Bratislavská Bohéma

Slovenské národné divadlo Bratislava, 31. január 2014 (1. premiéra) a 1. február (2. premiéra) 

Nemecký operný režisér a večný enfant terrible Peter Konwitschny prišiel už po tretí raz do Bratislavy ukázať ako sa robí poriadna opera a opäť sa mu to podarilo. Na naše pomery je táto jeho vyše dvadsaťročná Bohéma, pôvodne naštudovaná a ešte stále uvádzaná v Lipsku, nadpriemerne strhujúca, aj keď tentoraz ostal voči predlohe pomerne pokorný. To že ju „očistil od sentimentálnych interpretačných nánosov” (voľná citácia z recenzie Pavla Ungera) znie síce trochu ako klišé, ale v prípade tejto opery ide asi o najvypuklejší prípad toho, ako dokáže malomeštiacka interpretácia zruinovať vzrušujúce, drámou naplnené dielo. Konwitschneho podanie si neberie pred ústa servítku, kde treba zvýrazní hrubosť a pichne do oka všetkých tých, čo si idealizujú romantizmus a devätnáste storočie. Kurvy, umelci a slabošské charaktery sú v každej dobe rovnakí (respektíve to platí pre celé ľudstvo?). Inak Konwitschneho réžia a Leiackerova scéna prvé tri dejstvá pomerne verne nasleduje originál. Samozrejme nesmú chýbať režisérove overené dramatizujúce postupy ako rozsvecovanie svetla v hľadisku a rozšírenie pódia pred jamu orchestra. Po zhliadnutí niekoľkých jeho inscenácií to síce už nie je šokujúce, ale funguje to vždy skvele.Okrem réžie nápaditosťou a neošúchanosťou zaujme aj scéna, či už rozsvietené a hviezdami posiate nočné mesto prvého dejstva alebo prudká perspektíva ulice tretieho dejstva (lampy až v hľadisku!). Prázdna scéna vo štvrtom dejstve sa síce používa v množstve inscenácií, hry zo snehom a vypointované herectvo ju ale napriek tomu spravili dostatočne originálnou. Najkonvenčnejšie je na prvý pohľad druhé dejstvo. V jeho prvej časti ale zaujmú výborne naskúšané zborové scény na točni (veľmi slušný aj zbor Slovenského národného divadla aj detský zbor). A v druhej časti sa dej rozšíri na pridané pódium (tentoraz zaberá prvé dva rady hľadiska novej budovy Slovenského národného divadla), čo hlavne zo záveru tohto dejstva robí jeden z dvoch vrcholov celej inscenácie. Druhý vrchol je samozrejme koniec celej opery. Konwitschny necháva Mimi umrieť a hudbu doznieť takým spôsobom, že divákovi prirodzene a nenútene zabráni začať s potleskom. Po poslednom tóne orchestra tak ostáva ešte niekoľkosekundové ticho. Psychologický dopad tohto riešenia ťažko opísať – to ticho neskutočne zosilňuje emócie z konca hudobného diela aj konca Mimi. Bravó!

Hudobné naštudovanie je tentoraz primerané scénickému. Bohéma Friedricha Haidera znie v jeho obľúbených rýchlejších tempách, keď však treba, dokáže zvoľniť a podporiť emočné vyznenie spevu. Orchester hrá viac-menej bezchybne, aj ladenie sa opäť zlepšilo, len jednotlivé sekcie sú väčšinou akési mdlé, minimálne v sláčikoch som už zažil v Slovenskom národnom divadle aj väčší lesk a “medovú hladkosť”.

Spevácke obsadenie síce nie je svetové, ale prinajmenšom jedna silná zostava by sa z oboch premiérových obsadení dala vytvoriť. Ďalej spomeniem iba tých čo ma nejakým spôsobom pozitívne zaujali, zvyšok sólistov snáď prepáči, verím, že kus práce spravili všetci. Kyungho Kim sa prvý večer akoby šetril, svoj technicky výborný hlas naplno odhalil až na druhej premiére. Mne ale v jeho speve stále chýbajú emócie, aj keď oproti tomu, keď som ho naposledy počul v Rigolettovi, znel predsa len presvedčivejšie. Aj herecky bol o kúsok lepší, možno len potrebuje dozrieť. Eva Hornyáková bola mrazivo vzrušujúcou Mimi, jej hlas sprostredkoval emócie zaľúbenej mladej ženy aj utrpenia zomierajúcej. Ako Musetta bola hlasovo presvedčivejšia Andrea Vizvári a vyzdvihnúť si určite zaslúži aj Aleš Jenis – rovnako spevácky aj herecky. Celkovo druhá premiéra vyznela oveľa lepšie. Na prvej premiére som potichu nadával na “drevené herectvo” väčšiny slovenských operných spevákov (výnimku v piatkovom obsadení v tomto ohľade predstavuje Pavol Remenár – o jeho hereckých kvalitách ale myslím všetci dávno vedia), na druhej premiére všetci vyzerali uvoľnenejší a presvedčivejší. Uvidíme ako budú vyzerať reprízy.Na záver už len malá úvaha o emočnom dosahu príbehu mladej ženy zomierajúcej na TBC na človeka začiatku dvadsiateho prvého storočia: Po tom, ako som videl (síce zatiaľ len na BluRay zázname) Herheimovu Bohému z Osla (tu), v ktorej Mimi zomiera na rakovinu, sa stále zamýšľam nad tým, či v nás jej smrť na tuberkulózu dokáže vyvolať zodpovedajúcu emočnú reakciu. Ako úplne inak muselo tento príbeh vnímať publikum konca devätnásteho storočia, keď sa na túto chorobu ešte hromadne zomieralo. A práve Herheim vo svojej, aj keď veľmi dekonštruktivistickej, ale mimoriadne presvedčivej a libretu iba minimálne odporujúcej inscenácii, dokázal podľa mňa vrátiť Bohéme mrazivú aktuálnosť. V ktorej súčasnej rodine nezažili trápenie s rakovinou? Konwitschneho Bohéma je vysoko nadpriemerná, ale Konwitschny tentoraz ako režisér, ktorý rád zdôrazňuje ako vo svojich dielach aktualizuje dianie preto, aby priblížil pôvodný zámer autora súčasnému publiku, ostal podľa mňa tak trochu v polovici cesty. Alebo bol možno tentoraz iba prekonaný iným géniom súčasnej (aj keď o generáciu mladšej) opernej réžie – Stefanom Herheimom. Konwitschneho Bohému jednoznačne odporúčam, je to výborné hudobné divadlo. Tá Herheimova by ale mala byť povinným predstavením pre každého, pre koho opera nie je len “pekné spievanie” a útek od každodenných povinností, ale aj živý a životaschopný umelecký žáner schopný reflektovať svet v ktorom žijeme.

Foto Jozef Barinka
I váš text v této rubrice uveřejníme. Naše adresa: [email protected] 

Hodnocení

Vaše hodnocení - Puccini: Bohéma (SND Bratislava)

[Celkem: 7    Průměr: 3.3/5]

Mohlo by vás zajímat


11
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
4 Comment threads
7 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
4 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
pepke

naozaj výborná recenzia, trefnejšia ako tie od “profesionálnych” kritikov…prečo autor nepíše viacej? :-)

Števo Šebík

ďakujem, potešilo. Budem sa snažiť písať viacej, záleží to hlavne od toho, koľko času budem mať :)

jamka

Otázka, do akej miery inscenácia reflektuje svet v ktorom žijeme, celkom triviálnou zámenou TBC za rakovinu, zámenou prostredia kurtizány z roku 1852 za súčasný bordel (Traviata), či rímskych okupantov za nemeckých s automatmi (Norma), atď. …, je neustále rezonujúca v recenziách opier. Nie som operný kritik, ale celkom isto viem, že hlboký umelecký zážitok zanechala vo mne Konwitschneho Bohéma, a to celkom bez ohľadu na to, že Mimi, zomiera na TBC. Pre mňa, pochopenie opery zanamená okrem pochopenia hudby a deja aj pochopenie doby, v ktorom sa dej odohráva. Je len otázkou mňa samej, do akej miery sa dokážem ztotožniť… Číst vice »

Števo Šebík

dobrý deň, moj článok bol skôr také nadhodenie témy, vyjadril som sa len veľmi zhruba. Skúsim odpovedať teraz na Vaše výhrady, prepáčte za rozsiahlosť, aj tak nevysvetlím úplne detailne všetko, čo by som chcel: 1) Máte samozrejme pravdu v tom, že iba VONKAJŠIA aktualizácia je triviálna a dielo viac či menej poškodí, resp. mu nič nepridá. To ale rozhodne nie je Herheimov prípad. Skúsim neprezradiť veľa aby som Vás neochudobnil o zážitok, v prípade, že sa rozhodnete pozrieť si DVD alebo vycestovať do Osla: Mimi zomiera na rakovinu, ale ešte pred začiatkom predstavenia (!). Celý dej Bohémy je Rodolfov boj… Číst vice »

Števo Šebík
jamka

Veľmi pekne ďakujem za rozsiahlu a zaujímavú odpoveď. Na úvod malé vysvetlenie. Mnou spomínané inscenácie, s ktorými som sa nedokázala vyrovnať boli Norma z novembra 2007 v Národnom divadle v Prahe a Traviata, ktorú som síce videla len z internetu v čase, keď ešte fungoval link na jej Bruselské prevedenie. Bolo isto kontraverzné a patrila by som k tej časti publika, ktoré réžiu vybučalo…(máj minulého roka) …….. K napísaniu mojich riadkov prišlo skutočne na základe tej krátkej ukážky, na ktorú ste poskytli v svojej recenzii link a musím úplne sebakriticky uznať, že to bola nerozvážnosť. Zdá sa, že DVD z… Číst vice »

Števo Šebík

Ani tú Normu ani Traviatu som nevidel, ale viem, aký typ réžií máte na mysli.

Áno, DVD je z r.2012. Kúpiť sa dá bez problémov.

Mimochodom, tu je rozhovor, ktorý veľa vysvetľuje o tej Herheimovej inscenácii: http://www.wagneropera.net/Interviews/Alexander-M-Dorzenbach-Interview-2012-La-Boheme.htm

O posolstve (resp. možných posolstvách) Bohémy by sa dalo podľa mňa veľa diskutovať, rovnako ako o aktualizáciach veľkých klasických príbehov…

pepke

s tou Traviatou nie ste sama, aj podľa mňa to bola totálna fušerina. lenže problém som nevidel v tých sexuálnych scénach samotných, ale v tom, že to bolo úplne samoúčelné. chýbalo tam práve to, čo robí z Konwitschného alebo Herheima majstrov – vierohodne a detailne vypracované vzťahy medzi postavami a konzistentná koncepcia, ktorá by sprostredkovala podstatu toho diela. naši “profesionálni” kritici (p. Bayer myslím na OP) však tú Traviatu vychválili do nebies a stavali ju ako úžasný protiklad zastaraných réžií… potom som naozaj nevedel, čo si mám myslieť. lebo nie je moderná inscenácia ako moderná inscenácia – jedna vec je… Číst vice »

Števo Šebík

s tým kontextom u Herheima máte pravdu. Aj keď zrovna jeho Bohéma je vystavaná ešte čitateľne a podľa mňa si stačí prečítať základný sumár opery a 2 vety o režisérovej koncepcii a človek si to užije (aj keď mu toho samozrejme strašne veľa unikne). Napr. z Únosu zo Serailu som mal asi podobný pocit ako vy – tiež som to predtým nevidel/nepoznal a bol som trochu zmätený. Ale to zas bol podľa toho čo viem vtedy v Salzburgu dosť veľký škandál (zmenené dialógy atď…). A jeho Parsifala sa rozhodne nebojte :) Videl som to naživo v Bayreuthe a potom nespočetne… Číst vice »

pepke

myslím, že sa zhodneme na tom, že Herheim je minimálne pre pokročilých divákov :-) pre mňa je ale pri celej jeho genialite mierne “kontroverzný” práve z tohto jediného dôvodu – pre akého diváka sú tie réžie? preto by ma celkom zaujímalo, aké prijatie má u bežného diváka povedzme v Nemecku, kde (naivne si predstavujem) je opera hlbšie v nejakom tom kultúrnom povedomí spoločnosti. či ho má rado aj širšie publikum alebo skôr ľudia, ktorí sa v opere piplú pracovne resp. študijne (ako ja a možno aj Vy?) hoci, na Slovensku by ho možno odpísali aj kritici – pamätám sa na… Číst vice »

Eugen

Podľa zverejnených profesionálnych kritík bola premiéra Bohémy úžasným počinom a to predovšetkým zásluhou oprášenej réžie P.Konwitschného z r. 1991. Chodím na operné predstavenie predovšetkým kvôli hudbe a až taký nadšený som nebol. Vďaka tomu, že orchester a zbor mali dielo dobre zažité (donedávna účinkovali v 15 sezón hranej inscenácii V. Věžníka), bolo hudobné prevedenie kompaktné. Réžii sa však podarilo hudobne rozbiť zborové scény v muzikálne najbohatšom druhom dejstve. Za plného zvuku orchestra pochodovali a spievali muži aj ženy v civilných kostýmoch proti sebe a výsledný dojem bola plnokrvná hra orchestra s nezrozumiteľnými výkrikmi zboru. Zmysel pritiahnutia obrovskej bábky na záver… Číst vice »