Baletní panorama Pavla Juráše (69)

Tentoraz:
– Petrohrad ovládli českí tanečníci
– Dance Open Award v Petrohrade sú rozdané
Krištáľový palác z krištáľov Christiana Lacroix
– Nacho Duato predstavuje novú sezónu Staatsballetts Berlin
***

Medzinárodný deň tanca sa tentokrát oslávil veľmi špeciálne v Petrohrade, kde okolo jeho dátumu vyšiel termínovo už trinásty ročník medzinárodného baletného festivalu Dance Open. A tak vedľa toho ako sa v Česku cvičilo za krásneho počasia na verejnosti pre verejnosť, v meste s dych berúcou baletnou tradíciou sa v cárskom divadle zišli tí najlepší čo niečo v svetovom balete znamenajú.

Gala of International Ballet Stars uzatvorilo tento rok mimoriadne dramaturgicky koncipovaný festival, o ktorého priebehu budem referovať zvlášť. Festival zahŕňal rekordný počet premiér. Úvodnú časť tvoril program vytvorený špeciálne pre Dance Open od súčasného choreografa Dwighta Rhodena a popredného amerického baletného majstra Jaea Man Joo. Súbor Complexions Contemporary Ballet (USA) sa predstavil tromi dielami, z ktorých dve mali svoje európske premiéry. Thierry Malandain a jeho súbor Malandain Ballet Biarritz priviezli Magifique. V rámci festivalového týždňa sa uskutočnilo unikátne gala – večer Hansa van Manena – Master of Movement. Choreografia Dances With Harp bola vytvorená Manenom pre Dance Open festival a predstavili sa v nej hviezdy HET baletu: Igone de Jongh, Anna Tsygankova, Jurgita Dronina, Jozef Varga, Arthur Shesterikov a Isaac Hernandez.

Záverečné gala muselo stiahnuť z programu kvôli zdravotným problémom a iným zhodám okolností niektorých umelcov, ale jeho lesku to neubralo. Naopak stala sa vec nevídaná. Možno práve preto, že umelecký riaditeľ festivalu Vasily Medvedev má dlhodobo kladný vzťah k Česku a pozná jeho baletný život i jeho umelcov, sa na gala zišli štyria českí baletní umelci. Sluší sa dať dáme prednosť a tak sa na gala objavila na konci svojej kariéry Daria Klimentová, ktorá zatancovala dojemné Summertime choreografa Dereka Deanea. S ohľadom na jej posledné predstavenia i blížiace sa pražské rozlúčkové gala, skutočne dojemná záležitosť. Bratia Otto a Jiří Bubeníčkovi zatancovali Canon v D dur v Jiřího choreografii z jeho baletu Le Souffle de l’Esprit a Zdenek Konvalina, ktorého v Česku ako zisťujem skoro nikto nepozná, sa ako jeden z mála účastníkov predviedol ako sólista, v sólových Gréckych tancoch Béjarta, ktorými vyburcoval publikum k nadšenému potlesku na otvorenej scéne. Vedľa týchto na festivale ako baletný pedagóg pôsobil aj Stanislav Fečo, takže päť českých umelcov. Po prehliadke pas de deux, duet a sól prišlo na záver prekvapenie. V tradícii rekonštrukcií neznámych či zabudnutých choreografických diel, po vlaňajšej Lavrovského Valpurginej noci, či Petipovom Talizmane bolo Grand pas electrique z Petipovho baletu Modrofúz v choreografii Vasilyho Medvedeva vrcholom večera oslavy tanca. Medvedev vzkriesil nielen choreografiu, ale aj hudbu Petra Schenka z roku 1896 (nová inštrumentácia). Povolal dvoch vynikajúcich umelcov z Boľšoj baletu: Kristinu Kretovú a Semyona Chudina. Píšem to preto, že Medvedev vo svojej choreografii posunul latku klasického baletu vzkriesením ideí Petipu tak vysoko, že pas de deux svojou štýlovou jednotou, eleganciou, nesmiernou muzikalitou pohybu a technickým levelom ohúrilo porotcov Dance Open Award natoľko, že obaja interpreti získali ceny. A to v porote nesedeli žiadni hlupáčikovia, predseda poroty bol legendárny Hans van Manen, ďalej legendárny tanečník a riaditeľ Viedenského štátneho baletu Manuel Legris, Ted Brandsen riaditeľ HET baletu, Oleksi Bessmertni riaditeľ baletnej súťaže Tanzolymp, riaditeľ a choreograf vlastného baletného súboru Boris Eifman, Vladimir Malakhov riaditeľ baletu v Berlíne, Yuri Fateev riaditeľ baletu Mariinskeho divadla, Galina Stepanenko z Boľšoj baletu, Thierry Malandain choreograf a riaditeľ Ballet Malandain Barritz.

Napriek svojej relatívnej mladosti bola cena uznaná i medzinárodne ako relevantný dôkaz kvality a umenia tanečníkov. Vlani hlavnú cenu získala Lucia Lacarra. Cena má nádherný dizajn, je to krištáľová replika sochy vytvorenej v roku 1913 Borisom Fredmanom – chodidlo legendárnej Anny Pavlovej. Titul Mr. Virtuosity získal práve Semyon Chudin za svoje oslnivé interpretovanie čistej klasiky v Medvedevovom Modrofúzovi. Ms. Virtuosity sa stala jeho partnerka Kristina Kretova. Tá v Modrofúzovi zatancovala nielen náročné adagio, ale prešla všetkým čo balerína musí mať – vedieť zatancovať a povýšiť výkon na vrcholný zážitok a slasť, aby Grand pas de deux electrique, bolo skutočne elektrizujúce. Cenu za Best dueto si netradične odviezli dvaja tanečníci. To nie je nič nezvyklé, v duete väčšinou dvaja tanečníci tancujú, ale po vlaňajšom modernom duete porota ocenila Pas d´esclave z Korzára a v ňom Ianu Salenko a Josepha Gattiho. Obaja už majú ceny aj z vlaňajška. Gatti titul Mr. Virtuosity za svoje jedinečné vystúpenie v legendárnom pas de deux z Balanchinovho Stars and Stripes. A Salenko sa vlani stala Ms. Virtuosity za Dianu z pas de deux Diana a Acteon z Esmeraldy. Mr. Expressivity sa stal Vladimir Shklyarov z Mariinského divadla za Čajkovského pas de deux Balanchina a Ms. Expressivity sa stala fenomenálna primabalerína ABT Misty Copeland za interpretáciu choreografie Marcela Gomesa Paganini. A čo hlavná cena? Tú získala stálica baletného sveta, technicky virtuózna, vnútorne bohatá členka HET baletu Anna Tsygankova, ktorá bola skutočne taká dojatá, že nezvládla ako rodáčka z Novosibirska hovoriť svojou materčinou a volila angličtinu. Je zaujímavé, koľko cien tento rok získali ruskí umelci. Signál svetu kvôli politickej kríze o Krym to asi nebude, ale je to určite signál Európe, že tradícia je v umení nesmierne dôležitá a nie všetko čo je moderné, musí byť i dokonalé, trváce či umelecky hodnotné.Cenu od divákov, ktorí vhadzovali do špeciálnej urny hlasovacie lístky prekvapivo získali dvaja umelci: Remi Wörtmeyer z HET baletu za roztomilé sólo na Offenbachovu hudbu a Yoel Carreño, ktorý neustále oslňuje svojimi technickými schopnosťami. Pre drahých čitateľov baletnej panorámy špeciálna fotogaléria, ktorá zachytáva snáď aspoň trochu kúzla záverečného ceremoniálu z Mramorovej sály etnografického múzea. Skutočne top párty, ktorá nemá vo svete obdobu.


***

Na veľkú premiéru 10. mája sa pripravuje aj balet parížskej opery. Predstaví sa v nej budúci šéf Benjamin Millepied a vedľa jeho baletu Dafnis a Chloe stojí Krištáľový palác Balanchina. Balet vytvorený v roku 1947 choreografom Georgeom Balanchinom je jeho vlastný kreatívny hold baletu Opery v Paríži. Balet s hudbou Georga Bizeta na jeho Symfóniu v C dur, v znamení jednoduchosti a technickej virtuozity. Pre túto inscenáciu Brigitte Lefèvre získala znovu ako autora kostýmov legendu francúzskej módy Christiana Lacroixa. Je to už jeho štvrtá spolupráca s Opérou National de Paris.

Prvýkrát vytvoril kostýmy v roku 1987 pre balet Poškvrnený Anjel choreografa Karola Hermitagea, v roku 2001 pre Šeherezádu Blancy Li a v roku 2011 najväčší opus, kostýmy pre balet La Source, choreografický pokus Jeana – Guillauma Barta. Pre Le Palais de Cristal bol tvorca inšpirovaný tradičnými kostýmami tanečníkov. Navrhol sériu tutu a pánskych koletov v kombinácii zamatu a tylu v dostupnej palete zelenej, červenej, modrej alebo šampanského, pričom každá farba zodpovedá jednej vete Bizetovej skladby. Ako dopadne stretnutie dvoch francúzskych skladateľov? A nielen to. Je tu aj stretnutie dvoch choreografov z New York City Ballet, jeho zakladateľ George Balanchine a bývalý študent Benjamin Millepied. Dramaturgia večera poukazuje na podobnosti a disonancie medzi nimi. George Balanchine uctil súbor a francúzsku tradíciu s jeho prvou inscenáciou Le Palais de Cristal. Choreografia sa vyznačuje architektonickým dizajnom pohybu a zmyslom pre dialóg s hudbou. Tento balet je model akademickej virtuozity. Benjamin Millepied v tretej práci pre súbor spolupracuje s konceptuálnym umelcom Danielom Burenom. Millepied čerpá svoju inšpiráciu z rytmov a farieb Ravela v hudobnej symfónii pre zbor a orchester. Večer bude dirigovať fenomenálny Philippe Jordan.
***

Naopak to, čo má pred sebou v budúcej sezóne, zverejnil Berlínsky štátny balet. Nebolo by to až také zaujímavé, keby sa v lete nevymenili dve osobnosti na jeho čele. Vladimira Malakhova nahradí doterajší šéf baletu Michajlovského divadla z Petrohradu, choreograf Nacho Duato. Choreograf chce podľa vyjadrenia na tlačovej konferencii doplniť repertoár hlavne o súčasný tanec. Kým uvedie v máji 2015 veľkú premiéru sám, chce poznávať súbor a jeho možnosti. Možno aj preto bude najprv ako remake 13. februára uvedená jeho verzia Spiacej krásavice.Dôležitý prvok vidí nový šéf v pozvaní Béjart Ballet Lausanne na začiatku sezóny. Zlepšiť spoluprácu chce aj s baletnou školou, ako prezentoval choreograf na tlačovej konferencii vedľa doterajšej intendantky Christiane Theobald a obchodného riaditeľa baletu Georga Vierthalera. Nacho Duato je hrdý, že môže svoju kreativitu uplatniť a venovať baletu v Berlíne, ktorý si všíma už od osemdesiatych rokov. Za jeho rozhodnutím prísť do Berlína stála intuícia:

„Môj pocit mi hovoril: teraz je ten pravý moment vyslyšať volanie z Berlína. Moje skúsenosti umeleckého vedúceho z Michajlovského divadla ma pripravili na to, aby som mohol Staatsballet Berlin priviesť na ešte väčšiu úroveň. Je pre mňa veľkou cťou prevziať vedenie súboru. Chcem nadviazať na veľký rozvoj súboru v posledných desiatich rokoch. Pôjdem na každom kroku vedome a chcem mať čas spoznať súbor v nadchádzajúcich mesiacoch. Zvlášť v našom rýchlo sa meniacom svete je to dôležité a zhon musí zostať mimo vás. Pomalé krôčiky nás dovedú najďalej“.

Zaujímavé je vždy v takýchto vyjadreniach čítať medzi riadkami. Nasledujúce myšlienky majú radi mnohí baletní riaditelia, ktorí sú zároveň choreografmi.

Za účelom posilnenia identity súboru, budem dôsledne so súborom za sezónu študovať jednu až dve vlastné choreografie. Tu je dôraz kladený na prácu s tanečníkmi na baletnom sále“, ktorú opísal ako zdroj svojej inšpirácie. Bude pracovať najmä s existujúcim súborom. Renomovaní sólisti budú pozývaní len pri zvláštnych príležitostiach. Polina Semionova je však už naplánovaná ako hosť. Pod umeleckým riaditeľom Nachom Duatom sa balerína vyskytuje ešte častejšie ako predtým.

Spiaca krásavica v choreografii Nacha Duata bude prvou premiérou sezóny (13. februára 2015). Spolu s Luskáčikom Vasilyho Medvedeva a Juriho Burlaku a Labutím jazerom Patrice Barta môže mať Staatsballett Berlín tri najdôležitejšie balety skladateľa Petra Iľjiča Čajkovského na repertoári v jednej sezóne. Repertoár veľkých klasikov bude doplnený 11. decembra 2015 obnovenou Giselle, ktorú Patrice Bart v roku 2000 vytvoril ešte pre balet Staatsoper Unter den Linden. Novinka v repertoári tiež obsiahne prácu Duata. „VielfältigkeitFormy ticha a prázdnoty, celovečerná choreografia na hudbu Johanna Sebastiana Bacha bude mať premiéru 14. marca 2015. Vedľa Bella Figura Jiřího Kyliána a White Darkness – skoršia práca Duata, predstaví Duato i svoj prvý balet venovaný Berlínu. Večer bude mať premiéru 14. mája 2015. Okrem toho Duato predstaví verejnosti dva hosťujúce súbory, ktoré úzko súvisia s jeho kariérou: Béjart Ballet Lausanne a Kylworks, novo vzniknutý súbor svojho blízkeho priateľa Jiřího Kyliána .

Pokiaľ ide o tanec mladých, Nacho Duato znovu potvrdil svoj záujem o spoluprácu s baletnou školou. Jeho cieľom je, aby sa každý rok uplatnili tanečníci z baletnej školy v súbore: „Prečo pracovať s tanečníkmi z diaľky, keď máme v Berlíne možnosť vytrénovať vynikajúcu tanečnicu“. Na dosiahnutie tohto cieľa chce užšiu spoluprácu a plánuje rozvíjať potenciál študentov prostredníctvom svojich choreografií v každom ročnom období. Rokovania s vedením Staatlichen Ballettschule sa už uskutočnili.

V posledných troch rokoch bol Nacho Duato umeleckým riaditeľom baletu Michajlovského divadla v Petrohrade. Predtým dvadsať rokov viedol Compañía Nacional de Danza v Madride a horlivo vyvinul vlastný choreografický štýl a repertoár. Ešte pred Madridom pôsobil ako rezidentný choreograf pre Nederlands Dans Theater vedľa Hansa van Manena a jeho mentora Jiřího Kyliána, u ktorého bol najprv angažovaný ako tanečník. Vo Valencii narodený Duato študoval balet na Rambert School v Londýne, navštevoval tiež školu Mudra Maurice Béjarta v Bruseli a Alvin Aile American Dance Center v New Yorku. Prvé angažmán Duato získal v Ballet Cullberg v Štokholme. Už jeho prvá choreografia Jardi Tancat vzbudila pozornosť, získala cenu a otvorila mu dvere ako choreografovi k medzinárodnej kariére. Nacho Duato vytvoril viac ako päťdesiat choreografií, z ktorých mnohé sa objavujú v repertoári popredných svetových baletných súborov.
***

Na záver pekná správa po Duatovom „znárodnení“ Berlínskeho štátneho baletu. Keďže je začiatok mája, ktorý mnoho ľudí už od čias Máchu uznáva ako lásky čas, jedna romantická správa. Nádhernú svadbu a určite ešte krajší život má pred sebou primabalerína svetového významu Evgenia Obraztsova, o ktorej často píšem. Svoju lásku našla v sochárovi Andreyovi Korobtsovovi, ktorý je aj autorom sochy primabaleríny. Fotky z rozprávkovej pravoslávnej svadby nepochybne zatienia krátky okamih veľkolepých baletov, v ktorých Evgenia vystupuje po celom svete. Takže treba len zapriať, aby Evgenia a Andrey prežili krásny život a baleríne sa vyhol osud nešťastných lások, v ktorých interpretácii je neustále. Radšej na to ani nemyslieť.

Foto Pavol Juráš, archiv

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 votes
Ohodnoťte článek
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments