Bergamský festival vzkřísil Belisaria

  1. 1
  2. 2

Výstižné a vtipné sú slová z listu Gaetana Donizettiho, adresovaného svojmu učiteľovi Giovannimu Simonovi Mayrovi. Charakterizujú prostredie, do ktorého prišiel na svet jeden z najgeniálnejších skladateľov bel canta. Oznamuje, že jeho narodenie bolo o to tajnejšie, že sa odohralo v podzemí. Do suterénu bergamského Borgo Canale žiaden lúč svetla neprenikol. Piaty zo šiestich synov manželov Donizettiovcov, prisťahovalcov pravdepodobne z neďalekej Pontidy, sa narodil v mimoriadne skromných pomeroch, v rodine textilných robotníkov, predposledný novembrový deň roku 1797. Na Borgo Canale, len pár metrov od mestskej brány do „città alta“(horná, stredoveká časť malebného, dnes 120-tisícového Bergama), sa nachádza Donizettiho rodný dom. Cez víkendy je s malou výstavkou sprístupnený verejnosti. Gaetano v ňom nežil dlho. Keď mal deväť rokov, rodina opustila biedny príbytok a presťahovala sa na Piazza Nova (dnešná Piazza Mascheroni). Nech to neznie pateticky, ale návšteva rodného domu bola tou najpriliehavejšou ouvertúrou k popoludňajšiemu predstaveniu Belisaria. Dve uvedenia novej inscenácie tvorili úvod tohtoročného Bergamo Musica Festivalu. Pokračovať bude pod donizettiovským mottom ešte v októbri (Maria Stuarda), nasledujúce tituly sú však už mimo rámca  skladateľovej tvorby. Bude to Pucciniho Bohéma, Mozartove Cosi fan tutte a baletný večer. Nie je to teda festival monotematický, v tom sa podstatne líši od Rossini Opera Festivalu v Pesare. Jeho hlavná ambícia je podobná. Postupne rehabilitovať a v revidovaných edíciách prinášať zabudnuté či menej hrané opusy Gaetana Donizettiho. V každom ročníku sú bergamskému rodákovi venované dva tituly. Navyše, Bergamo kandiduje za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2019. Tento fakt sa mimoriadne hrdo a dôsledne premieta do každého propagačného materiálu, vrátane bulletinu k Belisariovi. V tejto súvislosti si nespomínam, žeby Košice, ktoré sa týmto prívlastkom budú pýšiť už o pár týždňov, vynakladali podobné úsilie o zviditeľnenie. Som veľmi zvedavý, ako sa nová skutočnosť odrazí v kultúrnom žití mesta i celej krajiny. Zároveň nemôžem opomenúť napríklad rakúsky Graz, ktorý v roku 2003 bol tiež Európskym hlavným mestom kultúry a v rámci opernej ponuky som bol svedkom hosťovania súboru Mariinského teatru zo St.Peterburgu na čele s Valerijom Gergievom.Centrom bergamského festivalu je Teatro Donizetti, jeho odborným garantom Fondazione Donizetti. Divadlo s kapacitou 1150 miest láka svojím atraktívnym programom fanúšikov bel canta z celého sveta (vlani festival zaznamenal okolo 1200 objednávok na vstupenky zo zahraničia), čoho dôkazom bolo aj zloženie publika na navštívenom druhom z dvojice predstavení. Belisariom debutoval Gaetano Donizetti  4.2.1836 v benátskom Teatro La Fenice (niektoré mladícke diela uviedli iné benátske divadlá)a jeho premiéra nasledovala bezprostredne po Lucii di Lammermoor. Tá, podobne ako v poradí ďalšie Donizettiho opery (Il Campanello, Betly, L´assedio di Calais) uzreli svetlo sveta v Neapole. Belisario vznikol v čase, keď Vincenzo Bellini bol už po predčasnej smrti, Gioachino Rossini sa opernej tvorbe nevenoval a do premiéry Verdiho prvotiny chýbali tri roky. Z rovesníkov bol azda najplodnejším Saverio Mercadante. Úspech Belisaria bol údajne veľký, aj vďaka výbornému obsadeniu s hviezdnou Carolinou Unger ako Antoninou. Zaznamenal rad repríz doma i vo svete (uzrela ho aj Bratislava), no na prelome storočí, podobne ako väčšina skladateľových drám, zmizol z javísk. Libreto napísal podľa nemeckej predlohy Eduarda von Schenka Salvadore Cammarano, ktorý intenzívne na ďalších operách spolupracoval nielen s Donizettim, ale aj s Giuseppe Verdim (počnúc Alzirou až po nedokončenej práci na Trubadúrovi). Dej je zakotvený v Byzancii 6.storočia za vlády cisára Justiniána I. a hlavným hrdinom je jeden z najpoprednejších generálov ríše, Belisario.K rehabilitácii partitúry došlo roku 1969 v benátskom Teatro La Fenice, teda na scéne, kde mal pôvodnú premiéru. Z tohto uvedenia existuje aj jeden z mála CD kompletov opery. Dirigentom bol Gianandrea Gavazzeni a dvojicu hlavných postáv stvárnili Leyla Gencer a Giuseppe Taddei. Na nahrávke o rok mladšej z Teatro Donizetti v Bergame je pod taktovkou Adolfa Camozza Gencerovej partnerom v titulnej úlohe Renato Bruson. Taliansky barytonista figuruje aj na treťom komplete z roku 1981, kde jeho manželku Antoninu nahrala Mara Zampieri. Zabudnúť nemožno ani na DVD, zaznamenávajúce modernú inscenáciu v rakúskom Grazi, premiérovanú v deň skladateľovej dvestoročnice (1997), s Inez Salazar a Jacekom Strauchom.

  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář