Baletní panorama Pavla Juráše (135)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
* Hommage Rosalia Chladek (1. diel)
* Lucia Lacarra doma
* Čo sleduje Joseph Michael Gatti?
***

Je už dobrým zvykom letnej Panorámy, že než varírovaniu správ, sa v dobe uhorkovej sezóny radšej vráti k nejakému zaujímavému fenoménu. Vlani to bola Brigitte Lefèvre a jej dlhoročná vláda v slávnom Balete Parížskej opery. Tento rok to bude viac osobnejšie. 3. júla uplynulo dvadsať rokov od smrti významnej umelkyne Rosalie Chladek. Hovorí vám niečo to meno? Najskôr máte nutkanie prestať čítať, že tento diel bude nuda. Nerobte to. Tak ako to v našich krajinách je dobrým zvykom, dnes už nikto nemyslí na to, že jedna z tanečných legiend vývoja tanca v 20. storočí sa narodila v Brne. Nie je to nič neobvyklé, aj Slovákom je jedno, že sa v ich hlavnom meste narodil jej generačný druh Rudolf von Laban. Bolestný nedostatok aspoň základných informácií je šokujúci. Internetové zdroje žalostne odpisujú od seba aj s bludmi a chybami a odborná literatúra zmizla či ani nevznikla v strašidelnej dobe po II. svetovej vojne. Keby nebolo legendárneho rakúskeho profesora, dramaturga a divadelného vedca Alfreda Oberzauchera, nepodarila by sa ani moja detektívna práca zmapovať pre českého čitateľa aspoň v základných obrysoch život neskoršej veľkej umelkyne z mesta Brna. Ani u našich susedov, kde umelkyňa našla svoj druhý domov nie je situácia bezproblémová, ale je čitateľná veľká snaha tento dlh splatiť a oceniť dnes jej veľký význam pre výrazový tanec, ktorý Rosalia Chladek učinila. Veľkú medzeru zaplnila obsažná a čitateľsky vďačne napísaná publikácia Rosalia Chladek: Klassikerin des bewegten Ausdrucks, ktorá neprepadá do prehnaného skúmania metodiky výučby techniky Chladek, ale skúma viacero fenoménov tejto umelkyne. Dve výrazné osobnosti tanečnej vedy v Rakúsku Gunhild Oberzaucher-Schűller a vtedajšia predsedníčka spoločnosti Rosalie Chladek Ingrid Giel sa vydali po stopách výrazového tanca 20. storočia.

Ak si pripomíname guľaté výročie úmrtia umelkyne, v tomto roku s päťkou na konci si pripomíname zároveň aj stodesať rokov od jej narodenia. V roku 1905, 21. mája bola nedeľa, keď sa v Brne Rosalia Chladek narodila. Akí boli jej rodičia, kto boli? V kontexte znovu objavovania nemecko-českých dejín Brna typický príklad. Vďaka Alfredovi Oberzaucherovi si môžeme o nich urobiť jasnú predstavu a román o živote avantgardnej tanečnice, pedagogičky a choreografky zasiahnutej tragickým storočím môže dostať jasnejšie kontúry. Otec Rosalie Josef Chladek (narodený 1864) pochádzal z nemeckej roľníckej rodiny. Vypracoval sa na obchodníka s kožou. V Brne si otvoril obchod s galantériou. Maminka sa volala Maria (narodila sa v roku 1882, rod. Stodůlková), bola slovanského pôvodu, ale v svojej rodine majiteľov hotela v Brne sa jej dostalo starostlivej nemeckej výchovy. Svoje okúzľujúce meno: Rosalia, dievčatko dostalo podľa starej mamy z maminkinej strany. Rosalia mala o dva roky staršieho brata Rudolfa, to bol jej jediný súrodenec, ktorý bohužiaľ tragicky zahynul vo vojnovom konflikte II. svetovej vojny.

Je trápnym svedectvom neúcty a nezáujmu o históriu, že rodný dom Rosalie Chladek stále stojí v centre Brna a denne okolo neho prúdia tisíce náhliacich sa občanov – hrdých Čechov na vlakovú stanicu bez toho, aby vedeli čo len pár informácií o tom, aká nielen architektonicky, ale aj sociologicky a dejiny tvoriaca oblasť bolo historické centrum Brna, ten malinký ostrovček uprostred dnes roztiahnutého mesta bujarej urbanizácie.

Rosalia navštevovala ľudovú školu a neskôr lýceum. Ako správne sa rozvíjajúca mladá slečna, sa okrem štúdia venovala ľahkej atletike, v ktorej bola vynikajúca. Veľkú voľnosť a inšpiráciu našla v škole Margarete Kallab, ktorú navštevovala štyri roky. Ako žiačka slávnej učiteľky zažila svoje prvé stretnutie s divadlom a publikom na scéne Mestského divadla.

V mladosti, od trinástich rokov, Rosalia Chladek študovala rytmiku na slávnej brnianskej škole Margarete Kallab. To bola vzrušujúca doba nielen pre Brno. Kallab nemeckej národnosti, otvorila svoju školu v Brne ako umelecká bytosť inšpirovaná pôvodcom rytmiky na prahu storočia Émila Jaquesa – Dalcroza (jeho okrúhle jubileá 1865-1950 si tiež tento rok pripomíname).Ten rytmiku vnímal ako zásadnú inšpiráciu pre tanečné umenie zbavené tradície baletu. Sú to skutočné počiatky moderného tanca. V roku 1911 predstavil Dalcroze svoju metódu na niekoľkých prednáškach v pražskom Rudolfine a potom v ďalších rokoch sa tam vracal v rámci Mezinárodního kongresu pro hudební výchovu. Už v roku 1912 vznikol spoločný česko-nemecký projekt Spolek Jaques-Dalcroza. Na tanečníkovej slávnej škole v Drážďanoch v Hellerau, ktorá ovplyvnila generácie umelcov naprieč umeleckými smermi svojou multižánrovosťou, inscenoval slávnu inscenáciu Gluckovho Orfea a Euridiky so scénou slávneho Appiu (1913).

V českom prostredí bola hlavnou predstaviteľkou dalcrozovskej metódy práve Margarete Kallab, ktorá inklinovala od metodiky viac k tanečnej praxi. V škole v Hellerau študoval aj Antonín Očenášek a Karel Pospíšil, osobnosti českého Sokola, ktorí metódu Dalcroza uplatňovali na vývoji sokolských cvičení. V českom prostredí to boli aj absolventky školy v Hellerau Anna Dubská, Míra Holzbachová, Marie Volková, Eliška Bláhová, ktorá sa venovala rytmickej gymnastike a je autorkou mimoriadnej publikácie Pohyb, rytmus, výraz, ktorá prezentuje súhrnný pohľad nielen na Dalcrozovu metódu ale aj dobové dianie. Z Brna od Kallab sa Rosalia Chladek ako talentovaná študentka s podporou učiteľky, ktorá iste presvedčila rodičov, aby sa nebáli dcéru poslať najprv na letný kurz, dostala práve až do centra v Drážďanoch.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na