Baletní panorama Pavla Juráše (144)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Niektoré faktografické údaje o Robertovi Bollem sú známe, verejne dostupné, iné možno málo známe. Je prekvapivé, že vedľa neskutočnej podpory fanúšikov, ktorí ako splašení natáčajú mobilmi a riskujú blamáž v hľadisku, nikde sa divák chtivý vedomostí nedočíta poriadny súpis rolí tanečníka. Internetové zdroje akoby od seba odpisovali ako na základnej škole. A tak som si dal s tým prácu, lebo ten výpočet je skutočne obdivuhodný. Navyše je tanečník v každom predstavení ostro sledovaný a bezvýznamná repríza či predpremiéra na odskúšanie novej roly neexistuje. Však už len veľký klasický repertoár je rozsiahly: Čajkovskij plus Petipa a klasika: Labutie jazero (hneď niekoľko verzií od rôznych choreografov: Nurejev, Anthony Dowell, Derek Deane, Vladimir Bourmeister, jedno Jazero je zaznamenané kamerami pre DVD so Svetlanou Zakharovou, 2004), Spiaca krásavica (rozsiahla Nurejevova verzia a ďalšie tri verzie od troch rôznych choreografov), Giselle (verzia La Scaly so Svetlanou Zakharovou na DVD, 2005), Luskáčik (rozdielne verzie choreografov: Rudolf Nurejev, Peter Wright, Ronald Hynd, Derek Deane, Patrice Bart, Eugene Polyakov a Nacho Duato), Don Quijote (opäť veľký priestor pre pánske tancovanie od Nurejeva), Coppélia, Raymonda, Paquita, Bajadéra v redakcii Natálie Makarovovej (vydané aj na DVD so súborom La Scaly a Svetlanou Zakharovou ako Nikiou, 2006). Nechýba La Sylphide  Peter Schaufuss, novodobá klasika Romeo a Júlia (tri naštudovania: Kenneth MacMillan, Derek Deane, Amedeo Amodio), Popoluška (Nurejev) a MacMillanova Manon.

Tieto krásne dejové balety s bohatým tanečným vyjadrením doplňuje Crankov Onegin či rozšafná baletná komédia Veselá vdova (Ronald Hynd). Dve podobné diela rozprávkového, manieristického a tanečného strhujúceho štýlu sú Aminta v Sylvii (Frederick Asthon, vyšlo na DVD ako jedno z posledných predstavení Darcey Bussel, 2005) a Oberon v Balanchinovom Sne noci svätojánskej (vydané aj na DVD s Alessandrou Ferri ako Titániou, 2007). Nemôže chýbať publikom milované Grand pas de deux z Excelsioru, ktoré v podaní polonahého tanečníka slávilo divácku sukcesiu (DVD záznam s Martou Romagno ako partnerkou v postave Svetla v Pas de deux, 2002). Ikonické diela Ballet Russes a post epocha: Duch ruže, Apollon Musagète, za ktorého bol tanečník v roku 2000 nominovaný na Benois de la Danse Award, L’Apres-midi d’un Faune (Amedeo Amodio), Études. Neumeier našiel v Bollem ideálneho Armanda v Dáme s kaméliami a choreograf sa do tanečníka priam umelecky zaľúbil svojou kreáciou Orfea. Pestrá paleta štýlov: Antony Tudor The Leaves Are Fading na Dvořákovu hudbu a ďalej až po Ratmanského Symphony #9, Ratmanského Operu alebo kreáciu od kolegu, tanečníka Marcela Gomesa v úlohe choreografa pre tanečníka v Apoteóze. Mimoriadny zážitok pripravil Bolle divákom v niekoľkých lahôdkach. Či už ako Albrecht v postmodernej verzii Giselle Matsa Eka, alebo ako znetvorený Quasimodo v Notre Dame de Paris Rolanda Petipa, napríklad po boku Esmeraldy Natalie Osipovej (vydané aj na DVD). Do tejto kategórie možno pripočítať aj zdanlivo bezvýznamnú rolu Beljaeva v Mesiaci na vidieku (jednoaktový balet Fredericka Asthona, v anglosaskom prostredí veľmi obľúbený) a podobne aj MacMillanove Winter Dreams. V Bolleho repertoári nechýbajú ani ďalšie zaujímavé, často zabúdané diela Fredericka Ashtona: celovečerná Ondina, Rendezvous, krásne dueto na Massenetovu hudbu z Thaïs a nesmrteľná Marguerite and Armand. Ak je Quasimodo v Notre Dame vzrušujúca transformácia jedného z najkrajších tanečníkov planéty do anatomického netvora, tanečník interpretuje ďalšie majstrovské diela Rolanda Petita: mimoriadne uchopenie Le Jeune Homme et la Mort, 6 danses de Chabrier, L′Arlésienne, Carmen.

Rozsiahlou kapitolou javiskového života je pre tanečníka tiež Balanchine. Okrem vyššie zmienených je tu ešte rôznorodý žánrový aj štýlový mix geniálnych ikonických diel. Od fascinujúcej choreografie La Sonnambula cez Who Cares? k excentrickému Agonovi, The Four Temperaments až po koncertantné, virtuózne Čajkovského Pas de deux.

V koncertnom repertoári pre gala nechýbajú obľúbené baletné čísla: Spuckovo Grand pas de deux, Prototype a Through the Light Massimiliana Volpiniho či ďalšie.

Medzinárodná hviezda zvládla aj exkurzie do excentrických a aj lyrických moderných prác žijúcich legiend choreografie. Jiří Kylián: Nuages a Petite Mort, William Forsythe: In the Middle Somewhat Elevated a Herman Schmerman, Itzik Galili: Mono Lisa, Nacho Duato: Remanso, Christopher Wheeldon: Polyphonia, aj „náš“ Jiří Bubeníček: Canon in D dur. Úctyhodný výpočet s ohľadom na to, že tanečník oslavuje tento rok „iba“ štyridsiatku.

(pokračovanie nabudúce)
***

Aktuality
K dvojitému výročiu Hansa Christiana Andersena pripravuje Fínsky národný balet v Helsinkách premiéru Malej morskej víly. Ako sa podarí konkurenčná choreografia voči Johnovi Neumeierovi od šéfa súboru Kennetha Greva, môžu diváci vidieť od 23. októbra. Greve už spracoval inú Andersenovu rozprávku, a to Snehovú kráľovnú, v spolupráci so skladateľom Tuomasom Kantelinenom. Toto duo zostáva rovnaké aj pre nadchádzajúcu premiéru. Greve chce sujet rozprávky prepojiť s viacvrstevnatým životom Andersena. Už Neumeier v postave rozprávača dosiahol pôsobivé paralely medzi autorom a jeho dielom. V Helsinkách sľubujú divákom mimoriadnu vizuálnu pastvu pre oči. Pre inscenovanie podmorského kráľovstva má byť na scéne použitá 3D technológia. Scénu navrhol takis, kostýmy Erika Turunen.

Tuomas Kantelinen: Malá morská víla - Suomen Kansallisbaletti (foto Saara Salmi)
Tuomas Kantelinen: Malá morská víla – Suomen Kansallisbaletti (foto Saara Salmi)

Významná premiéra čaká brniansky balet 29. októbra. Made in USA je trochu nebaletný názov, ale ukrýva v sebe mimoriadny dramaturgický počin. Prvýkrát v Česku bude uvedená nesmrteľná Balanchinova Serenáda, ikonické dielo tohto velikána. Po pražských tituloch ako Theme and Variations, Who Cares? a Čajkovského Pas de deux celkom iné dielo velikána 20. storočia. Bravo Brnu za to! Olivier Wevers, rodák z Bruselu, našiel ťažisko svojej tvorby v Amerike. Založil si súbor Whim W’Him v Seattli a jeho balety s obľubou preberajú aj iné súbory za oceánom. Gauč na scéne ako dominantu už brniansky divák poznal v balete Rami Be’era. Tentokrát to bude v nežnejšej verzii, možno však aj pohybovo zastaranejšej, rozvinutejšej tanečnej forme, s početným obsadením na Mozartovu hudbu. Záver večera bude patriť imaginatívnemu predstaveniu Lunar Sea – Noir Blanc od súboru Momix Mosesa Pendletona. To už je výtvarná divadelná hra na pôdoryse čierneho divadla, svetelných efektov s UV lampami a optických ilúzií. Hlavnú rolu nemá interpret ako jedinečná osobnosť, ale divadelná mašinéria, schopná šialiť zmysly divákov prostredníctvom videného, ale aj toho skrytého ako krasohľad.

Made in USA - NB Brno (foto Ivan Pinkava)
Made in USA – NB Brno (foto Ivan Pinkava)


Čo sledujem

Martin Dvořák
Martin Dvořák (foto ProART)

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat