Když se Lazebník inscenuje bez znalosti not a důvěry v partituru

  1. 1
  2. 2

Len raz som počas 22-ročných pravidelných návštev pesarského Rossini Opera Festivalu zaregistroval vtipné a zároveň pravdivé vyhlásenie umeleckého riaditeľa Alberta Zeddu o výnimočnej príležitosti spoznať, že maestro nenapísal len dobré veci. Pred necelými troma rokmi totiž rehabilitovali Rossiniho prvotinu Demetrio e Polibio, skomponovanú v skladateľových štrnástich rokoch. Navyše, nezachoval sa jeho autograf, ale len čiastkové kópie a viac než pravdepodobné bolo, že nie celá hudba pochádza priamo z pera predpubertálneho génia. Nemení to však na fakte, že Demetriom a Polibiom, uvedenom po prvýkrát až po štyroch komických operách roku 1812, to všetko u „labute z Pesara“ začalo. Takže na margo najčerstvejšieho programového bulletinu Opery SND: neuvedený Demetrio e Polibio do zoznamu Rossiniho opier patrí. Rovnako vážne faktografické trhliny obsahuje aj text, nazvaný Životná púť majstra.

Mohutná celosvetová vlna rossiniovskej renesancie (na Slovensku dôsledne ignorovaná!), primárne zacielená na vedecky podložené oživovania autorových vážnych opier, stiahla so sebou aj buffy. Hoci z nich niektoré sa na rozdiel od žánru opera seria z javísk nevytratili. Špecializovaní bádatelia z inštitúcie Fondazione Rossini od roku 1971 vydávajú partitúry v kritických edíciách. Tie bazírujú na návratoch k originálom a pri obohraných tituloch na odstraňovaní klišé, naneseného rokmi praxe. Skutočnosť, že v dedičstve Gioacchina (alebo Gioachina, ako ho uvádzajú v jeho rodisku) Rossiniho kvantitou nad „farsami“, buffami a semiseriami prevažujú drámy, sa do divadelných prevádzok príliš nepremieta. Najmä komplex tzv. neapolských opier, komponovaných pre Isabellu Colbran a niekoľkých prvoodborových tenoristov v jednom diele (nehovoriac o Viliamovi Tellovi), mimoriadne vysokými nárokmi na hlasovú techniku a virtuozitu limituje ich každodenné uvádzanie. Výnimky však potvrdzujú pravidlo a Rossiniho geniálny odkaz zaznieva čoraz častejšie aj mimo špecializovaných festivalov (popri Pesare je to nemecký Bad Wildbad).

Barbier zo Sevilly je nesporne Rossiniho najfrekventovanejším javiskovým opusom. V čase premiéry mal autor 24 rokov a na svojom konte šestnásť odpremiérovaných titulov. V rozpore s dobovými zvyklosťami nebolo ani to, že niektoré časti partitúry sa presúvali z jednej opery do druhej. Napríklad predohra zaznela ešte pred komickým Barbierom vo vážnych tituloch Aureliano in Palmira a Elisabetta, regina d´Inghilterra (Alžbeta, kráľovná anglická), odkiaľ pochádza aj ária Rosiny. Inštrumentálna búrka má svoj pôvod v dvojaktovej buffe La pietra del paragone (Skúšobný kameň), aby cez jednoaktovku L´occasione fa il ladro (Príležitosť robí zlodeja) sa napokon udomácnila v Barbierovi.Slovenské prostredie a v prvom rade „výkladná skriňa“ našej opery, Slovenské národné divadlo, aj napriek všeobecne známej náklonnosti k talianskej opere, má voči Gioacchinovi Rossinimu obrovské dlhy. Odhliadnuc od pravidelne zaraďovaného Barbiera zo Sevilly, dvoch kontaktov s Taliankou v Alžíri (1935, 1965) a jediným letmým dotykom s Grófom Orym (1967) a Cenerentolou (2003), chýba nám akákoľvek živá informácia a praktická skúsenosť so skladateľovými vážnymi operami. Jedinou výnimkou je päť predstavení Viliama Tella, ktoré v SND uviedli počas šéfovania Karla Nedbala roku 1933. Návratom Barbiera zo Sevilly na plagát SND dramaturgia opäť potvrdila, že nemá ambície ani rozširovať obzor svojho návštevníka, ani dvíhať latku interpretačných kritérií. Na dvoch premiérach sa však ukázalo, že ani cesta ľahšieho odporu sa nemusí vyplatiť. V notoricky obohranej predlohe pozná rozhľadenejší divák každý tón a ak niektorý „nesadne“, alebo pasáže sú jednoducho odstránené, netoleruje to v takej miere, ako v neznámej partitúre.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Rossini: Barbier zo Sevilly (SND Bratislava)

[Celkem: 19    Průměr: 2.5/5]

Mohlo by vás zajímat


3
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
3 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
hytat

pan Unger, v podstate s Vami suhlasime / boli sme na prvej premiere/, jedina nespravna informacia je, ze sa nekonali ovacie postojacky. Bohuzial boli, ale to ste Vy uz urcite bol doma :)

stevo

Ja som si inak tiez ziadne standing ovations nevsimol, teda aspon nie v parteri (tiez som bol len na 1.premiere). Neboli to nahodou ludia co uz vstavali, aby odtial utiekli? :)
Rezia si zasluzila vybucanie, ak mal p.Polak aj nejake dobre napady, tak ich realizacia okrem ineho dost ponizila hudbu, hlavne v 2.dejstve. Hluk (aky mal ten opakovany dazd vlastne zmysel?) rusil nesmierne a za ten hasiaci pristroj by mal niekto prist o premie.

autor recenzie

… asi tak, stevo, boli to “odchodove” standing. Urcite takato “rezia” si zasluzila masivne buu, no to sa u nas nestava. Po Marii Terezii zaznelo aspon v striedmej dynamike. O premie, resp. o honorar by mal prist povodca hasicskej (anti)koncepcie a podobnych nezmyslov, utociacich na hudbu. Nemusim menovat… Ze nie je lahke rezirovat buffu, ale ze sa to da aj pomerne vkusne, som sa predvedcil hned den po premierach Barbiera vo viedenskej Staatsoper na reprize La Cenerentoly. Bechtolfova rezia ma sice nedostala do extazy, no aspon isla v sulade s hudbou. A z orchestra znel skutocny Rossini, aj ked z… Číst vice »