Stvoření v Bratislavě

  1. 1
  2. 2

Stvorenie sveta je témou, ktorá fascinuje (a zrejme vždy bude) každého jednotlivca. Či už chápeme existenciu života, človeka z vedeckého, náboženského, alebo akéhokoľvek iného hľadiska, zrod života stále ostáva v polohe akéhosi zázraku, či záhady. Umelci rôznych odvetní od nepamäti stvárňujú ľudskú predstavu o stvorení sveta a pretože je tento námet ťažko uchopiteľný, snáď najcitlivejšie ho dokáže odraziť hudba. Tá je vždy základným a dominantným materiálom a inšpiráciou pre choreografa Uwe Scholza.   

V rámci projektu Hostia Baletu SND sa 9. februára 2013 predstavil v novej budove SND Balet Národného divadla Brno inscenáciou diela Josepha Haydna (1732 – 1809) Stvorenie, ktoré patrí k Haydnovým vrcholným dielam a k medzníkom v oratórnej tvorbe vôbec. Dielo, ktoré vzniklo v koprodukcii Janáčkovho divadla, Baletu NDB a Teatra Wielki v Poznani, malo českú premiéru 21. januára 2011 v Janáčkovom divadle v Brne. Text oratória nelíči dramatický alebo alegorický príbeh, ale je postavený na jednoduchom príbehu biblického svedectva o stvorení sveta, na jeho opise a oslave.

Nemecký choreograf Uwe Scholz (1958 – 2004), ktorý majstrovsky spája hudbu a tanec do harmonického celku s rovnocenným priestorom pre tanečníkov, spevákov i orchester sa predstavil slovenskému publiku v minulej sezóne s dielom Roberta Schumanna Druhá symfónia naštudovaným v SND. Stvorenie Národného divadla Brno teda rozširuje register tohto umelca o ďalší choreografický skvost v štýle neoklasického tancovania. Biblický námet stvorenia je rámec pre choreografické a interpretačné vyjadrenie autora. Dominantná a prvoradá je oslava tela, jeho fyzických možností, spojenie hudby, gesta a kroku dotvorených atmosférou svetla. Scholz vytvára geometrické obrazy presne vyrátaných kreácií, póz, stavia sošnú architektúru z tiel tanečníkov, ktorá je zároveň kinetická a mení sa v tempe. Pri recenzii Druhej symfónie (DUO, SND) som sa vyjadrila (a nedá mi to nezopakovať), že Scholz tvorí svojimi premyslenými choreografiami akýsi „krasohled“ pohybu, ktorý zamieňa rôzne zoskupenia a formácie podľa otočenia pomyselného tubusu. Pre Scholza je týmto otáčavým „tubusom“ hudba, ktorú dôsledne nasleduje a „popisuje“ telom. Stvorenie je sledom krátkych epizód, duetov so sprievodom malých skupín i zborových scén. Jednotlivým zoskupeniam tanečníkov zodpovedajú hudobné party – recitatívy, árie, duety a zbor. Choreograf má svoje dielo presne vymedzené a vystavané na hudbu, na každý nástroj, či tón. Doslova vizualizuje noty. V skĺbení hudby a tanca bol Uwe Scholz majstrom, baletom vzdával hold človeku a kráse jeho tela.

Stvorenie je kaskádou invenčných krokov a gest, brilantných dvíhaných figúr (ich prelínaní a prienikov), mikádom svalnatých paží a stehien, odrazených skokov a sošných póz. Telo „kreslí“ do priestoru obraz akoby bolo štetcom. „Píše“ kaligrafiu tanca. V neoklasických choreografiách ide o hold telu a o zásah do jeho takmer neobmedzených pohybových možností. Je to o tom, kam sa dá v geste, kroku a skoku ísť, aby bolo dokonalé, extrémne vyťažené a zároveň stále elegantne estetické.

Je to o nápade, invencii, kreativite choreografa a „boji“ i komunikácii s interpretom. Dielo je prezentáciou čistoty pohybu, vyabstrahovaným od deja, od postranných súvislostí, ktoré by nás rušili a odvádzali od vnímania jeho krásy, vznešenosti a vášne. Scholzove choreografie sú podpisom, priestorovou signatúrou umelca. Mužské a ženské postavy spredmetňujú v jeho diele symboly nádeje zrodené z lásky.Scéna je oprostená od detailov, čistá, priestorová, dáva absolútnu možnosť vyznieť tancu. Na začiatku sú spustené svetelné rampy teste nad baletizol . Pomaly sa dvíhajú, aby odkryli na horizonte tanečnú tyč, pri ktorej tanečníci trénujú v trikotoch ako v baletnej sále. Tento „tréningový“ obraz vystrieda veľká projekcia, na ktorej sa postupne objavujú fragmenty a torzá tiel – hrudníky, rebrá, paže, dlane…vyprofilované z počiatočnej žiary svetla, ktoré necháva v sebe tušiť embryo-zrod života. Žiara osvetľuje scénu a v nej sa začínajú kmitať tanečníci v briskných krokoch a tempe, aby z prvoplánového mystického ticha vyformovali jednoduchou formáciou tiel obrovský kruh. Ten sa objaví aj v závere diela, ako symbol nekonečna, ako cyklus, ktorý sa opakuje a uzatvára zároveň.

Svetlo je plnohodnotnou scénografickou zložkou, formuje prostredie, definuje komornosť a intimitu jednotlivých situácií kužeľom svetla, inokedy zaleje scénu sviežou a optimistickou žiarou radosti a nádeje. Kostým je výsostne jednoduchý a jednotný. Oceľovo modré trikoty a v druhej časti biele ľahké tuniky nechávajú obraz v čistote, zámernej uniformnej monotónnosti, aby vyznelo telo, gesto, krok i presná a logická globálnosť davových obrazov vyžadujúcich si maximálny synchrón. Tieto formácie sa striedajú v temperamentom tempe, raz v dynamických, inokedy lyricky poetických rovinách. Najviac zarezonujú nosené figúry v razantných presunoch cez scénu, efektné je prelínanie (prekračovanie) nôh a dotyky rúk vo vzduchu vo vysokých dvíhačkách, ale aj kontrastne intímne schúlené (zabalené) figúry v dôkladne premyslených estetických variáciách založených na napätí a uvoľnení paží. Čitateľná čistota je v otvorených (priestorových ) gestách, elegantné pnutie cítiť v ťahaných roznožkách presne napasovaných do lyrických bolestných tónov. V sólach, duetách, je možné užiť si každý detail, krok, pózu, vibráciu.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Haydn: Stvoření (ND Brno)

[yasr_visitor_votes postid="16383" size="small"]

Mohlo by vás zajímat