Baletní panorama Pavla Juráše (77)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
– Päťdesiat rokov snov Fredericka Ashtona
– Nová choreografická hviezda Alastair Marriott – top kreácia tejto sezóny
– Natalia Osipova kraľuje aj moderne
The Dream Mixed v Royal balete
– Jiří Bubeníček ako biblický Jozef v Drážďanoch
***

Premiéry Kráľovského baletu v Londýne a celkovo úroveň a štýl predstavení sa možno príliš zúžili na posudzovanie podľa toho, čo sa dostane do prenosu v kinách. Lenže to je len obmedzený fragment a tak ako inscenácia na DVD, ani prenos v kine hoci je „live“, nemôže sprostredkovať charakter predstavenia ani dôkladne preskúmať úroveň súboru.

Posledná premiéra tejto sezóny, baletný program The Dream Mixed sa do top rady predstavení nedostala, čo je veľká škoda. Večer je totiž veľmi dobre dramaturgicky koncipovaný a v troch jednodejstvových baletoch dostávajú zaujímavé príležitosti známe i menej známe tváre z kráľovského súboru. Večer otvára The Dream, balet Fredericka Ashtona, ktorý mal premiéru pred rovnými päťdesiatimi rokmi. V tomto roku sa vrátil na repertoár už po niekoľkýkrát ako stálica Asthonovej tvorby hlavne pre to, že sujet baletu vychádza zo Shakespearovej hry Sen noci svätojánskej a okrúhle výročie štyristo päťdesiat rokov rokov od narodenia anglického dramatika si pripomína celý kultúrny svet. Obľúbené Ashtonovo hodinové dielo, ktoré už podľa názvu Sen nereflektuje celú štruktúru a zápletku drámy, ale zaoberá sa len zápletkami v čarovnom lese, nestráca ani po rokoch nič zo svojej pôvabnosti. Áno, možno niektoré miesta by sa dali v súčasnom rýchlom životnom tempe a zmene optiky vnímania divadla považovať za klišé, či zbytočnú rozvláčnosť, ale v kontexte celkového vyznenia diela sú adekvátne. Roztomilej poetike až starobylého zabudnutého divadelného inscenovania nahráva aj scéna Davida Walkera. Pôsobivý kúzelný les, ako 3D animácia slávnych anglických krajinomalieb, kde svetlo mesiaca len jemne presakuje storočnými dubmi a v tôni toho najstaršieho, pokriveného hrčami majestátneho dreva má svoju spálňu Titánia. V lese to ožíva krásnymi vílami, ktorých pohybové uchopenie odkazuje na veľké romantické balety s nadprirodzenými silami. Vyvýšená zadná časť lesa umocňuje realistický rozmer scénografie tak, ako do detailu namaľované lístočky stromov, kôra a všemožné detaily všemocnej prírody. Asthon veľmi umne libretisticky vyberá logicky to, čo je dôležité pre samostatné oživenie a pochopenie tohto dejstva v lese. Hádka Oberona a Titánie o páža, entrée šestnástich víl, ktoré sa vznášajú vo vysokej štylizácii pohybu a vysokej kultúry en pointe tancovania. Prichádzajúce dvojice smrteľníkov Hermia a Lysander, tá je červenovlasá a on tmavý a naopak Demetrius ryšavý a tmavá Helena, akoby vyjadrovali už výtvarný nesúlad medzi pármi. I bez celého aténskeho obrazu dramatika, je vďaka Asthonovej drobnokresbe vidieť, kto sú títo ľudia a aké peripetie vzťahu zažívajú. Z drobných mizanscén, ktoré neretardujú tanečný charakter baletu je možné vyčítať všetko. Romantický pátos veľkého okúzlenia Demetria a Hermie, nekonečné blúznenie mladých milencov, ostych Hermie, vzrušenie jej milenca, silu šumenia vetví storočných stromov, ktoré akoby rozochvievali za mesačného svitu na čistinke aj ich telá. Pitoreskná dvojica Demetrius a Helena so svojim kŕčovitým „milujem a nechcem ťa“, je vyrovnanou dvojicou k tým idylickým.

Ashton v mimoriadne vydarenej a úprimne povedané, potom nespočetnekrát skopírovanej pohybovej charakterizácii Puka, vytvára tretí rozmer. Čudesného pitoreskného škriatka, ktorý sa však nijako nenúti do komiky, nie je degradovaný na úroveň popletka a trochu senila, ale hlavne allegrovým pohybom a virtuóznymi skokmi kreuje vierohodnú postavu. Je to sluha svojho pána, ktorého uctieva a zároveň mu lezie krkom, typický vzťah pán a jeho sluha, vládca a poddaný. Nerovná dvojica je dokonale oddelená pohybovým slovníkom a gestami. Akoby si tento Puk zachovával istú anglickú vážnosť, múdrosť, radosť zo života a very british zmysel pre humor, toho tam totiž moc nie je. Omyly spôsobené ním a šťavou čarovnej rastliny sú skôr akási prirodzená náhoda, než nejaká zbytočná zlomyseľnosť. Je to osudová skúška a tragikomédia, ktorá akoby mala miesto rodičov vyskúšať a trochu potrápiť neposlušné deti, ktoré si chcú so svojimi nápadníkmi robiť čo chcú. Choreograficky pôsobivá je variácia Oberona, ktorá svojou eleganciou nezaostáva za veľkými romantickými mužskými hrdinami ako sú baletní princovia. Titánia zase sprevádzaná i spevom, tak ako napísal hudbu Mendelssohn Bartholdy, má k svojej variácii akýsi éterický nebeský chór.

Choreograf nešetrí hlavne Oberona a Puka. Pirouettés do en avant, do arabesky, Oberon neustále klesajúci do hlbokého panché, briskné chaînés sa v dramaturgicky dobre poskladanej scénickej hudbe vynímajú. Vrcholom baletu v smere komediálnom je scéna robotníka z ochotníckej divadelnej skupiny premeneného na oslíka, ktorý je použitý ako zámer poníženia Titánie. Nielenže sa na otvorenej scéne zmení jeho ľudská podoba na osla, ale navyše celý part osla tancuje na špičkách, ktoré choreograf využíva vizuálne aj pohybovo ako kopýtka a na druhý pár kopýt sa zmenia jeho ruky. Pre muža neobyčajná úloha, veľmi delikátna, nepadnutá však do naivity, ale interpretovaná tancom a v ňom posilnená. Práve to je vzácne na tomto balete, že Asthon umne využíva možnosti pohybu, možnosti tanca, aby vyjadril všetko. Neskrýva sa za nejaké barličky, ale veľmi detailne a fantazijne vyjadruje pohybom jednotlivé sekvencie, udalosti, charaktery i vnútorné pohnútky.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na