Baletní panorama Pavla Juráše (5)

Balet Bohemia má za sebou úspešnú premiéru Petra Pana a českú premiéru ďalšieho z diel, u nás skoro neuvádzaného génia, Sergeja Lifara. Po Suite v bielom je to jeho Variations. Vďaka obetavej podpore Jaroslava Slavického, vznikol krátky rozhovor s človekom najpovolanejším – Cyrilom Atanassoffom (1941), emeritným étoile baletu parížskej opery (od roku 1964). Okrem Siegfrieda, Alberta, Jamesa a ďalších romantických klasických rolí, stvárnil plejádu sólových rolí v baletoch Balanchina, Lifara, Béjarta, van Dijka. Bol napríklad prvým Frolom v Notre Dame de Paris Rolanda Petita. 

Čím je pre Vás Sergej Lifar výnimočný? Dá sa jeho vyhranený štýl porovnať trebárs s neskoršou prácou Balanchina?

Sergej Lifar je pro mne velkým „Mistrem“, velkým šéfem Pařížské opery. Měl obrovskou autoritu, získanou reputací choreografa, který svými kreacemi obohatil repertoár Opery. Byl velkým přívržencem francouzské školy klasického tance, která vznikala od doby Ludvíka XIV. a na jejímž základě vytvořil vlastní styl, který můžeme označit za francouzskou neoklasiku. Dodnes jsou na scéně Opery uváděny jeho balety Suite en blanc, Les mirages, Ikar či Phaedra. Bohužel, některé balety upadly v zapomnění a to buď z důvodu, že zestárly nebo zestárly originální dekorace a kostýmy, které byly většinou vytvořeny velkými umělci té doby – Chagal, Piccaso a další. Claude Bessy, která výrazně spolupracovala s Lifarem a která byla dlouhá léta ředitelkou Školy pařížské opery, se podařilo obnovit jeho Slečnu a Chuligána podle Lermontova. Také velká část mé taneční kariéry byla spjata se Sergejem Lifarem. Za jeho působení jsem přišel v roce 1954 do školy Pařížské opery, po škole začal pracovat v Corps de ballet, později jako sólista a danseur étoile s možností studovat hlavní role v jeho baletech i v celém repertoáru divadla. Ano, moje vzdělání a profese jsou spojeny s Pařížskou operou pod vedením velkého Lifara! Byl to také Lifar, kdo pozval v roce 1947 George Balanchina do Opery, aby vytvořil Palais de Cristal. Se svými dalšími „majstrštyky“ jako Marnotratný syn, Apollon Musagete byl považován za nejprogresivnějšího choreografa té doby. Nelze však pominout, že Balanchine, stejně tak jako Lifar či Massine, byli ovlivněni tvorbou Michaela Fokina, který je pro mě tím, kdo otevřel dveře do světa moderního, nového pojetí baletu.

Balanchine pracoval ve Spojených státech ve zcela jiných podmínkách než Lifar v Opeře, svázané 200letou tradicí a hierarchií. Balanchine stál u vzniku a budoval baletní umění v USA, mohl si vybírat a pracovat s tanečníky vyrostlými na zcela jiné kultuře než evropské, mohl experimentovat, spolupracovat s umělci žijícími v USA jako byli Stravinský, Gerschwin aj.

Pripomíname si dvadsať rokov od smrti Rudolfa Nurejeva. Vy ste ho zažili v najlepších rokoch i vo chvíľach pádu. Čo si myslíte o jeho parížskych inscenáciách: Labutieho jazera, Raymondy, Dona Quijotta či Bajadéry a popri nich napríklad Manfréda a ďalších autorských titulov?

Nepatřil jsem do okruhu Nurejevových přátel a kamarádů. Měl velmi osobitý a složitý charakter, emigrace z jeho země byla senzací, publikum má rádo skandály. Byl skvělý tanečník, ale připomeňme si např. Jurije Solovjeva – dnes téměř zapomenutého jedinečného tanečníka sovětské éry, Nurejevova současníka, jehož jméno dnes znají jen odborníci a milovníci baletu! Nurejev obohatil repertoár Opery o některé petipovské balety, do té doby v Opeře neuváděné, především Bajadéru, Raymondu, Dona Quijota, uvedl i Labutí jezero za vydatné pomoci asistentky Ninel Kurgapkiny, hvězdy Kirovova baletu v Petrohradě. Jeho balety jako Manfréd či Washington Square na repertoáru Opery nezůstaly.

Často ste v Česku v porote súťaží, spolupracujete s TK Praha. Ako hodnotíte študentov českých škôl v porovnaní so študentmi zahraničných škôl?Již několik let navštěvuji Českou republiku. Nejdříve jsem byl pozván Tanečním sdružením ČR v roce 2005 k uspořádání semináře o francouzské škole klasického baletu. V roce 2008 se podařilo, na pozvání ředitele Taneční konzervatoře hl. m. Prahy Jaroslava Slavického, nastudovat a uvést stěžejní dílo Sergeje Lifara Suite en blanc. Myslím, že to bylo poprvé v historii českého baletu, kdy se na jevišti objevilo dílo tohoto velkého francouzského choreografa. V roce2009 a 2012 jsem byl členem jury na mezinárodních baletních soutěžích, nejdříve v Brně a potom v Praze.

V současné době jsem byl v Praze proto, že v lednu uvedl Bohemia Balet v české premiéře další Lifarův balet Variations, který vytvořil Lifar v roce 1954, pro šest tehdejších primabalerin Opery. Balet připravila s Bohemia Baletem vynikající pedagožka a asistentka Kateřina Slavická, já zde zastupuji dědice autorských práv Association Lifar a pracuji na čistotě a stylu provedení choreografie. Jsem velmi potěšen, že tento balet, ani v Opeře často neuváděný, bude žít na českém jevišti a mám velkou radost z interpretace mladých tanečnic, které se dovedly vyrovnat nejen s technickými nároky choreografie, ale vystihnout i styl a charakter variací! Zároveň jsem začal studovat se studenty a členy Bohemia Baletu duet Dafnis a Chloe choreografa George Skibina na Ravelovu hudbu, který bude v budoucnu uveden. Za mých návštěv Prahy samozřejmě sleduji vývoj a umělecký růst studentů, kteří se mezitím stali profesionálními tanečníky. Za všechny bych chtěl jmenovat dva interprety v představení Don Quijote – Alinu Nanu v roli Kitri a Ondřeje Vinkláta v Basilovi – jedním slovem – skvělí, bravo!

Měl jsem samozřejmě možnost seznámit se s výukou ve škole, vedl jsem i hodiny klasického tance chlapců. Řekl bych, že studenti pražské taneční konzervatoře dostávají vynikající taneční vzdělání zcela srovnatelné, a v některém, hlavně v možnosti jevištní praxe lepší, se školami ve Francii, Anglii, Rusku i jinde. Ve škole pracují pedagogové formováni školou Vaganovové s velkými znalostmi bohatého baletního repertoáru známým po celém světě. Je výborné, že se škola otevírá také jiným stylům – např. francouzské baletní škole, viděl jsem i mnoho krásných současných choreografií. Jsem opravdu nadšen z výkonů studentů, od těch malých až po absolventy, v baletu Petr Pan, uváděným společně s Variations. Není divu, že absolventi školy jsou angažováni a zastávají významné pozice na domácích i zahraničních scénách.

Balety Peter Pan a Variations môžete vidieť v Stavovskom divadle v Prahe 21. februára a potom až 5. mája.

***

Z Prahy cez Francúzsko sa dostávame do Moskvy – Sergej Filin, umelecký riaditeľ Veľkého baletu, ktorý bol ťažko popálený kyselinou pri útoku 17. januára, tento týždeň prvýkrát prehovoril. Filin, ktorý opustil Rusko v pondelok a odcestoval na rehabilitácie na kliniku do Nemecka, ktoré môžu trvať mesiace, urobil tieto poznámky cez víkend v telefonickom rozhovore. Hovoril, že vie, kto je za útokom, ale nebude prezrádzať ďalšie podrobnosti zo strachu pred zasahovaním do vyšetrovania. Policajný hovorca v pondelok povedal ruskému Interfax spravodajstvu, že mená podozrivých v útoku budú môcť zverejniť až po tom, čo budú zadržaní a obžalovaní. Filin povedal, že vstúpil do súčasného mocenského boja, keď prijal miesto umeleckého riaditeľa v Bolšoj balete, najväčšej svetovej baletnej spoločnosti. V rovnakom mesiaci po dobrovoľnej dovolenke abdikoval Gennadij Yanin kvôli online publikovaniu erotických fotografií.

„Od prvého dňa ako som prišiel do práce, hneď som mal pocit, že tie veci, ktoré sa stali s Gennadijom Yaninom sa objavili ako hrozba“, povedal Filin. „Cítil som, že som sa stal pokračovaním, ďalším účastníkom v tomto príbehu. Ako by sa dalo povedať: „Budeš ďalší.”

„Som si istý, že je to prakticky presne rovnaký príbeh,”dodal, “a myslím, že za tým nie je jeden človek – ale ja nechcem a nemôžem hovoriť o tom teraz, pretože je tam vedené vyšetrovanie. Ale myslím, že sú to tí istí ľudia a že je to pokračovanie rovnakého príbehu. Myslím, že je to skupina ľudí, ktorí majú svoje vlastné názory a myšlienky týkajúce sa divadla.”

Na otázku, či by členovia skupiny chceli, aby opustil divadlo, povedal: „Som si istý, že je to tak.”

Nikto nebol nikdy verejne obvinený z publikovania fotografií pána Yanina, ktorý bol širokou verejnosťou a kritikmi považovaný za kandidáta na riaditeľa. Yanina odstúpil rýchlo a nikdy nedával verejné vyhlásenie o epizóde, ktorú niektorí novinári nazvali Pornogate.

„Bolo jasné, že to bol niekto, kto nechcel, aby sa stal umeleckým riaditeľom, bohužiaľ,” povedala Tatjana Kuznetsova. „Ale kto? To je neznáme.”

Krátko potom generálne riaditeľstvo Bolšoj oznámilo vymenovanie Filina za umeleckého riaditeľa.

Nebol prvou voľbou na riaditeľa, ale zdal sa najmä schopný zvládať napätie medzi starým a novým v balete. Rodokmeň tanečníka s bohatou tradíciou Veľkého divadla a chránenec uznávaného choreografa Jurija Grigoroviča, odišiel z postu umeleckého riaditeľa druhého stupňa v divadle Stanislavského a Nemiroviča-Dančenka v roku 2008. Filin sa etabloval ako novátor a privádzal moderných európskych choreografov.

Hrozby začali čoskoro potom, ako vzal prácu v Bolšoj, hovoria jeho kolegovia a stali sa vážnejšími ku koncu roka 2012, kedy bol jeho e-mail napadnutý pirátmi a jeho korešpondencia bola zverejnená on-line.

Katerina Novikov – hovorkyňa divadla, povedala, že útoky z internetu na pána Filina a pána Yanina mohli súvisieť, ale nebude špekulovať o tom, či sú od rovnakého páchateľa ako útok kyselinou.

„To by mohlo byť všetko v jednej línii,” povedala. „Alebo to môže byť nejaký blázon.”

Filin povedal, že sa stretol koncom minulého týždňa s vyšetrovateľmi pridelenými k prípadu. Dodal, že zostavili objemný spis a že bol „veľmi spokojný s prácou, ktorú vykonali.” Filin tiež uviedol, že vypočuli veľký počet zamestnancov Bolšoj a oznámil, že len štyria ľudia hovorili kriticky k jeho osobe alebo k jeho práci. Dokonca sa Filin vyjadril, že detektívi zostali očarení svetom baletu…

Povedali mi, „nikdy sme nemilovali balet – nikdy sme ani nevedeli, ktorým smerom sa k nemu priblížiť,” tlmočil pán Filin a dodal: „Nie je to len, že už dnes sú baletnými fanúšikmi. Majú veľkú požiadavku: akonáhle sa dostanete späť na nohy prosíme, aby bolo možné nás vziať do Veľkého divadla tak často, ako sa to dá.“

Máme len jedno želanie: „Vidieť balet viac, mať radosť z tohto umenia, pretože ľudia, ktorí pracujú s vami a okolo vás tvoria úplne úžasný svet.”

Zato primabalerína Svetlana Lunkina oficiálne oznámila, že má strach vrátiť sa do Ruska, pretože bola tiež predmetom vyhrážok a vydierania. Dokonca to zasiahlo aj jej manžela Vladislava Moskaleva a prehlbujúci sa manželský konflikt a rozpad znásobuje ich spoločné účinkovanie v pripravovanom filme o Matylde Kšesinskej, slávnej primabaleríne a milenke cára Mikuláša II. Povedala, že anonymné listy o nej ničia jej povesť a sú odosielané z anonymných e-mailov do popredných svetových divadiel. Rodina Filina dostala bodyguardov, Lunkina, ktorá pred šiestimi mesiacmi odišla z Ruska do Kanady sa vrátiť nazad nechce, čo hovorca Bolšoj aj potvrdil. Má na celú sezónu voľno. Že by bol za tým jej pomer s Filinom?

Ani niektorí kritici, pracovníci a zamestnanci divadla nie sú natoľko baletom nadšení. Je otázka, čo povedali polícii, ale rozruch vyvolalo posunutie premiéry Svätenia jari Igora Stravinského. To pripravuje na scéne Bolšoj, k jeho stému výročiu, po mnohých slávnych choreografoch progresívny Wayne McGregor, jeden z najvzrušujúcejších choreografov súčasnosti. Premiéra sa mala objaviť aj v kinách a bola presunutá na 21.apríla. Odborné periodiká teraz špekulujú, aké je prepojenie Filina s premiérou rítu McGregora. Nejasné však zostáva, prečo je premiéra posunutá. Pre Veľké divadlo je to veľký organizačný problém. Súbor sa stoicky držal v čase mediálneho ošiaľu okolo útoku a ďalej drel na príprave. Bolšoj, to je 220 tanečníkov a s technicko-administratívnym personálom okolo tri a pol tisíca zamestnancov. Choreograf ani hovorca divadla neboli zastihnutí, aby túto záhadu objasnili. Takže Moskva ostane pozadu za dvoma slávnymi premiérami Svätenia od Béjarta a Piny Bausch k výročiu svetovej premiéry. Zdroj blízky divadlu povedal, že je veľmi nepravdepodobné, že pán Filin by bol priamo zapojený do procesu tvorby pána McGregora a že Bolšoj má veľa baletných majstrov, ktorí pomáhajú hosťujúcemu choreografovi pri jeho návšteve v práci na stavaní, výučbe a skúšaní nového diela.Posledné správy sú ešte škandálnejšie. Podľa Nikolaja Uskova, za útokom stojí stret dvoch skupín – generálneho riaditeľa divadla Anatolija Iksanova a jeho oponenta, bývalej baletnej superhviezdy Nikolaja Tiskiradzeho. V rokoch 2004-2008 bol riaditeľom Alexej Ratmanskij. Tiskiradze údajne dúfal a všetkými možnými spôsobmi sa snažil po uplynutí mandátu veľkého choreografa jeho miesto získať. Nepodarilo sa. V januári 2009 bol menovaný Jurij Burlaka, ktorý viedol súbor len do marca 2011. Jeho odchod je spojený s ďalším škandálom, z ktorého je teraz obvinený ako spoluautor i Tiskiradze. Už spomínaný Gennadij Yanina musel rezignovať potom, čo sa na internete objavilo celé portfólio nahých fotografií jeho osoby. A opäť mal Tiskiradze smolu, menovaný bol Filin. V októbri 2011 s veľkou pompou bolo otvorené rekonštruované Veľké divadlo. Tiskiradze neváhal a sršal ostrou kritikou na rekonštrukciu, aj celú spoločnosť a súbor. Dokonca sa ho zastal listom Vladimir Putin, ktorý žiadal rezignáciu Iksanova a list údajne podpísali mnohé významné osobnosti, z ktorých síce niektoré potom podpis stiahli. A pritom sa celá sieť spája s ruskou oligarchiou, Putinom, mocnými podnikateľmi a veľkými umelcami. Filin to ustál a zostal vo funkcii. Podobne ako u nás sa hovorilo o predražených zákazkách, podpore podnikateľov kandidatúre Tiskiradzeho. Zároveň je rozpočet divadla veľmi sľubný, činí okolo 120 miliónov amerických dolárov. Tiskiradze bol prítomný aj na oslave 150-teho výročia narodenia Stanislavského, preto sa teraz stáva mužom na ulici č.1. Filin odišiel z oslavy a išiel pešo na parkovisko Veľkého divadla, kde mal zaparkované auto. Niekto na neho zavolal a keď sa otočil, útočník mu chrstol do tváre kyselinu sírovú. Bolo 22:30. Filin údajne v šoku využil sneh a snažil sa kyselinu z tváre zmyť. Podľa odborníkov tým spôsobil ešte výraznejšiu chemickú reakciu, pretože kyselina sírová s H₂O horí, takže popálenie sa znásobilo…

Samozrejme tieto dohady a teórie môžu byť pritiahnuté za vlasy, ale sú v mnohých bodoch určite opodstatnené. Tiskiradze neustále kritizuje rekonštrukciu, okná v šatniach, nízke stropy, úzke chodby, klzkú podlahu na chodbách a myslí nielen na balet, ale dokonca i na miesto generálneho riaditeľa. Ten mu oponuje, že Bolšoj nie je len balet, ale i opera, zbor, orchester a mnoho ďalších ľudí. Iksanov informoval, že Filinov stav je síce stabilizovaný, ale neustále sa rieši séria operácií, ktoré by mali zastaviť proces úbytku rohovky, ktorá vplyvom kyseliny odumiera. Filin dostáva ponuky z najprestížnejších kliník sveta od Európy až po Japonsko. Údajne bol zadržaný hacker zo Sibíra, ktorý napadol Filinov e-mail. Anonymné listy podľa riaditeľa Iksanova, ktorý je v ostrom strete s Tiskiradzem a navzájom sa obviňujú, sú písané rovnakou rukou a rovnakým typom písma ako v prípade Yanina. Tiskiradze všetko odmieta a pateticky lamentuje nad tragédiou. Ale jeho vášeň, s ktorou stvárnil Hermana v Petitovom balete Piková dáma a spôsobil infarkt Grófke, aby získal tajomstvo troch kariet, nie je to reálna paralela impulzívneho umelca k skutočnej túžbe získať Bolšoj?

Možno tým, ako pri rekonštrukcii odstránili betónové obloženie budovy a podzemia pri základoch, ktoré sa urobilo v sovietskej ére, aby sa nemohli teroristi podzemím dostať do divadla a zabiť veľkého Stalina, sa otvorili kanály pre machinácie a kšeftovanie najvyššej úrovne. Možno sa niekedy dozvieme celú pravdu.

***

Kvalitná súčasná choreografia, nový titul, či premiéra, nie je ani dnes samozrejmosťou. Je povznášajúce, že Balet ND Praha k premiére baletu Čarodějův učeň – choreografa Jana Kodeta, režisérov Lukáša Trpišovského a Martina Kukučku a hudobného skladateľa Zbyňka Matějů po vzore popredných svetových divadiel pripravil 22.2. o 15:00 na Novej scéne zaujímavý program s názvom Hovory s… – práve tvorcami baletu, šéfom baletu Petrom Zuzkom a diváci uvidia i ukážky. Vstup je voľný. Tí, čo to nestihnú, sa môžu tešiť na rozhovor s choreografom v ďalšom pokračovaní panorámy. Ďalšie pôvodné dielo vzniká v Moravskom divadle Olomouc. Šéf súboru a choreograf Robert Balogh k Veľkej noci pripravuje premiéru baletu Jesus Christ Superstar na hudbu slávneho muzikálu Andrew Lloyd Webera. Ako Ježiš Nazaretský sa predstaví miláčik olomouckého publika Ivo Jambor. Judáša Iškariotského zatancuje nováčik súboru Patryk Mielewczyk, tretia veľká mužská rola je Pilát – Lukáš Cenek a ako obrátená neviestka Mária Magdaléna sa predstaví hviezda moderných choreografií Renata Mrózková. Inscenačný tým doplňujú overení tvorcovia: scénograf Jan Dušek a kostýmový výtvarník, odborník na baletný kostým Roman Šolc. Okrem sólistov sa predstaví celý baletný súbor v zaujímavých rolách. Židovských veľkňazov Herodesa a Annáša tancujú dámy a obsadenie je plné nielen apoštolov a židov, ale i narkomanov, prostitútok a gamblerov, čo vyvoláva zaujímavé predstavy o celkovej koncepcii tvorcov pred premiérovým večerom. Zároveň sa v polčase tohto týždňa môžeme tešiť na mimoriadnu panorámu s rozhovorom s bývalým riaditeľom baletu SND Andrejom Sukhanovom. Po jeho reakcii na rozhovor so súčasným generálnym riaditeľom Mariánom Chudovským a jeho neobjasnenom, medializovanom odvolaní, vznikol vzrušujúci rozhovor.