Baletní panorama Pavla Juráše (84)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
– Nový život Nicolasa Le Riche
– Nový život i pre Ratmanského balet Psyché
***

Prežili sme stred prázdnin s Nicolasom Le Riche. Pripomenuli sme si i vzácnu choreografickú osobnosť Rolanda Petita. Čo sa nevošlo do minulých dielov? Zábavná fotogaléria tanečníka k jeho poslednému vystúpeniu s jeho dvomi spolupracovníkmi zo žurnálu Paris Match s hercom Guillaume Galliennom a inštrumentalistom Matthieu Chédidom.

To, že tanečníkove umelecké ambície už dlho nenaplňuje len interpretácia nie je neznáme. Stal sa z neho postupom rokov dospievania skoro filozof a divadelný vedec. To potvrdil vo svojom debutovom Caligulovi, kde sa chcel etablovať ako choreograf. Bohužiaľ sa mu to nepodarilo, pretože chcel zrazu rozpovedať všetko a napokon táto urputná snaha vyústila do prázdnoty. Je zaujímavé, že (to je len malá odbočka) ani jeden z pokusov progresívnej i jasnozrivej direktorky Brigitte Lefèvre dať šancu svojim hviezdam choreografovať nevyšiel. José Martinéz s Les Enfants du paradis, potupný priemer, Jean-Guillaume Bart s reedíciou La Source skončil ako módna prehliadka exotických kostýmov Christiana Lacroixa. Marie-Agnès Gillot so svojimi roztancovanými potvorami a travesty tancom mužov en pointe na sakrálnu hudbu len potvrdila, aké ťažké je byť dobrým choreografom i baletným režisérom. Nakoniec možno najlepšie z toho vyšiel Le Riche. Jeho Caligula bol síce nepochopiteľný, neepický, rozporuplný čo do formy i štýlu, ale priniesol pekné miesta vo farebnosti, scénografii i skutočne pár pôsobivých výkonov, najmä Stéphana Bulliona v titulnej postave. Ale netreba kritizovať oslávenca na konci jeho tanečnej kariéry. Uvidíme, aké šance mu prinesie nová, slobodná budúcnosť.

Už v tejto sezóne postupne nechal operu a hľadal nové možnosti. So skupinou hviezd – Clairemarie Osta, jeho manželka, kolegyňa Eleonora Abbagnato, kamarátka Isabelle Ciaravola, jeho komplic Russell Maliphant, inak skvelý choreograf – nasadili show Itinérances, ktorá cestuje po Francúzsku, cez Amiens, Blagnac, Cannes, Aix… „Je to spôsob, ako hovoriť o ceste a ísť. Chcel som sa podeliť o svoj vstup do sveta tanca dnes“, povedal Le Riche. Dámy interpretujú L’Annonciation Angelina Preljocaja, Nicolas tanečné čísla Russela Maliphanta Critical Mass a Shift, svojho jedinečného Mladíka a Smrť od Rolanda Petita a svoju choreografiu Odyssée. Turné sa zastaví na začiatku novembra v Théâtre des Champs-Élysées v Paríži.

„Cítim sa v brilantnej tanečnej forme“, hovorí tanečník, ktorý stále v tom slávnom parížskom Théâtre des Champs-Élysées tancuje v Solaris Dai Fujikura choreografky Saburo Teshigawary. Étoile baletu Nicolas Le Riche sa zapísal aj na školu. „Vrátil som sa do školy. To je ďalší moment môjho života”.

A kto ešte niečo o živote tanečníka hľadá, môže si pozrieť klasický po všetkých stránkach pôsobivý dokument.

***

Možno v tieni veľkého gala na poctu tanečníka trochu ostal pôsobivý koniec sezóny baletu Parížskej opery, kedy sa vrátila na repertoár kreácia majstra choreografie dneška Alexeia Ratmanského Psyché. Ratmanskému som venoval jeden celý diel, ale na podrobnejšie štúdie jednotlivých choreografií nebol priestor (tu). Vedľa elegantného a snového balábile Dances et Gathering Jerome Robbinsa na kolísajúcu Chopinovu hudbu s interpretačnými hviezdami súboru, práve Psyché je stretnutie s veľkým baletným mágom súčasnosti. Nevidí sa často také osobité, silné a znepokojujúce dielo. Emotívna nálada, ktorú choreograf rozsieva v symbióze s atmosférickou elégiou poémy Césara Francka, je zdrvujúca. Čo je to vlastne za príbeh, žáner, forma, obsah, čo sú to za kroky, ktoré tak plynú? Skôr než jednotlivé úkazy choreografického umu zostávajú v podvedomí diváka rozličné nálady a sugestívna sýtosť vizuálnych javiskových obrazov, v ktorých tanečníci nesú rovnaké posolstvo ako scénografia či hudobná partitúra. Podvedomé pospevovanie toho chlácholivo znepokojujúceho motívu, ktorý hlavne v úvodnej pasáži Sommeil De Psyché skladateľ stále opakuje a zmnožuje a potom ho rafinovane necháva znieť v celej poéme je hypnotické, podobne ako oslnivé pastózne ťahy štetcom v scénografii. Práve scénografia, v nami už poznanej záľube v histórii u choreografa Ratmanského, odkazuje k prvej polovici dvadsiateho storočia k záľube tvoriť scénu ako obraz od slávnych maliarov, čo zaviedol už Ďagilev. Scénografia ako svojbytný obraz bez kubickej architektúry, scéna ako nálada a znaky tvoriaci svet, než iba priestor v perspektíve pre postavy. Zrazu majú sýte farby, znaky, symboly, oslnivá konšpirácia ilúzie a impresie väčšiu hodnotu než popisné či technologicky vyšperkované scénografie.

A teraz k libretu. Poďme pohliadnuť na príbeh Erosa a Psyché, na príbeh ľudskej lásky filtrom sebapoznania. Každému láska aspoň raz za život popletie hlavu a potom z našich duší zmizne, cit sa premení, konflikty narastajú. Potom po dlhý čas prežívame utrpenie, ktoré strpčuje život. A to len preto, aby sme sa vydali hľadať stratený raj. A došli až tam, odkiaľ k nám láska prichádza?

Mýtus Eros a Psyché je metaforou, reflektujúcou prirodzené udalosti, ktoré sa dejú, keď vyslyšíme a nasledujeme hlas svojho srdca. Prastarý grécky príbeh symbolicky poodhaľuje rúško tajomnej metamorfózy ľudskej psychiky zasiahnutej prebudením a premenlivým dozrievaním citovej funkcie.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na