Chabá pocta dvousetletému Verdimu

  1. 1
  2. 2

Chabá pocta dvestoročnému Verdimu 

Okrúhle jubileá dvoch velikánov opery 19. storočia nemohla obísť ani prvá slovenská scéna. Dvestoročné narodeniny Richarda Wagnera odbila Lohengrinom ako jedinou „povinnou jazdou“. Po méte vyššej než je vzorka z kasovo istej, takzvanej populárnej trilógie, nebažila ani v prípade Giuseppe Verdiho.

Pritom u oboch skladateľov má Opera Slovenského národného divadla na svojich dramaturgických mapách bielych miest až priveľa. K Wagnerovi sa vracať nebudem, je témou nateraz uzavretou. Verdi sa však v predvečer výročia, aké je dopriate sláviť len každej druhej generácii, dostal na celom svete doslova pod mikroskop. Čo nám v Bratislave z jeho 28-členného javiskového dedičstva chýba? Môže byť polovica doposiaľ inscenovaných opier pre reprezentatívnu scénu postačujúca? Čo stojí za „objavenie“? Čo po dlhom odstupe osviežiť v pamäti? Variácií, nad ktorými by mala uvažovať každá kompetentná dramaturgia – nota bene v kontexte jubilea – určite nie je málo. Lenže ľudové príslovie vraví: istota je guľomet. Po dvoch premiérach sa zdá, že Rigoletto zamýšľaný efekt aspoň pre divadelnú pokladňu prinesie. Nie je to však primálo?Ak sa odrazíme od celoštátnej bilancie, tak päť Verdiho titulov na slovenskej profesionálnej pôde dosiaľ vôbec nezaznelo. Prvotina Oberto, jediná v pravom slova zmysle komická opera Un giorno di regno (tej sa aspoň roku 1974 zhostili študenti VŠMU), Jèrusalem (francúzska verzia Lombaďanov), Stiffelio a Sicílske nešpory. Pokiaľ sa zameriame na Operu Slovenského národného divadla a ponecháme na chvíľu bokom slovenského lídra verdiovskej renesancie, Štátnu operu v Banskej Bystrici, tak v súpiske metropoly absentuje prevažná časť plodov ranej skladateľovej periódy. Znie to takmer neuveriteľne, no zo šestnástich titulov skomponovaných pred Rigolettom, Bratislava siahla len po štyroch! Trikrát po Macbethovi, dva razy po Nabuccovi, po jednom oprášila Dvoch Foscariovcov a Luisu Miller. S výnimkou Macbetha jej zasa všetky slovenské prvenstvá vyfúkli Košice.

Nedá mi predsa len neporovnať Slovenské národné divadlo a o štyri desaťročia mladšiu banskobystrickú Štátnu operu. Obe totiž zinscenovali rovnaký počet Verdiho diel (po štrnásť), no ďalších šesť má v koncertných verziách, v rámci festivalu Zámocké hry zvolenské, na konte práve „malé“ divadlo. A číslo dvadsať je už hodné rešpektu. Žiaľ, súčasné vedenie Opery Slovenského národného divadla dalo nezaobalene na známosť, že pohŕda väčšou polovicou tvorby Giuseppe Verdiho. Áno, nič sa nezmenilo ani v jubilejnom roku. Tvrdá hlava dramaturgie je nezlomná.

Tak ako pri Wagnerovom výročí Bratislava premárnila šancu prísť s dielom dosiaľ nehraným, alebo pauzujúcim osem desaťročí, u Verdiho rovnako hodila do koša všetky výzvy k prvým slovenským uvedeniam. Napríklad Lombarďania sa zjavili na Zámockých hrách zvolenských len raz a koncertne. Navyše ide o dielo, kde nie je rola pre barytón … keď už nemáme domáceho predstaviteľa Rigoletta. Ernaniho, Attilu či Zbojníkov sme v Bratislave tiež dosiaľ nezaznamenali. Pri neprekonateľnej averzii voči ranému Verdimu (k čomu prejudikujú paradoxne v jubilejnom roku stiahnutí Dvaja Foscariovci), mohli byť voľbou u nás nikdy neinscenované Sicílske nešpory.Siahnuť v čase, keď objektív diváka (priznajme, že aj kritiky) je na jubilanta celosvetovo zaostrený po ďalšom Rigolettovi, bol sčasti ľahkovážny hazard, sčasti absencia taktiky. Geniálne dielo, otvárajúce takzvanú populárnu trilógiu, je natoľko známe a sugeruje toľko možností porovnania, že servírovať ho na slávnostnú narodeninovú tabulu možno iba v profesionálne nablýskanej podobe. Vo všetkých zložkách.

To sa ale uplynulý víkend neudialo. Nemecký tím inscenátorov vedený Martinom Schülerom, intendantom sotva stotisícového Cottbusu (jeho partnerským mestom sú Košice), sa pokúsil o akýsi výkladový posun, vyplývajúci z nemeckej postfelsensteinovskej inscenačnej estetiky. Tá má veľa odnoží, zub času z nej vyselektoval nadčasové hodnoty a povýšil ich na trendy. Schülerov rukopis im však ostáva verný skôr naoko. Číta partitúru akosi nekonzistentne a zdanie moderného divadla budí väčšmi do nedefinovaného času oblečenou scénou Hansa Dietricha Schaala a kostýmami Susanny Thomasbergerovej.

Inak je pátosu v gestách účinkujúcich (okrem Gildy) až – až. Celkovo však javiskový dojem pôsobí chladne. Podsúvanie hororovej atmosféry radom vymyslených vrážd (neznáma dievčina – možno predobraz Gildy (?) končí v šachte už počas predohry, podplatiteľnú a skarikovanú Giovannu zabijú dvorania po únose, Monterone sa tiež žalára nedožije) pôsobí kontraproduktívne. Ťažko nájsť dôvod prítomnosti Sparafucila so svojimi gorilami na mantovskom dvore.

Spravidla problematicky realizovateľný únos Gildy ostal v Schülerovom výklade rovnako naivný ako v akejkoľvek tradičnej inscenácii. Panely s mrežami, dokladajúce Gildin uzavreto väzenský mikrosvet, nie sú žiadnym tromfom invencie. Atmosféra chýba aj antiiluzívne (vrátane scény) poňatému finále. Defilé Vojvodových mileniek vo chvíli, keď sa dvorný šašo teší z odpratania objednanej mŕtvoly, sotva podčiarkuje moment Rigolettovho šoku. Paralelná rozlúčka s fiktívnym anjelským zjavom Gildy a jej dvojníčkou vo vreci, ako inak – v zahalení javiskovej hmly – by azda zabrala pri dôvtipnejšom celkovom kontexte. No ten dym je ozaj z trikov najlacnejších a najošúchanejších.

Pozitívom nového Rigoletta je poctivo vypracované hudobné naštudovanie Friedricha Haidera. Nezrádza záľubu v rýchlych tempách, no až na dve – tri miesta (príliš expresné Cortigianni) ním navrhnutá pulzácia prospieva dramatickému spádu. Evidentná je dirigentova snaha farbiť orchester, maľovať atmosféru a tieňovať dynamiku. Rovnako zbor, pripravený Pavlom Procházkom, vychádzal Haiderovej koncepcii v ústrety a muzicíroval s oduševnením. Škoda, že sa dirigent neohradil voči režisérovým excesom, zvukovým hurhajom na javisku, rušiacim nielen úvod, ale aj viacero iných miest.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Verdi: Rigoletto (SND Bratislava)

[Celkem: 9    Průměr: 3/5]

Mohlo by vás zajímat


8
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
5 Comment threads
3 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
8 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
juliuano

Tomáš Juhás nemusel s nikým zvádzať boj! Je to fenomenálny tenor a má pred sebou skvelú umeleckú budúcnosť. Namiesto toho,aby si malé Slovensko Vážilo svojich skvelých umelcov,tak ich debilnou kritikou odháňa. Začnite sa učiť spievať, majte dlhoročnú prax a niečo dosiahnite v opernom svete,až vtedy môžete operných spevákov hodnotiť a písať o ich práci kritiku.

autor recenzie

Juliuano, nazor o “fenomenalnom tenorovi” a o “debilnej kritike” Vam neberiem. Ale takychto bludov, ze recenzent ma vediet spievat, rezirovat, dirigovat, navrhovat scenu, kostymy, skladat opery atd, atd som sa kedysi – pred cca 40 rokmi – napocuval dost. A ako prave zistujem, este nevymreli.

jamka

Pavla Ungerta si vážim a veľakrát s ním súhlasím.
Táto jeho kritika Rigoletta je však veľmi, veľmi prísna. A v podobnom duch sa viezli i iní.
Na Rigoletta som išla včera “predpripravená” kritikmi a “predpočúvaním” rôznych verzií, ktoré sú už na youtube bohato k dispozícii.
Mala som krásny zážitok.
Hudobne výborné, speváci ok., scéna a réžia nevadili.
Dúfam, že 12.10 sa bude Rogoletto páčiť aj v Prahe.
Príjemný zážitok :)

Oester

Páčil :-) Pred par hodinama jsem si predstaveni poradne uzil a ostatni divaci podle potlesku zjevne take. Kritiky tady me prekvapily, mozna se ucinkujici od Bratislavy vice naladili a premiera byla evidentne v jinem obsazeni. V Praze rozhodne zpivali skvele jak oba Korejci, tak Petra. Slaby mi prisel Tolstov, ale to muze byt vec vkusu. Scena – super. Pouzit tvrzeni “Podsúvanie hororovej atmosféry” mi prijde k smichu a to i ve chvili, kdy sam povazuju vsechny ty vrazdy – Giovanny i Monteroneho (to prvni je vrazda jen ve fantasii kritika, nebo to v Praze zmenili. Tady jenom odnaseji mozna opilou… Číst vice »

burdal1

Nevim co jste viděl, ale v Praze dostala Giovanna docela zřetelně od (myslim) Ceprana kudlou a “výmluvně” zůstala ležet. Jinak souhlasím. Zbytečně to posouvá operu k bandě vrahů. A to vraždění Monteroneho to byl úplný hnus. Zcela mi to zkazilo mojí nejoblíbenější scénu, kdy Rigoletto přísahá pomstu. Režie opravdu příšerná.
Jinak pěvecky a hudebně bych byl rád, kdyby takové překvapení bylo v Praze standardem. Byl jsem spokojen. U orchestru mi kromě pár malých drobností snad vadilo pouze občasné překrývání zpěváků, např. na konci 3. jednání.

moj

Milá Jamka, verím, že divák, ktorý ide na Rigoletta nezaťažený dramaturgickými nárokmi a vníma inscenáciu ako konkrétny kus mimo akéhokoľvek kontextu, bude zrejme spokojný. Réžia neurazí (chvíľami dokonca možno i zaujme), orchester hrá dobre, speváci nejdú pod priemer iných naštudovaní (hoci fenomenálny výkon som nezaznamenala žiadny :-). Ale napriek tomu si myslím, že na zásadný príspevok prvej opernej scény k verdiovskému výročiu je to veľmi málo. Kritik má brať do úvahy všetky kritériá a pomenovať mieru ich naplnenia. Nepíšeme PR články ani citové dojmológie, snažíme sa veci dávať do súvislostí. Verím, že mnoho divákov bude mať krásny zážitok (na to… Číst vice »

MB

Ja musím súhlasiť, že recenzenti sú tentokrát veľmi prísni. V zásade s recenziami súhlasím (aj s p. Ungerom, aj s recenziou p. Mojžišovej v SME), ale predstavenie hodnotili hlavne z pohľadu frustrácie s dlhodobým dramaturgickým plánom opery SND. Ja mám tú výhodu, že ako “radový” divák sa nad opernou dramaturgiou nemusím zamýšľať. Rigoletta som videl na druhej (sobotnej) premiére a skutočne som si to užil (aj keď podľa recenzií som mal šťastie na lepších alternantov). L. An aj A. Vizvariová podali vynikajúce výkony (hodnotenie “radového” diváka), skôr pre mňa zaostával K. Kim, ktorý sa mi nehodil k postave typovo a… Číst vice »

PoppundGruber

Vazene damy a pani! Boli sme na 3. predstaveni Rigoletta 08.10.2013. Okrem hudobneho nastudovania F. Haidera, muzskeho zboru,M. Fabianovej (Maddalena) a Jana Gallu (Sparafucile)to bolo strasne predstavenie. Rezia, scena a kostymy uz 20 rokov o tom istom, Vojvodovi preskakoval hlas, smutne, ze SND nema vlastnych barytonov a zaciatocnicka Gilda, ktora na ulohu este nedorastla. Bravo P. Unger!!! Dalsich 10 rokov na operu v Blave nepojdem, iba ak by davali operu “Samuraj, by, by Verdi. Sedela pri mne v hladisku clenka zenskeho zboru SND, ta mala podobny nazor!!!
Pozdrav zo Svajciarska od PoppundGruber