Baletní panorama Pavla Juráše (34)

Tentoraz: 
– Prehľad baletných premiér v sezóne 2013/2014 v českých a slovenských divadlách
– Akram Khan Company 10. septembra v Bratislave
– Slovák Andrej Petrovič v medzinárodnom elitnom súbore Akrama Khana
*** 

1. september. Dátum, ktorý väčšina detí neznáša, pretože im končia prázdniny. Tie sa kryjú s prázdninami umelcov, ktorí sa však už omnoho skôr pred týmto dňom vracajú na baletné sály, aby sa začali pripravovať na novú sezónu. Nová sezóna začína. Čo čaká divákov? Na ktoré nové premiéry sa už teraz môžete tešiť? Tri choreografie Kyliána v sezóne, dve inscenácie Romea a Júlie, nové Nebezpečné známosti v Prahe budete môcť porovnať s tými brnianskymi od Krzysztofa Pastora, česká premiéra Esmeraldy, v Česku neprávom opomínaná Bajadéra a ďalšie zaujímavosti.

Národní divadlo Praha ohlásilo tri baletné premiéry. Dramaturgia Baletu siahla v rámci roku 2014, ktorý je Rokom českej hudby, po českých dielach. Premiéry sú české nielen témou niektorých premiér, ale napríklad aj choreografmi. Petr Zuska inscenuje nesmrteľného Romea a Júliu (14. novembra) v novom odvážnom dramaturgickom poňatí, o ktorom sa už od júna šuškajú zaujímavosti a režijné nuansy. 17. apríla má premiéru Česká baletní symfonie II., popri ďalšom diele Petra Zusku, ktorý bude choreografovať Stabat Mater na hudbu Dvořákovej kantáty, sa vráti na javisko Národného divadla Praha legendárny Jiří Kylián. Bohužiaľ nie so žiadnou novinkou, ale s Polní mší na hudbu Bohuslava Martinů. Večer doplní tretí balet Guru, od člena súboru a reprezentanta mladej choreografickej generácie Viktora Konvalinku. Možnosť vidieť, ako sa vyvíja režijný a choreografický rukopis Libora Vaculíka po Faustovi, či Anne Karenine budú mať možnosť diváci, ktorí si zájdu na Vaculíkovu adaptáciu Valmonta s hudbou Franza Schuberta a Petra Maláska. Zaujímavý multižánrový projekt Poslední příběh Julesa Verneho by mohla byť spolupráca Lenky Wagnerovej s dnes žiadanou a oslavovanou Alicou Nellis na Novej scéne.Národní divadlo Brno vyzerá vedľa Prahy trochu chudobnejšie. V jesennej časti sezóny sa vráti Bajadéra v redakcii Jaroslava Slavického (premiéra 2003). Bude zaujímavé porovnať, ako nové obsadenie mladých tanečníkov dostojí interpretačnej latke, ktorú v inscenácii nastavili hodne vysoko Jana Přibylová, Lukáš Slavický, Daria Klimentová či Michal Štípa. Jaroslav Slavický sľubuje posun v koncepcii inscenácie, nielen iba oprášenie. Snáď si brňania inscenáciu obľúbia viac než pri jej českej premiére. Druhá premiéra má veľmi teatrálny názov Pekelná nirvana. V rámci večera bude ďalšia obnovená premiéra – choreografia Marka Svobodníka z pôvodného titulu Čertovské pohádky, o gitaristovi delta blues, „dedovi rockenrollu“ Robertovi „Bobbym“ Johnsonovi (†1938), ktorý sa údajne upísal diablovi výmenou za gitaru, ktorá mu prepožičala mimoriadny hudobný talent. Novou bude choreografia Tomáša Rychetského, autorské tanečné divadlo inšpirované osobnosťou frontmana grungeové skupiny Nirvana, skladateľa a gitaristu Kurta Donalda Cobaina (†1994). Podľa dramaturgie sa príbehy vzťahujú k tak zvanému „klubu 27“, výpočtu známych hudobníkov, ktorých hviezdnu kariéru ukončila predčasná smrť v dvadsiatom siedmom roku života. Patria sem legendárni gitaristi, skladatelia a frontmani skupín ako napríklad Brian Jones, Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison alebo nedávno zosnulá soulová a rythm´n´bluesová hviezda Amy Winehouse. Sezóna, ktorú naplánovala Lenka Dřímalová, ktorá sa v lete presťahovala do šéfovskej kancelárie v Národním divadle Moravskoslezském, nepôsobí nijako oslnivo.O to zaujímavejšie pôsobí sezóna, ktorú si pripravila pre Národní divadlo moravskoslezské v Ostrave. Kritikou oceňovanú inscenáciu Balady, v ktorej spojili tvorivé sily Hana Litterová a Zuzana Lapčíková a ktorú v Brne z repertoáru stiahla, si priviezla so sebou do Ostravy. Už 19. septembra sa koná premiéra. K spomínanému Roku českej hudby sa hlási aj Ostrava ďalšou premiérou s názvom Návraty domů. Osobnosť Nataše Novotnej, ktorú Dřímalová prizvala niekoľkokrát i do Brna, priviedla do Ostravy choreografiu Po zarostlém chodníčku Jiřího Kyliána, s ktorým sa od svojho pôsobenia v NDT priatelí. Novotná sama vytvorí druhú časť večera – balet Škrtič na hudbu Bohuslava Martinů. Zaujímavý dramaturgický večer a veľká pocta pre ostravský balet, tancovať Kyliána. Veľká skúška čaká súbor v premiére baletu La Sylphide, ako v Ostrave uvádzajú originálny názov s hudbou od Hermana Severina von Løvenskjølda a vo verzii Augusta Bournonvilla. Dielo má naštudovať Karin Elver. Uvidíme, ako si s Bournonvillom poradí rodená dánka umelkyňa poradí. Dřímalová pripravuje celý rad noviniek, ako lektorské úvody k predstaveniam, či Baletné gala, ktoré má naviazať na brnianske ruské baletné gala konané na jar.

Veľký baletný súbor Divadla J. K. Tyla v Plzni zostáva na webe divadla záhadou. Z abonmán sa dá vyčítať, že šéf súboru Jiří Pokorný pripravuje nové naštudovanie Prokofievovej Popolušky. V druhej polovici sezóny v roku 2014 by mal Mário Radačovský pracovať prvýkrát so súborom baletu, ale mal by len oprášiť svoju bratislavskú inscenáciu baletu Queen, o ktorej som písal i v Panoráme. Inscenácia je to kontroverzná, už len čo sa týka reakcií divákov. Najskôr je to z úsporných dôvodov a vedenie šetrí rozpočet na výpravnú inscenáciu Spartaka na jeseň 2014 už v novej sezóne v choreografii šéfa súboru. Navyše súbor čaká zložité obdobie sťahovania sa do nového divadla.

Veľkú slávu čaká baletný súbor Divadla F. X. Šaldy v Liberci. Po svojich zaujímavých kreáciách šéfka baletu Alena Pešková pripravuje premiéru autorského predstavenia Gustav Klimt, ktorá vzniká k 130-emu výročiu od založenia divadla. Klimt je s divadlom spojený maľbou na slávnostnej opone, ktorú v Liberci vyhľadávajú a navštevujú turisti z celého sveta. Hudbu k inscenácii pripravujú zaujímavé osobnosti – Monika Načeva s Tomášem Vtípilem. „Já to celé nepojímám jako žádný dokument. Je to spíše má představa představ Klimtových… značně předsmrtně popletených.“ – hovorí choreografka. Ďalším titulom je Pohádka o Raškovi, podľa predlohy Oty Pavla v choreografii Martina Dvořáka, ktorý vedľa svojich umeleckých aktivít tak má po dlhej dobe možnosť pracovať v Česku s baletným súborom v kamennom divadle. Obľúbený titul choreografov Dom Bernardy Alby podľa divadelnej hry Lorcu pripraví v závere sezóny členka súboru Marika Hanousková. Nebude chýbať ani zaujímavý večer na Svetový deň tanca, kedy súbor vystúpi v spoločnom večere s Pražským komorním baletem.Šéf baletu Jihočeského divadla v Českých Budejovicích Attila Egerházi pripravuje autorské predstavenie o inom veľkom českom umelcovi Franzovi Kafkovi (22.novembra 2013). Druhá premiéra 31. januára 2014 má názov MOZ-ART. Jej hlavným kladom bude uvedenie už tretieho Kyliána v tejto sezóne a to Šesť tancov. Jedno z najveselších, najhravejších choreografických diel v svetovom kontexte. Egerházi pripraví druhú polovicu večera tiež na hudbu Mozarta s názvom Mirabell.

Dve veľké premiéry čakajú Moravské divadlo Olomouc. Najprv inscenácia šéfa baletu Roberta Balogha Romeo a Júlia, na ktorú mnohí diváci, ktorí ju videli v Plzni, spomínajú. Mimoriadna udalosť je česká premiéra baletu Esmeralda v choreografii Vasilyho Medvedeva, ktorý titul spolu s Jurim Burlakom oživil pre veľké svetové scény: Bolšoj, Berlín či s Compania Nacional de Danza v Mexiku. Nebude chýbať ani premiéra v spolupráci s Baletním studiem, v hre je baletná adaptácia Rusalky.

Severočeské divadlo opery a baletu v Ústí nad Labem otvára sezónu 6. októbra baletom Broučci s hudbou Otmara Máchu a Sen noci svätojánskej Felixa Mendelssohna Bartholdyho mal pripraviť Libor Vaculík, ale jeho Sen sa hrá v Olomouci, takže sa uvažuje podľa kuloárov, že by uviedol svoju baletnú transkripciu Někdo to rád … , ale či sa inscenácia uskutoční, nie je nikde potvrdené. Ďalšie informácie sú na webe správne utajené. Miniatúrny baletný súbor Slezského divadla Opava pripravuje na január 2014 veľkú premiéru baletu Otello v choreografii veľkej osobnosti klasického videnia baletu Jiřího Kyseláka.

Slovenský sused – balet Slovenského národného divadla pripravil s novým vedením zaujímavú sezónu. Okrem dvoch netradičných inscenácií pre veľké divadlo s veľkým súborom: Julio a Romea (17. septembra) v koprodukcii Baletu SND a Street Dance Academy Laciho Strika a komorného projektu Prospero, Caliban and the lovers – večer pôvodných choreografií súčasných tvorcov Andreja Petroviča, Stanislavy Vlčekovej a Jara Viňarského, prídu na repertoár dva veľké tituly. Po Luskáčikovi z éry Mária Radačovského, ktorý mal údajne nákladné licenčné poplatky za choreografiu, sa vráti osvedčená klasika Luskáčik podľa Vasilija Vajnonena v choreografii a réžii Rafaela Avnikjana a Jozefa Dolinského staršieho. Druhá premiéra bude obľúbený titul od Youriho Vámosa Sen noci svätojánskej. Takže priaznivci Vámosa z Česka, budú mať možnosť zájsť si na kritikou oslavovanú adaptáciu Shakespeara, považovanú za jedno z najlepších choreografových diel, ktorá sa Česku zatiaľ vyhla. Bude zaujímavé v tomto súboji, dva ku dvom, ktorá strana umelecky vyhrá. Určite nie je nezaujímavé, že sezónu otvorí 10. septembra Akram Khan Company, ktorá v Bratislave predstaví dielo iTMOi, ktoré videli diváci v lete na Impulstanz vo Viedni a ktoré je inšpirované v tomto roku storočným Stravinského Svätením jari. „Vo Svätení jari ma zaujala dynamika, s ktorou Stravinskij zmenil svet klasickej hudby.” hovorí Khan. iTMOi podobne ako iné Khanove diela, sa vyznačuje choreografovým charakteristickým rukopisom: virtuóznym tancom s prekvapivým pohybovým slovníkom, hlbokou ľudskou témou a multimediálnym scénickým spracovaním.

Druhý veľký slovenský baletný súbor Štátneho divadla v Košiciach je už viac vzdialený českému územiu, ale pohľad na sezónu stojí za pozornosť. Balet sa predstaví s tromi premiérami. ChaOtika (27. september 2013) – choreografia Pál Frenák (Francúzsko). Tanečník a choreograf Pál Frenák založil v roku 1999, po dlhšej emigrácii vo Francúzsku, francúzsko-maďarsky tanečný súbor. Jeho kreácia bude aj v pripravovanej košickej premiére vychádzať z rôznorodosti pohybov, ktoré sú inšpirované ľuďmi, ich vzťahmi a prostredím, v ktorom žijú a komunikujú jazykom súčasného tanca. Druhá premiéra ponúkne porovnanie napríklad k baletu Johna Neumeiera, ktorému sa pravidelne v Panoráme venujeme: Smrť v Benátkach (premiéra: 21. februára 2014). Súčasné tanečné divadlo z dielne režiséra a choreografa Ondreja Šotha. „Autorský príbeh sa odohráva v impresionistickom období na motívy osudu starnúceho nemeckého spisovateľa, ktorý sa na jeseň svojho života pokúsi zbúrať všetko konvenčné, čo obklopovalo jeho život doteraz a zažíva renesanciu pocitov z nového miesta v Benátkach, ale i túžob, ktoré nikdy predtým necítil. Dielo o túžbe, hľadaní, láske i sklamaní, nádejach a ideáloch, ale aj starobe. Mannova literárna predloha bude aktualizovaná pre dnešok – obdobie súčasnej mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života a vzťahu k sebe samým, či vzťahu k iným.“ hovorí riaditeľ baletu Štátneho divadla v Košiciach Andrii Sukhanov. Tretia premiéra naopak ponúkne porovnanie pohľadu na inú veľkú literárnu látku Annu Kareninu, napríklad v kontexte k Eifmanovi či Vaculíkovi. Ruský choreograf Kirill Simonov vytvorí špeciálne pre balet košického divadla novú inscenáciu (premiéra 25. apríla 2014). Simonov sa narodil v ruskom meste Petrozavodsk v roku 1975. Vyštudoval tanec na slávnej Vaganovej akadémii ruského baletu v Petrohrade. Získal množstvo prestížnych ocenení za svoju choreografickú tvorbu a medzi jeho popredné diela patrí Luskáčik v Mariinskom divadle, na ktorom spolupracoval so svetoznámym dizajnérom Mikhailom Chemiakinym, Madame Lionelli premiérovanú v Albert Hall v Londýne, či balet Popoluška, za ktorý získal množstvo nominácií na prestížne divadelné ocenenie Zlatá maska (Moskva).

Menší brat dvoch veľkých súborov, baletný súbor Štátnej opery v Banskej Bystrici už celú radu sezón vedie Dana Dinková a pripravuje svoje autorské predstavenia. Už 14. septembra súbor čaká premiéra multižánrového projektu či syntetické divadlo, ako ho samy označujú, s titulom Verdi, na deň presne k 200 rokom od narodenia slávneho skladateľa. V titule účinkujú nielen členovia baletu, ale aj operní sólisti, zbor a orchester Štátnej opery.
*** 

Akrama Khana som nespomínal len preto, že po oslnivom Desh v Prahe v rámci Tanca Praha na začiatku leta, je to druhá možnosť blízko a za dobrú cenu vidieť jeho dielo. Najdrahšie vstupenky za 60 € v prízemí, stále v hojnom počte zostávajú v predaji. Hosťovanie je pôsobivé i skutočnosťou, že Slováci majú v tomto medzinárodnom súbore zastúpenie. Andrej Petrovič (1982), je členom súboru od roku 2006. Vystupoval ako tanečník v predstaveniach Bahok, Confluence, Vertical Road a stal sa i asistentom Akrama Khana. Žije v Bratislave s manželkou Katarínou a synmi Alexom a Oskarom, ale väčšinu roku strávi na cestách po celom svete so súborom, ktorý má len jedenásť členov. Viac sa o ňom dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Je zaujímavé, že umelec z malého Slovenska získa miesto tanečníka v súbore Akrama Khana a nielen to, dokonca sa stane aj asistentom. To bolo šťastie? Alebo váš sen, ku ktorému ste sa prepracovali tvrdou drinou?

Myslím, že je v tom oboje. To, že ma Akram videl, pozval na workshop a vybral do predstavenia bolo možno skôr o šťastí. Nijak zvlášť som sa o tú pozíciu asistenta neusiloval, ale s Akramom sme sa veľa bavili o našich víziách a tanci a veľmi sme si sadli aj po ľudskej stránke. A tak ma oslovil na túto pozíciu.Ako sa rodák z Bojníc vôbec dostal k tancu, dokonca k modernému, čo môže byť na Slovensku ešte väčšie tabu než balet?

Začal som tancovať ako dvanásťročný v detskom folklórnom súbore Malý Vtáčnik v Prievidzi. Hneď po prvom tréningu som si uvedomil, že som našiel niečo špeciálne, čo ma úplne oslovilo a duševne naplnilo. V štrnástich rokoch som išiel študovať na konzervatórium do Banskej Bystrice, kde som sa stretol s moderným a súčasným tancom. Najprv ma balet veľmi bavil a o súčasnom tanci som veľmi nepremýšľal, ale filmy od DV8 ma tak oslovili, že mojím snom sa stalo byť súčasťou tejto company a tak som sa začal viac a viac venovať súčasnému tancu.

Pracovali ste v Salzburgu, Bruseli, Ríme, v Česku či Slovensku, ale mená či súbory ako Editta Braun Company, Fatou Traore, Barbiero Corsetti a Fatore Kappy physical theatre nie sú moc známe. Možno si skôr čitateľ hneď predstaví predstavenia, ktorým sa nedá rozumieť, tanečníci nemajú klasický základ, tancujú nahí, je to skoro až vulgárne a depresívne. Tak v skratke. Mohli by ste to vyvrátiť? (smiech)

Nechcem to vyvrátiť. Súčasný tanec môže byť aj o tom všetkom. Vždy je to o choreografovi/tanečníkoch a ich pojatí danej témy a prostriedkoch, ktoré použijú. Niektoré predstavenia môžu byť pre niekoho vulgárne a nezrozumiteľné. Čo sa nahoty týka, ja mám rád nahotu ľudského tela pokiaľ to má zmysel. Klasický základ je plus pre tanečníka podľa môjho vnímania, ale nie je to jediná cesta, ako som zistil. Všetky súbory, ktoré spomínate, boli veľmi dobrý základ pre to, čo som dnes.Ako by sa dal nazvať svet tanca, v ktorom sa pohybujete vy?

Extrém.

Čo je pre vás tanec? Zájdete si napríklad v svetovej metropole na klasický balet?

Moja žena, moji chlapci, ja, sú môj tanec, moje umenie, takže všetko… Počas turné som celkom rád, ak nemusím tráviť v divadle viac času, ako je nutné. Ale ak hráme na nejakom festivale a je tam niečo zaujímavé, rád sa idem pozrieť. Počas turné radšej relaxujem v kine… keď mám voľno, vtedy si viac vychutnám iné predstavenia.

Akram Khan je pre znalcov baletu známy hlavne vďaka Sylvii Guillem, pre ktorú urobil Sacred monsters. Ostatné diela sú trochu tabu, pretože sa už vymykajú možnosti vidieť ich na baletných gala. Aká je vlastne tvorba Khana podľa vás, keď ste u neho tak blízko?

Rôznorodá, fyzicky náročná, nepredvídateľná.

Taká kacírska otázka. Nemáte napríklad pocit, že jeho diela sú tematicky príliš intelektuálne, že im chýba jasný príbeh či schopnosť epického rozprávania a že sa od čistého tanca dostávajú napríklad viac k multimédiám?

Nemám, pretože my nerobíme divadlo alebo balet. Multimédiá sú v súčasnosti veľmi používané, preto sa súčasný tanec nazýva súčasný a ak ich choreograf potrebuje v diele použiť na vyjadrenie scény tak prečo nie. Myslím, že Akram využil multimédiá hlavne v predstavení Desh. V ostatnej tvorbe si veľmi dobre vystačí pohybom.

Dal by sa Akram Khan vôbec zaradiť do nejakej škatuľky? Nie je to choreograf ako Forsythe alebo Mats Ek. Nie je to ani DV8. Čo u mladších choreografov?

Je to Akram Khan, špecifický svojim rukopisom ako tí, čo ste spomenuli.

Mnohí choreografi sú veľmi dramaturgicky a intelektuálne zdatní. Skoro až filozoficky. Druhá skupina skôr pracuje na sále s tanečníkmi a hľadá pohybové vyjadrenie svojej idey či pocitov. Ako pracuje Khan?

Akram je veľmi otvorený, necháva sa inšpirovať tanečníkmi, čaká na správny moment alebo situáciu, ktorá ho osloví.V Bratislave predstaví Akram Khan Company iTMOi. V lete ste ho hrali vo Viedni v rámci Impulstanz. Ako prebieha také veľké turné po Európe? Koľko času zo sezóny strávi súbor na cestách?

Pre mňa je to zábava, tolerancia, tvrdá drina, únava, zábava. Deväťdesiat percent času z roka je skupina na turné.

V anotácii sa píše, že je dielo inšpirované Svätením jari, ktoré práve slávi sto rokov. Mohli by ste to viac čitateľom priblížiť?

Áno, je inšpirované Svätením jari, ale hlavne Igorom Stravinským, jeho osobnosťou. Akram ho vnímal ako človeka, ktorý išiel proti konvenčným pravidlám.

Pripravuje Akram Khan nový balet?

Vždy sú plány. (smiech)

Keďže náš web čítajú aj tanečníci, je pre nich nejaká šanca dostať sa do súboru?

Áno, len treba prísť na konkurz alebo mať šťastie, že vás Akram niekde uvidí a potom vás pozve na workshop.

V Prahe v júli zaujal divákov aj kritiku Desh, aj vo svete oceňované predstavenie. Ktoré predstavenie máte najradšej vy?

Neviem vybrať konkrétne predstavenie, všetky sú rôznorodé a špecifické. V každom predstavení som si užíval niektoré momenty viac a niektoré menej.

Mohli by ste ako blízky spolupracovník prezradiť niečo o Akramovi Khanovi ako človeku? Jeho silný emotívny a vnútorný svet v dielach a tvorbe by viedol k domnienke, že medituje, je skôr introvert a plachý človek, je Budhista, vegetarián, nemá rád politiku… (smiech)

Akram je veľmi emotívny. Vie sa veľmi nadchnúť pre veci a potom nepozná hraníc, ide za svojím cieľom až pokiaľ sám na sebe nezistí, že tá hranica tam niekde je a to na ňom obdivujem, že sa ľahko nevzdáva. Nekonzumuje žiadne bravčové a nepije alkohol. Je veľmi priateľský, záleží mu veľmi na rodine a má rešpekt k ľudom.+++

===***

Dúfam, že dnešný diel pomohol čitateľom zaplniť si diáre a kalendáre, aby ste niečo nezmeškali. Alebo vám dnešný diel ušetril zložité hľadanie na, v mnohých prípadoch nepodarených, webových stránkach. Ak sa vám začiatok sezóny nezdá dostatočne umelecky veľkorysý, môžete si zaletieť do New Yorku. Riaditeľ American Ballet Theatre Kevin McKenzie ohlásil udalosť budúcej sezóny ABT – svetovú premiéru nového baletu jedného z najžiadanejších súčasných choreografov Alexeja Ratmanského Búrka podľa hry Williama Shakespeara s pôsobivou, zvukovo a kompozične invenčnou hudbou Jeana Sibelia, ktorú skladateľ napísal k divadelnej hre. Réžie sa ujal popri choreografickej hviezde, operný a divadelný režisér Mark Lamos, držiteľ Tony Award. Premiéra sa uskutoční na začiatku sezóny, už 30. októbra. Takže nezostáva iné, než popriať všetkým umelcom i divákom krásnu sezónu. Plnú nevšedných umeleckých zážitkov a čo najmenej sklamaní v hľadisku. Lepšie podmienky k práci, lepšie finančné ohodnotenie, choreografické výzvy, dobrých baletných pedagógov, žiadne úrazy. Divákom v tejto sezóne, aby mali možnosť si na weboch divadiel prečítať pravdivé anotácie, vidieť spot na predstavenie a vyhnúť sa sklamaniu, keď ich blábolivé texty alebo nedostatok informácií dovedú k pokušeniu investovať z napätého rodinného rozpočtu peniaze na kultúru. Môžeme dúfať, že k objektivite a informovanosti pomôže aj novo odštartovaná televízia ČT art, ktorá včera začala. V stredu v Terra musice si môžete pozrieť reportáž z Masterclass Darie Klimentovej. Zatiaľ okrem repríz koncertov, nových talk show a kritických „židlí“ je to jediný fragment o balete do 15. septembra, dokedy web uvádza televízny program. Snáď po „době hájení“, ako sa vraví v Česku, uvidia diváci v republike baletný prenos z Národního divadla alebo aspoň programy z festivalu Zlatá Praha.

Foto ND Praha, Pavel Hejný, Von Wong, Jan Luis Fernandez, Liu-Yang