Baletní panorama Pavla Juráše (144)

Tentoraz:

• Roberto Bolle slávil s priateľmi narodeniny (2. diel)
• Helsinky pripomenú výročie Hansa Christiana Andersena
• Dovoz z USA v brnianskom balete
• Čo sleduje Martin Dvořák?

Roberto Bolle slávil s priateľmi narodeniny (2. diel)
Dnes hneď v úvode pokračuje rekapitulácia doterajšej pestrej kariéry tanečnej ikony Roberta Bolleho. Koho zaujímajú životopisné údaje, nech si prednostne nalistuje diel minulý (tu).

Tanečný program tohto roku je s ohľadom na jeho guľaté narodeniny veľmi bohatý. Európa, Amerika, turné a znovu turné, gala a ešte honosnejšie gala, okrem toho jedno interview za druhým. Bolleho túžia fotiť svetoví fotografi, ktorí čakajú vo fronte, aby na nich vyšlo vyfotiť ho v nejakej kolekcii Printemps / été či aspoň na malý editoriál. Pre tanečníka je to normálne. Od školy žil v Miláne, centre módy, nie je to prejav snobizmu. „Je to celkom normálne, zapojiť sa do sveta módy, keď žijete v Miláne. Spomínam si, že keď som mal dvadsať, dostal som pozvanie na módne prehliadky v Miláne. Stal som sa priateľom Stefana Gabbana, Donatelly Versace, Giorgia Armaniho a všetkých hlavných návrhárov.“

Slávni tanečníci, ktorí sa zjavujú v prenose, na webe, na plagátoch slávnych divadiel za hranicami, sú vždy hypnotickí a vábia k návšteve. Ikonické mená, dokonalý marketing, luxusné výkony, precízne fotografie, oslnivé mená tanečných partnerov, najslávnejšie scény, štátne vyznamenania, slávne gala. Samozrejme stály fan club, akýsi zbožný opar. Tajomstvo talentu či tvrdej práce, šťastia, magnetické osobnosti, tajomné súkromie. Niektorých fascinuje jeho zjav, iných jeho čoraz lepší prežitok na javisku. Pre mnohých je akousi utajenou a modernou gay ikonou a stelesnením ich snov. Tieto všetky hlúposti a nezmysly typické pre dobu mediálneho šialenstva sú zábavné. Bohužiaľ odvádzajú pozornosť od toho podstatného: tanca. Keď už aj Wikipédia špekuluje, s kým tanečník žije… Čo koho do toho! Prečo by sa malo nejaké pofidérne talianske gay hnutie priživovať na tanečníkovi, ktorý denne tvrdo pracuje na baletnej sále, a žiadať ho o podporu?! Podporu čoho? „Nehodlám tejto zvedavosti vyhovieť a na klebety nereagujem,“ odkázal Bolle. Vyjadril nesúhlas s postojom hnutia, že by verejne známe a slávne osobnosti mali odhaľovať svoju prípadnú sexuálnu odlišnosť. „Narušovanie súkromia je číra hrubosť. To je všetko.“ Na margo tejto témy v jednom rozhovore Bolle označil za najkrajšiu ženu planéty Alessandru Ambrosio. „Super top modelka, nádherná,“ odpovedal žurnalistke Bolle na jej zvedavú otázku. Preferencie u mužov má nasledujúce: „Určite nie George Clooney. Nurejev bolo krásny, keď bol mladý. Michail Baryshnikov oveľa menej, bol príliš malý. Johnny Depp vyzerá veľmi dobre.“ Ale bulváru to stačí.

Že nikoho skôr nezaujíma, koľko tanečník pracuje. „Viac ako šesť hodín, keď sa pripravujem na predstavenie. A keď mám voľnejšie, rozhodne nie menej ako tri hodiny.“ Pritom tanečníkovi na obraze tanca veľmi záleží a vytrvale ho propaguje. V interview po filme Čierna labuť poznamenal: „Bol som vyrušovaný transformačnými scénami, pretože nemôžete povedať, či je to skutočné, alebo domnelé. Nepáčilo sa mi spojenie sveta baletu s týmito excesmi. Mnohí diváci si mohli myslieť, že toto šialenstvo, extrémna rivalita, problémy s jedlom, posadnutosť telom tvoria náš svet. Nie je to tak. Ak tancujete na vysokej úrovni, nemôžete byť psychicky alebo fyzicky narušený,“ hovorí tanečník, ktorý o zodpovednosti a očakávaní publika vie svoje. Na otázky o temných stránkach umelcov, napríklad v prípade Nurejeva, veľmi prezieravo a múdro hovorí: „Áno. Mal určité šialenstvo. Ale kvalita umelca nie je v šialenstve, ale v citlivosti.“ Mnohým sa môže zdať, že tanečník vedie luxusný, pohodlný a glamour život ako z lifestylového časopisu. „Vôbec nie,“ hovorí Bolle, „je v ňom dotyk lesku, ale z väčšej časti je to obeť. Väčšinu svojho života som v skúšobni; tam je veľa odhodlania a potu.“ Na zvedavú otázku novinárky o legendárnych Nurejevových nočných výjazdoch Bolle hovorí: „Neviem, ako to robil. Pre mňa je to nepredstaviteľné. Nikdy by som sa nespamätal z týchto excesov, noc na diskotéke v deň predstavenia. Potrebujem stabilný život, odpočinok, dôkladnú prípravu… to je moja priorita.“ Aký je naživo najslávnejší taliansky tanečník za posledných dvadsať rokov?

Málo odpovedí možno poskytne Panoráma. „Svet divadla je skutočný, bohatý na emócie, môžeme komunikovať. To je to, čo milujem, povedzme v porovnaní s televíznym svetom… Je to niečo bezprostredné, čo ide priamo k srdcu: s gestom, prvým pohľadom môžete dať niečo publiku.“ Len veľmi málokedy prezradil tanečník viac o svojom detstve, ktoré predchádza a silne formuje neskoršieho umelca. „Musel som sa vzdať blízkosti svojej rodiny, s ktorou som si veľmi blízky. V Casale Monferato, kde som sa narodil, som mal nádherné detstvo. To všetko sa zmenilo náhle… Nechcel som ísť do Milána, preč z hniezda… Žil som v malej miestnosti, v malom byte starej panej, ktorá ma nemala rada. Bol som osamelé dieťa… Rýchlo som vyrástol v muža, ktorý bol pre mňa dôležitý nielen ako osoba, ale tým, čo robí. Môj život je založený na disciplíne. Som disciplinovaný vo všetkom, čo robím. Niekedy mi chýba rozptýlenie, dovolenky, čas na priateľov. Ale nemôžem si to dovoliť. Sme umelci: náš tréning, naše umenie si vyžadujú úplné odovzdanie,“ bilancuje slávny muž. „Nerobím to pre svoje ego alebo z nejakého narcizmu. Je to životný fakt. Naučil som sa žiť šťastne sám so sebou. Páči sa mi byť sám. Je to kľúč k môjmu životu.“ V tomto náročnom povolaní v žiari reflektorov je ťažké a vzrušujúce zároveň hľadať charakter či osobnosť umelca.