Daria Klimentová: české královně se sklonil Londýn. Byli jsme při tom

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Českej kráľovnej sa sklonil Londýn 

Chvejúce sa ticho. V svetelných kužeľoch ostrých svetiel, ktoré sa z tmy rozsvietili z obrovskej diaľky rozľahlého priestoru a v ich intenzite sa trblietali drobné čiastočky prachu, stála Júlia. Nebola to vlastne už Júlia, bola to Daria Klimentová. Romeo – Vadim Muntagirov mal to šťastie, že po tom čo ju miloval celý večer, ju mohol aj prvý objať. Stáli tam stratení v svetle na tom obrovskom javisku a publikum, ktoré bolo zamĺknuté dojatím z tragického konca, vybuchlo v ohromný aplauz. Ozvena potlesku rástla s akustikou sály a diváci spontánne kričali: „Bravo Daria!“ Z niekoľkých strán sa na scénu sypali biele klinčeky, ktoré v desiatkach, stovkách kusoch sypali kolegovia. Z orchestrálnej lóže sa pripojili i členovia orchestra. Publikum neočakávane spontánne ako jedna bytosť vstalo a pokračovalo v ováciách. Nie tak ledajaké publikum. Päťtisíc divákov (!!!) vzdalo hold primabaleríne Anglického národného baletu, ktorá sa narodila v Česku. Kvetiny padali a s ich pribúdajúcou bielobou ako keď sneží, sa strácalo javisko. Na scénu sa vyrútil celý súbor. Niektorí v kostýmoch, niektorí už bez. Celé predstavenie a tieto dojemné manévre s liturgickou presnosťou sledovali najrešpektovanejší britskí kritici. Sama primabalerína prepadla nečakanej dojemnej ceremónii. V tej ploche vyznačenej kvetinami stála v čiernych šatách Júlie, ktoré si obliekla poslednýkrát a poslednýkrát v nich krvácala, keď stratila svoju lásku. Teraz prichádza o svoju lásku balet. Primabalerína elegantným, skoro tanečným pohybom rozviazala atlasové stužky špičiek, vyzula ich a na sever hľadiska zahodila jednu a na juh zahodila druhú. Zostala bosá. Potlesk a volanie „bravo“ by nemalo konca, keby ona sama, premožená dojatím neodbehla, potom čo poslednýkrát zamávala svojmu publiku, tým, ktorí prišli zhliadnuť jej posledné predstavenie.V dnešnej rýchlej dobe, kde sa všetko stratí skôr než si toho všimneme, takéto scény vyvolávajú pocit nostalgie a tým, ktorí hodne čítajú nutne pripomínajú scény, či skôr skutočné okamihy zo života veľkých balerín z minulosti. Toto sa však skutočne stalo 22. júna v Royal Albert Hall v Londýne, kde Daria Klimentová po osemnástich rokoch angažmán v prestížnom britskom súbore svetového mena rozhodla sama, možno i symbolicky deň pred svojimi narodeninami skončiť a na vrchole fyzických síl odísť. Ako oznámila deň predtým na svojom facebookovom profile, toto posledné predstavenie venovala svojmu oteckovi, ktorý ju bohužiaľ nikdy s anglickým súborom nevidel tancovať. Bohužiaľ ju so súborom nevidel tancovať skoro nikto kto neobetoval prostriedky a čas a nezašiel do Londýna. A tak sa česká verejnosť okrem tých verných fanúšikov, len sporadicky mohla dozvedieť o veľkých úspechoch a oceneniach, ktorých sa jej dostalo.

Našťastie v posledných rokoch vďaka sociálnym sieťam a internetu si aj tí, ktorí sú neveriaci pretože neboli a nevideli mohli nájsť, že Daria Klimentová nie je falošný fenomén ako si Česi zo seba radi pochybne vytvárajú, ale pravda. Dokonca ona je naopak ešte skromná a svojimi úspechmi sa nikdy nevychvaľovala, miesto toho radšej v lete prichádza, aby učila v Prahe mladých tanečníkov. A za tie roky dotiahla do Prahy viac zvučných mien než bohatí sponzori japonských koncertov hviezd. Veľkú lekciu dala aj teraz, pretože ukázala, že umelec musí vedieť kedy odísť, aby zachoval svoje umenie v očiach svojho publika na najvyššej úrovni. To mnohým domácim umelcom, ktorí nevytiahli päty za hranice, nepochybne chýba.

Čo je celkom ojedinelá vec v kaste dám, primabalerín, je Klimentovej zmysel pre humor. Akoby ním i podvedome sama sebe našla ideálne miesto pre život a tvorivú prácu: Anglicko. Nikdy sa neberie vážne, skôr sama na seba pohliada akoby cudzími očami, ktorými je sebe prísnym kritikom i glosátorom. Tento suchý, ale vecný a pre divadlo a profesiu ženy v konkurencii tuctov ďalších schopných úkladov typu black swan dôležitý aspekt povahy, jej nepochybne pomohol prekonať rodinné, osobné, fyzické problémy a na takú dlhú dobu zostať centrom a stredobodom súboru a nielen to. Pomohol jej presadiť sa aj v celosvetovom meradle a i keď to znie tak technokraticky, urobiť zo svojho mena značku umelkyne najvyššej kvality. V kurze svetových balerín to však nestačí; krásne nárty, linky, arabesku, techniku, to má kde kto. Klimentová k tomu pridala svoj osobitný štýl. To, čo sa nikde neučí, čo umelec musí v pote tváre zo seba vydolovať a dať ako srdce na dlani na scéne škodoradostnému publiku.

Už v počiatku svojej kariéry dokázala nájsť vzácnu rovnováhu medzi technickým uchopením interpretovanej postavy a sprostredkovaním jej vnútorného sveta. K tomu pridala ešte svoj jasný podpis a vytvorila umelecký copyright svojho umenia. Vedľa rolí bez počtu, ktoré vytvorila v klasických i moderných baletoch, krúženia okolo zemegule po najprestížnejších gala, stačila i na to, čo mnohé baleríny nestihli, buď osudom či úmyselne. Stala sa matkou. I táto, možno pre niekoho zanedbateľná skutočnosť, vedomie svojho ženstva jej pomohlo vytvoriť ešte sugestívnejšie a plnohodnotnejšie ženské charaktery na divadelnej scéne, pretože i ona sama ako človek našla naplnenie. Jedna vec umeleckej tvorby je predstieranie a fantázia interpreta, ale omnoho dôležitejší aspekt je autorská interpretácia, kedy umelec čerpá zo studnice svojho života a jednotlivé situácie reality používa ako podtext pre situácie svojej postavy. Tým, že sa Klimentová neuzavrela do snobskej veže celebrity zo slonoviny, ale zachovala si všetky väzby na realitu v každej role i tej, ktorá je zdanlivo len okrasná, našla jemné pradivo psychológie a osobnostného herectva.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


2
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
2 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
2 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Jiří Vokoun

I já se připojuji svým skromným BRAVO ! paní Klimentová….BRAVO !!!!!

Alan Novak

Také jsem byl při tom …, a dovolím si podotknou, že zde v textu velmi výstižně a citlivě volená slova, dokážou přenést ,,pouze,, a “jen” zlomek strhující a ojedinělé atmosféry, jaká to nedělní odpoledne v pompézní budově Royal Albert hall zavládla. Bylo jistě očekávatelné, že si Daria rozlučkový Velký kus, bude velmi vychutnávat,ale s jakou brilancí, srdečným elánem nastoupila na “stage”, bylo oslnivé a bralo dech již samo o sobě. Nemalá část obecenstva se v tu chvíli slyšitelně “nadechla” , včetně mně, bylo to opravdu potřeba… Již například moment,kdy se Julie s Romeem poprvé spatří, měl bez nadsázky sílu a… Číst vice »