Baletní panorama Pavla Juráše (17)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Tentoraz:
– Diana Vishneva Bolerom otvára Mariinske II.
– Nové Bolero ohromilo i Paríž
– Omluva za navádzanie divákov
– Peer Jedermann Gynt Johna Neumeiera
– Spomienková serenáda pre Mr. B.
– Václav Lamparter na Youth America Grand Prix ballet competition
***

„Nikdy sme nemali priestor s takou výbornou akustikou (v Rusku). Myslím, že teraz máme jedno z najlepších moderných operných divadiel na svete,“ povedal Valery Gergiev k otvoreniu novej prístavby Mariinského divadla v Petrohrade. Balet prispel k slávnostnému otvoreniu večera predstavením slávneho Béjartovho Bolera za účasti tak tanečníkov svojho súboru, ako aj tanečníkov z Lausanne. Choreografia vytvorená v roku 1961 sa stala vizitkou Béjartovho súboru. Tanečníci obklopujú sólistu na červenej podeste, ktorého rola sa často označuje ako Melódia. Tanečníci okolo sú rytmus. „Rytmus pôsobí ako lákadlo pre Melódiu, je lákavý, že hrá s melódiou, stále silný a napätý. Všetko končí, keď rytmus nakoniec pohltí melódiu,“ napísal choreograf o svojom diele, ktorý definuje ako príbeh o túžbe. Suzanne Farrell, Maja Plisecká, Marcia Haydée, Carla Fracci, Claude Bessy či Sylvie Guillem sa stali slávnymi interpretkami.

Choreograf neskôr ústrednú rolu prepracoval i pre mužov, keď sám demonštroval tému, že jeho balet musí žiť ďalej, nemôže sa stať muzeálnym exponátom či už Jorgena Donna, alebo Nicolasa Le Riche.

Na pôde Mariinskeho divadla sa v hlavnej role predstavila baletná hviezda Diana Vishneva, ktorá v balete debutovala vo februári v Lausanne. Vedľa Bolera v druhej časti večera stojí Balanchinova Symfónia v C dur. Okrem Vishnevy sa predstavila aj druhá kráľovná baletu Ulyana Lopatkina a to už v piatok v tretej časti Diamanty slávneho Balanchinovho baletu Jewels. Diana Vishneva od dôb svojho klasického angažmán ako žiačka Vaganovej školy rozšírila svoj repertoár. Hlavne spolupráca s American Ballet Theatre jej umožnila tancovať západnú klasiku dvadsiateho storočia, vytvárať vlastné sólové programy – nájsť rarity a objednať aj úplne nové. Časom sa už len málo umelcom podarí mať takú príležitosť k umeleckému „obžerstvu“. Vishnevovej repertoár kombinuje Petipu a Balanchina, Forsytha a Neumeiera, Cranka a Marthu Graham, Lightfoota, Leóna s MacMillanom, Rolanda Petita a Ratmanskeho, Fokina a Edwarda Locka. Avšak táto jedinečná zbierka pokračuje a rastie: primabalerína pripravuje nový sólový program. Vo Veľkom divadle skúša Matsa Eka a rokuje s novými choreografmi. Bolero je objektom túžby mnohých tanečníkov, po smrti maestra je omnoho ťažšie získať k nemu práva. Vishneva mala výhodu, že s Béjartom pracovala v Berlíne v jeho opuse magnum Piesni o Nibelungoch. Aká v ňom bude? Po jednej z prvých účinkujúcich Tanii Bari, ktorá ho tancovala s úprimnou sexualitou v duchu Brigitte Bardot. Maja Plisecká s temperamentom, Jorge Donn obrátil Bolero v rituálny tanec či Sylvie Guillem oceľovou silou svojej ženskosti.Vishneva tancuje Bolero úplne nečakaným spôsobom. Žiadne násilné výbuchy a emócie. Nič nekonečné a nezodpovedné. Na červenej platforme vyšla ako jemný ľad: koncentrovaná, neuveriteľne zdržanlivá, uzavretá sama v sebe. A každý pohyb, samozrejme, dáva divákom akoby silou, ako znamenie vnútorného dialógu prekonať sa, v prípade ne – existencie vášne obzvlášť významné. Táto vnútorná sila sa stala kúzlom.
***

Celkom nové Ravelovo Bolero má od 2. mája Paríž. Po dlhoročnom uvádzaní Béjarta, v ktorom žiarili Marie-Agnès Gillot či Nicolas Le Riche s ideou riaditeľky Brigitte Lefèvre, vtrhli na scénu Palais Garnier noví tvorcovia; scéna – Marina Abramović, kreatívny riaditeľ domu módnej ikony Givenchy Riccardo Tisci a duo choreografov Sidi Larbi Cherkaoui a Damien Jalet. Inscenačný tím predvádza hypnotických pätnásť minút. Na rozdiel od Béjarta nikto nevie kam sa pozerať, pretože sólista žiadny nie je. Na scéne, ktorá evokuje zimu, sa ústredné výtvarné kruhy menia a v zrkadle sa odrážajú telá tanečníkov, ktorí sú oblečení do dych berúcich kostýmov. Skoro ich nevidieť a vyšívaná čipka im na ich telách kreslí kostru. Je to ako nezabudnuteľný sen, z ktorého nie je možné uniknúť, až sa zabúda na choreografiu. Pre Marinu Abramović je Bolero elektrické, je to druh emocionálnej erupcie sopky … Bolero môže byť videné ako druh šamanského rituálu, spirituálneho vytrženia.“ Je ako tanec smrti, ktorý sa zasekol v tranze, pre ktorý neplatí čas. Kde sú tie časy, keď Alexandre Benois navrhol andalúzsku krčmu a Bronislava Nižinská postavila na stôl cigánku. Popri tom sa v pestrom večere diváci môžu stretnúť s obľúbenými dielami a interpretmi. Mathias Heymann ako hlavná postava Béjartovho Vtáka ohniváka a dve verzie Faunovho odpoludnia. Najprv Nicolas Le Riche v tej prvej od Nižinského. Toto Ufo, ktoré porušuje všetky pravidlá baletu s jeho profilovou orientáciou, potešenie človeka k orgazmu, dielo, ktoré bude naďalej narušovať a zvádzať vedľa romantickejšieho, menej divokého, menej sexuálneho Fauna Jerome Robinsa. Ten v súkromí baletného štúdia necháva stretnúť dvoch tanečníkov a začne hru zvádzania. Možno menej originálna choreografia, ale ozvláštnená o výstavný pár: Eleonoru Abbagnato a Hervé Moreaua, ktorí sú pastvou pre oči.

***

V Paríži chvíľu ešte zostaneme. Cítim už dlhšie potrebu ospravedlniť sa divákom, ktorých som v rámci výročia baletného súboru Johna Neumeiera nalákal na prenos v kinách z Parížskej opery na Neumeierovu III. symfóniu s hudbou Gustava Mahlera. Nech som premýšľal akokoľvek, neprišiel som k žiadnemu racionálnemu vysvetleniu.

0 0 vote
Ohodnoťte článek
  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


4 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments