek vystupuje v jeho impozantnej kultúrnej sále s rozlohou 656 metrov štvorcových, v jeho žiare neobaroka a klasicizmu s druhým najväčším organom na Morave. Debutantka má na programe šesť tancov, ktoré už prezentovala pri svojej drážďanskom debute v Künstlerhaus (22. februára 1924): Welle (Kodály), Klagelied (Kodály), Polonaise (Chopin), Springtanz (Smetana) a netradičnú štúdiu bez hudobného sprievodu Qual a Das Grauen. K tomu ešte Slovanský tanec č. 8 (Dvořák), Quos ego (Kodály) a Ungarische Tanzweise (Bartók). Úspech je obrovský (potvrdzuje ho aj správa v Brűnner Montagsblatt) a riaditeľstvo Mestského divadla (nepliesť si s dnešným divadlom tohto názvu – jednalo sa o jednu dejinnú etapu Mahenovho divadla pod jedným z mnohých názvov) angažovalo tanečnicu ako hosťujúcu sólistku pre tance v opere Karla Goldmarka Die Königin von Saba (september 1924).

V priebehu svojej kariéry tancovala Rosalia Chladek v Brne aj v ďalších rokoch: 1924 – 1928, 1932, 1935 – 1936 a dokonca aj vo vojnových rokoch 1942 – 1943 (sólové tanečné večery a aj vystúpenia so svojou tanečnou skupinou Tanzgruppe Hellerau-Laxenburg). Neslobodno zabudnúť pripomenúť, že pod jej vedením na škole v Laxenburgu študovala neskoršia prvá Prokofievova Júlia Zora Šemberová. Brno malo u rodáčky špeciálne postavenie. Mnoho z jej sólových aj skupinových choreografií malo tu svoju svetovú premiéru. 1932 skupinová choreografia Gläserne Suite (Prokofiev), časť z baletu Kontraste, s ktorým Chladek v roku 1932 na medzinárodnej súťaži v Paríži obsadila druhé miesto. Za nemeckej okupácie v roku 1943 dokonca v Mestskom divadle, vtedy znova nemeckom ako režisérka a choreografka uviedla Gluckovho Orpheus und Eurydike.

V tom istom roku 13. novembra v Stadttheater naposledy vystupuje v Brne so svojim majstrovským dielom Die Kameliendame (Frédéric Chopin, premiéra 1943 v Drážďanoch). Vo filme by to vyzeralo oveľa citovejšie než napísané. Doba temna nemala totiž skončiť ani s pádom nacistov.
(pokračovanie nabudúce)
***

Aktuality
Baletná hviezda, obľúbená európska tanečnica Lucia Lacarra z Bavorského štátneho baletu si po pôrode moc neodpočinula. Už je opäť na špičkách a so španielskym tímom natáča film The Key. Vracia sa tak domov (Zumaia,* 1975) po tom, čo sa stala jednou z najvýznamnejších osobností baletnej scény. Ako spomína vždy vedela, že chce byť baletkou a začala baletné štúdiá vo svojom rodnom meste Zumaia. Študovala u slávnej Roselly Hightower v San Sebastiane a neskôr na baletnej škole Victora Ullateho, kde sa zrodili také talenty ako Tamara Rojo alebo Ángel Corella. Už ako pätnásťročná vo svojom druhom ročníku na škole prijala zmluvu na vystúpenie s Ballet de Victor Ullate. Tam zostala štyri sezóny a od tej doby je trvalou súčasťou súborov po svete: Ballet Roland Petit, Marseille, San Francisco Ballet a od roku 2002 našla domov v Bayerisches Staatsballett. V roku 2010 sa vydala za kolegu Marlona Dina a tento rok sa im narodil vytúžený potomok.Baletná hviezda sa tak z Mníchova vracia kvôli práci do Baskicka. Príbeh sa odohráva počas dvoch dní v Bilbau a Lacarra hrá hlavnú úlohu vo filme, ktorý kombinuje divadlo a balet prostredníctvom choreografie Jona Bilbao Ugarriza na hudbu pop-rockovej skupiny Ken Zazpi. Lacarra vysvetlila, že jej postava je „tanečnica, ktorá sa dostane do čarovného sveta, kde sa zamiluje do niekoho iného”. „Herectvo a tanec zároveň, je mi potešením“, povedala. Tvorca diela, choreograf Jon Bilbao Ugarriza sa snaží, aby sa v jeho filme „Spájali rôzne umelecké hodnoty filmu, tanca a hudby od baskických autorov. Mať Luciu, to bolo veľmi dôležité, pretože obaja máme rovnaký zmysel pre krásu a umenie,” zdôraznil. Kamera je v réžii filmára a fotografa Oscara Andresa Bilbao.
***

Čo sledujem
Dnes je v rubrike vzácny hosť. Svetová baletná hviezda Joseph Michael Gatti, obľúbený hosť svetových scén i gala. Technicky úchvatný tanečník je aj vynikajúcim interpretom charakterov. Zároveň ako skutočná svetová hviezda je to priateľský a zábavný človek. Poslal zaujímavé video s heslom: „Ty proti sebe!“ Nie je to však žiadna seba prezentácia, je za tým mnoho osobného posolstva, ktoré poodhaľujú aj tieto tanečníkove slová: „Balet je krásny. Ale zároveň je to veľmi stresujúca a ťažká kariéra, ktorá vás môže zraziť na kolená. Neberte to všetko príliš vážne; a udržujte si cvičenie a zlepšovanie až do dňa odchodu do dôchodku. Ak ste sa prestali učiť, nemá zmysel pokračovať“, píše z Ameriky Gatti.

Použité zdroje: Gunhild Oberzaucher-Schűller, Ingrid Giel: Rosalia Chladek – Klassikerin des bewegten Ausdrucks, prednáška: Aus der Gegenwart kann man sich nicht davonstehlen Aspekte einer Standortbestimmung des freien künstlerischen Tanzes in Wien mit bescheidenen Anmerkungen zu Österreich od Andrea Amort, www.ceskyhudebnislovnik.cz, Hans-Gerd Artus: Zur Körperbildung im Ausdruckstanz, Claudia Braun: Der Moderne Tanz Geschichte.

Foto archiv