I vášeň v Bayreuthu umí být zádumčivá

  1. 1
  2. 2

Aj vášeň v Bayreuthe vie byť zádumčivá 

More, po ktorom sa na lodi z Írska do Cornwallu plavia Tristan, Izolda, Brangäne, Kurwenal a zvyšok posádky je pokojné. Občas sa o provu roztriešti vlna, slaná pľušť zo spenenej morskej vody za kormidlom chvíľami skropí palubu. No tak, ako sa pod povrchom orchestrálneho vlnenia pod taktovkou hudobného riaditeľa Bayreuthského festivalového orchestra Christiana Thielemanna hromadí zádumčivé, ba pozvoľna a v pianissime začínajúce až hrozivé napätie, tak to vrie aj v podpalubí.

Skrytá vášeň
Obrovský labyrint z prepletených schodísk kdesi hlboko pod vyhliadkovou palubou, až pri mechanickom srdci lode ukrýva pred zrakmi to, čo má zostať utajené. Hlboký intímny cit dvoch mladých ľudí, ktorý vzplanul navzdory všetkým konvenciám, dohodám a zmluvám. Kráľ Marke poveril svojho vazala Tristana lúpežnou výpravou do Írska, ktorej korisť mala byť urodzená princezná Izolda. Napriek oddanosti a vďačnosti Tristana voči svojmu strýkovi, ktorý ho zasypal až dojemne rodičovskou náklonnosťou nastalo to, čomu sa nedalo zabrániť ani napriek jasne definovanej dvornej hierarchii. Tristan sa navzdory rozkazu zamiluje do nastávajúcej manželky svojho strýka, kráľa v Cornwalle. Aj Izolda zostala svojimi citmi voči Tristanovi prekvapená. Nepriateľ Írska a vrah jej milovaného snúbenca Morolda, ktorého mohla pomstiť vo chvíli, keď jeho vraha liečila zo zranení po boji. Svätá povinnosť pomsty voči krivdám spáchaným na Moroldovi a jej hrdej vlasti vybledla ako matná spomienka vo chvíli, keď sa Tristanovi pozrela do očí…

Mystický destilát mimo sociálnych klišé
Bez slov, vysvetľovania a argumentácie vládne tomuto stredovekému príbehu bezprecedentná a bezhraničná láska ako mystický destilát mimo sociálnych klišé. Richard Wagner sa ho chopil v čase, keď ho prenasledovali ekonomické záväzky v podobe dlhov, početné politické prehrešky vo forme medzinárodného zatykača a spoločenské povinnosti v osobe manželky Minny, ktorej svedomitosť ho ako večného búrliváka začala nudiť. Vo švajčiarskom exile sa zamiloval do manželky svojho mecéna Otta Wesendoncka. Skladateľove city nezostali peknou Mathildou neopätované…

Reflexia po 150-tich rokoch
Ale vráťme sa späť na loď do Cornwallu. Dusivú atmosféru v podpalubí vykreslil Christian Thielemann 150 rokov po svetovej premiére tohto „opusu metaphysicum“ (12. júla 1865) predohrou bez klišéovitých a emočne nabitých fráz. Nástojčivé chromatické pnutie sa v tejto azda najznámejšej a najdiskutovanejšej predohre rozozvučalo v tlmenej zádumčivosti, skôr než farbou sa dráma v orchestrálnej jame vzdúvala precíznou a diferencovanou akcentáciou motívov jednotlivých nástrojových skupín miešajúcich sa v svojho času nezvyčajnom a revolučnom chromatickom „tristanovskom“ akorde F-H-Dis-Gis, symbolizujúcom chvátavú vzájomnú túžbu Tristana a Izoldy. Fascinózum Thielemannovej interpretácie sa neodvíja skrz odkrytie potlačovaných emócií, lež cez ich reflexiu. Celkom v súlade s psychológiou vedenia postáv Kathariny Wagner, pravnučky Richarda Wagnera a jednej z riaditeliek festivalu, ktorá sa publiku na bayreuthskom Zelenom vŕšku predstavila ako režisérka už po druhý krát (Majstri speváci norimberskí, 2007).
Premyslený konštrukt
V komplikovanej a technicky náročnej konštrukcii schodiska v podpalubí (scéna Frank Philipp Schlössmann, Matthias Lippert) sa Wagnerovej Tristan a Izolda neúnavne a aj napriek prekážkam pokúšajú nájsť si k sebe cestu. Aj Kurwenal s Brangäne si všimli, že ich panstvo už dávno kašle na spoločenské dekórum a všemožne sa snažia zabrániť im v stretnutí. Kurwenal sklopí schody, Brangäne apeluje na Izoldu. Tam, kde zlyháva človek však, pomôže technika. Izolda sa v nestráženej chvíli dostane na hydraulickú platformu a vyvezie sa k Tristanovi výťahom. Ich objatiam už nemôže nič zabrániť. Nápoj, ktorý má ich city umožniť, nie vyvolať, vylejú obradne cez zábradlie. Neuchopiteľnosť ich citu proti všetkým záväzkom je vyjadrená aj svietením. Decentné šero pretnú až jasne nasvietené posledné takty predohry oznamujúce príchod kráľa Markeho. Brangäne s Kurwenalom sa počas nich previnilo a trochu ustráchane otočia do publika, snažiac sa nájsť ospravedlnenie pre celý malér. Tristan s Izoldou nedbajú na prichádzajúceho kráľa a až do posledného taktu zostávajú v milostnom zovretí.
Cela lásky
Bezostyšnosť mileneckého páru má samozrejme svoje konzekvencie. Záhrada zámku kráľa Markeho, v ktorej sa majú stretnúť v azda najdlhšom milostnom duete opernej literatúry je väzením. Pod svetlometmi, ktoré na nich mieria kráľovi druhovia z galérie nad priestorom trojuholníkového pôdorysu sa snažia ukryť v spleti polkruhových konštrukcií, ktoré raz pôsobia nechcene ako stojany na bicykle, inokedy ako zvierajúce obruče železnej panny, v stredoveku rozšíreného mučiaceho nástroja. Márne sa snaží Izolda ukryť seba i Tristana pred bodavým svetlom reflektorov pod vratkým stanom zo závoja, napnutým cez jeden z polkruhov na stene. Pre Tristana existuje už len jediné východisko. Ešte pred tým, než si stihnú rozrezať žily na zápästiach ich však opäť prekvapí kráľ a jeho zvedi na čele s Melotom.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner: Tristan und Isolde (Bayreuther Festspiele 2015)

[yasr_visitor_votes postid="177184" size="small"]

Mohlo by vás zajímat