Cena Jána Cikkera pro Bohumila Urbana

  1. 1
  2. 2

Cena Jána Cikkera odovzdaná profesorovi Bohumilovi Urbanovi. Zahrali mu Jindřich Pazdera a Matej Arendárik

Cena Jána Cikkera je prestížnym ocenením, ktoré od roku 2001 každoročne udeľuje Nadácia Jána Cikkera umelcom za ich činnosť viac či menej spätú s osobnosťou jedného z najvýznamnejších slovenských skladateľov 20. storočia. Tentokrát bola cena odovzdávaná priamo v sídle nadácie – v rodinnej vile Cikkerovcov v starej časti Bratislavy, kde skladateľ žil a tvoril. Tento dom je v súčasnosti premenený na múzeum so stálou expozíciou venovanou jeho osobe. Držiteľmi ceny sú viaceré osobnosti či umelecké telesá: prof. Ladislav Vychodil, dirigent a pedagóg Bystrík Režucha, Ida Černecká, Štátny komorný orchester Žilina za dlhodobý záujem o slovenskú tvorbu a prezentáciu Cikkerovho diela aj v zahraničí, Štátna opera Banská Bystrica spolu s Romanom Polákom a Mariánom Vachom za naštudovanie opery Coriolanus a ďalší. Za pozornosť určite stojí fakt, že niektorí ocenení sú zahraniční umelci: česká sopranistka Alena Míková, švajčiarsky dirigent Ewald Körner, americký dirigent Leo Najar (ktorý zaradil diela slovenských autorov, najmä Cikkerove, do programu svojich abonentných koncertov Michigan Symphony Orchestra) a i. Činnosť týchto osobností je vo veľkej miere dôkazom, že kompozície Jána Cikkera sú úspešné v celosvetovom meradle.

Udeľovanie Ceny Jána Cikkera sa nieslo v nie príliš formálnom duchu, napriek tomu však v slávnostnej nálade. Kapacita koncertnej siene komorných rozmerov musela byť kvôli vysokému počtu návštevníkov doplnená o ďalších 30 stoličiek, čo svedčí o atraktivite podujatia aj o úspešnej činnosti múzea. Po krátkom príhovore vedúcej osobnosti nadácie profesora Petra Michalicu zaznela Chaconna d mol Johanna Sebastiana Bacha v podaní vynikajúceho huslistu Jindřicha Pazderu (docent AMU v Prahe, koncertný umelec, primárius Stamitzovho kvarteta a i.). Pazderovo interpretačné umenie je vždy poznačené dávkou charakteristickej búrlivosti či vnútorného vzrušenia, vždy však pod prísne inteligentnou kontrolou a v medziach najhlbšieho sústredenia. Pri počúvaní jeho prevedenia snáď najznámejšej a najzávažnejšej Bachovej skladby pre sólové husle si poslucháč mohol uvedomiť, ako veľmi sa autor pri tvorbe pre tento nástroj inšpiroval organovou tvorbou – nie v zmysle technickom, ale skôr pri zvukovo-tembrovom riešení viacerých polyfonických miest. Ďalej musíme vyzdvihnúť známy D durový úsek, ktorý prišiel s osvetľujúcou silou a mocným dopadom na publikum práve vďaka citlivému stvárneniu interpreta. Na druhej strane stál tiež kontrast v expresívnom vypätí nasledujúceho úseku, ktorý sa dvíha od spodného registra nástroja so zaujímavým chromatickým spracovaním témy až po exaltované výšiny a vzápätí padá späť do pôvodného tóniny. Peter Michalica zaujímavo porovnal Chaconnu s katedrálou, pri ktorej najskôr obdivujeme celok a až keď sa priblížime uvidíme detaily. Pri tejto skladbe, ako uviedol, je to však presne naopak – až po jej doznení poslucháč pochopí celok a dielo sa v ňom „dokončí“. Hlboký dojem a pohnutie ostalo v poslucháčoch po doznení skladby v repríze hlavnej témy.

Program večera ďalej pokračoval samotným odovzdávaním Ceny Jána Cikkera. Tohtoročným laureátom sa stal profesor Bohumil Urban.Cenu získal za svoju mnohostrannú činnosť v oblasti hudby. Profesor Urban, jeden z najvýznamnejších pedagógov husľovej hry na Slovensku, pôsobil celý život v Žiline. Tam v jeho konzervatoriálnej triede absolvovalo viac ako 50 huslistov, z ktorých mnohí sa neskôr uplatnili vo viacerých oblastiach hudobného života na Slovensku, v Česku a inde v zahraničí. Býval členom porôt národných aj medzinárodných husľových súťaží. Okrem Ceny Jána Cikkera je držiteľom ďalších ocenení: Vzorný učiteľ (1970), Veľká medaila sv. Gorazda za dlhodobé vynikajúce výsledky v oblasti umeleckého školstva (1998) a v roku 2001 mu Zbor Žilincov udelil prestížnu cenu Genius loci Solnensis. Jindřich Pazdera bol tiež žiakom profesora Urbana a spolu s ďalšími bývalými študentmi a Štátnym komorným orchestrom Žilina mu koncom januára tohto roku pripravili slávnostný koncert k 80. narodeninám. Spomedzi iných vlastností si Pazdera, podľa jeho vlastných slov, na svojom profesorovi najviac váži to, že mu vštepil lásku k hudbe. Tento vzťah k umeniu, ktorý Urban vždy vo svojich žiakoch budoval, viacerých z nich doviedol k tomu, aby nastúpili na umeleckú životnú dráhu.

Okrem pedagogickej činnosti sa Bohumil Urban vždy angažoval aj organizačne a interpretačne (ako dirigent, člen sláčikového kvarteta a i.). Stál pri zrode už spomínaného Štátneho komorného orchestra v Žiline (ďalej ŠKO) v roku 1974. Práve v tomto bode sa jeho pôsobenie stretlo s pôsobením Jána Cikkera. Ten, v tom čase uznávaná umelecká autorita, totiž významnou mierou pozitívne ovplyvnil vznik ŠKO. Nielen z tohto dôvodu si ho Bohumil Urban celý život nesmierne váži a je tak pozoruhodne symbolické, že mu bola udelená táto cena.

Získanie Ceny však bolo spôsobené aj ďalším, tretím smerom Urbanovej umeleckej činnosti. Pre potreby svojej praxe (pedagogickej i interpretačnej) často upravoval diela iných skladateľov pre rôzne obsadenia. Niektoré z jeho úprav napokon vyšli aj tlačou. Vo viacerých prípadoch ide práve o skladby Jána Cikkera, čím pomohol priblížiť jeho tvorbu širšiemu okruhu interpretov.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments