Bohéma plná nových objavov
Konwitschného inscenácia Pucciniho opery La Bohéme, z prostredia parížskych bohémskych kruhov bola jednou z najočakávanejších premiér tejto sezóny na doskách našej prvej opernej scény. Po dvoch uplynulých premiérových víkendoch (v októbri – Rigoletto a v novembri – Dorian Gray) prišla inscenácia svetovej réžie, ktorá nie je síce novinkou, no Bratislavskej opernej scéne priniesla nevídanú sviežosť. Experimentátor Peter Konwitschny znovu presvedčil o svojich kvalitách a schopnostiach aplikovať model “moderny“ do tradičného veristického diela naplneného citom, bez nutnosti uraziť či meniť zámer skladateľa s libretistom. Overený inscenačný tým Konwitschného (scénograf a kostymér Johannes Leiacker, režijné naštudovanie Verena Graubner) nesklamal a výsledný rezulát uchvátil publikum. Scénické stvárnenie novátora opery bez zbytočných kulís a neúčelných rekvizít pôsobí interesantne, no nekorešponduje s fádnou kostýmovou výpravou využitou v inscenácií. Hudobné naštudovanie riaditeľa Opery Slovenského národného divadla Friedricha Haidera spoluprácu s interpretmi utužovalo i napriek náhlivejším tempám.
Oboch premiér sa v úlohe Rodolfa zhostil mladý Kyungho Kim. Náročný part zvládol bez väčších problémov a predviedol svoj krásne znejúci, nosný tón. Ako interpret sa predviedol v dobrom svetle i napriek tomu, že v oblasti herectva i všeobecného scénického stvárnenia ešte potrebuje vyzrieť.
V úlohe Mimi sa v prvý operný večer premiérovo predstavila mladá sopranistka Katarína Juhásová-Štúrová a v druhý večer alternujúca Eva Hornyáková. Obe speváčky už vo svete opery majú naštudované viacero postáv, ich cesty k tejto postave sa líšia. Pokým sa prvá zo sólistiek vydala cestou lyrických rolí ako Susanna (Figarova svadba), či Oscar (Maškarný bál), cestou alternujúcej Evy Hornyákovej boli postavy ako Grófka (Figarova svadba) alebo Desdemona (Othello) a tento vývoj sa odrazil i v interpretácií titulnej hrdinky tejto opery. Prvou premiérou sprevádzala krehká Mimi, ktorá bola oproti svojej alternantke herecky strnulejšia a celkovo tak stvárňovala smutnejšiu a uzavretejšiu hrdinku, ktorá dojala najmä záverečnou scénou. Po speváckej stránke mala možnosť ukázať kolorit hlasu v plnom rozsahu i napriek počiatočnému vibrátu, ktoré sa postupne vytratilo, jej vyšli vysoké tóny i časti opery písané pre strednú polohu. Eva Hornyáková ukázala veselšiu Mimi spočiatku plnú entuziazmu, ktorú postupne mení choroba. Po hereckej stránke bola uvoľnenejšia ako alternujúca Katarína Juhásová-Štúrová, čo možno pripísať i väčším interpretačným skúsenostiam práve s postavou Mimi. Po interpretačnej stránke však celkový dojem, pošramotila nevyrovnaná farba tónového materiálu. No čiastočne ho napravila realisticky uveriteľným záverom.
Postavu Musetty pre novú inscenáciu naštudovali „staronové“ interpretky Jana Bernáthová a Andrea Vizvári. V prvý premiérový večer zažiarila Jana Bernáthová, ktorá mala značnú prevahu nad svojou alternantkou Andreou Vizvári v nasledujúci večer. Postavu stvárnila s nevídanou iskrou v hlase i hereckom prejave najmä v árií Quando me´n vo a v scéne hádky s Marcellom v treťom dejstve. Bola uvoľnená a v tento večer bola žiadaným stredobodom spoločnosti. Andrea Vizvári pôsobila herecky strnulejšie oproti svojej alternantke, ale i napriek tomu jej nechýbal zvodný pôvab. Hlasovo však pôsobila pasívnejšie a tember jej hlasového materiálu sa strácal najmä v ansámbloch.
Postavu Marcella stvárnili Pavol Remenár v prvý večer a Aleš Jenis v druhý operný večer. Pavol Remenár naproti svojmu alternantovi postráda dramatizmus v hlase, čo ale vôbec nemožno považovať za nedostatok, pretože ho nahrádza sexepílom v hereckom stvárnení. Aleš Jenis so svojou tmavšou farbou hlasu ponúka na Marcella iný pohľad, ktorý je herecky statickejší, no v celkovom poňatí pôsobí vyrovnane vo všetkých interpretačných aspektoch.
Jozef Benci sa ako Colline ukázal v najlepšom svetle. Svoj nosný bas predviedol po všetkých stránkach bravúrne v spolupráci s hereckou presvedčivosťou. Mladší začínajúci Peter Kellner sa taktiež ukázal ako veľmi schopný a nosný hlas najmä v ansámbloch a predviedol sa tak ako spevák s predpokladom rastu a teda otvorenou budúcnosťou nielen na slovenských scénach.
Skúseným Schaunardom je Daniel Čapkovič, bol oporou kolegom po speváckej i hereckej stránke a zužitkoval tak nadhľad, ktorý získal z predchádzajúceho naštudovania. Peter Mazalán sa ako mladý interpret uviedol slušne, proti svojmu alternantovi však má čo doháňať po stránke vokálnej istoty i hereckého výrazu.
Foto Jozef Barinka
I váš text v této rubrice uveřejníme. Naše adresa: [email protected]
