Dutilleux, Debussy a Szymanowski ve Slovenské filharmonii

Storočnica Dutilleuxa v dramatickej atmosfére

Tretí januárový týždeň sa v Redute niesol v znamení darov. Prvý patril francúzskemu skladateľovi Henrimu Dutilleuxovi, ktorý by sa 22. januára dožil storočnice, druhý návštevníkom prvého tohoročného koncertu zo symfonicko-vokálneho cyklu.

Do tohto zoznamu by sme mohli rátať aj turné po španielskych mestách, ktoré filharmonici absolvujú koncom januára s dirigentom Rastislavom Štúrom. Veľkú radosť predovšetkým vyvoláva zvýšenie rozpočtu Filharmónie na tento kalendárny rok o poldruha milióna eur. Na kultúru sa v štátnom rozpočte pri kolabujúcom školstve a zdravotníctve hľadajú peniaze ťažko a výsledkom je, žiaľ, zníženie rozpočtov pre iné kultúrne inštitúcie: Opera SND tento rok príde o ďalších 600 tisíc eur, hoci finančná poddimenzovanosť bola hlavným problémom okolo uvedenia opery Vec Makropulos. Viac si prečítate na tomto odkaze.

Na prvý pohľad je mätúce, že len dva týždne po koncertnom večeri violončela s orchestrom (vtedy so sólistom Jozefom Luptákom) bol v Redute ďalší večer, kde program začínal violončelovým koncertom.

Práve na deň koncertu totiž pripadlo sté výročie narodenia Henriho Dutilleuxa, ktorého sa takmer dožil (zomrel v roku 2013). Violončelisti vďačia za viacero vrcholných skladieb pre svoj nástroj tandemu Dutilleux–Mstislav Rostropovič, pre ktorého skladateľ napísal viacero diel. Jedným z nich je aj obľúbené Tout un monde lointain. Pôvodný návrh v tomto prípade však nepochádza od Rostropoviča, ale z iných významných ruských kruhov, od dirigenta Igora Markeviča. Ten oslovil Dutilleuxa okolo roku 1960 s návrhom, aby napísal violončelový koncert. Na Rostropovičovo naliehanie skladateľ dielo o pár rokov dokončil. Ešte pred premiérou v júli roka 1970 ruský violončelista upravil sólový part, pár týždňov po nej skladbu nahral spolu so Sergom Baudom. Zatiaľ čo slávna van Goghova maľba Hviezdna noc bola pre Dutilleuxa prvotným motívom na skomponovanie Timbres, espace, movement, inšpirácia pre toto dielo vyšla z literatúry: Baudelairove Kvety zla. Názov Tout un monde lointain (Celý vzdialený svet) pochádza z básne La Chevelure (Bezvedomie). Verše sú vytlačené aj na titulnej strane diela: Celý vzdialený svet / neprítomný / takmer mŕtvy.

Zrejmú atmosférotvornú pochmúrnosť do diela vložil sólista Ladislav Szatmáry, bratislavský rodák v súčasnosti pôsobiaci najmä vo Francúzsku. Violončelový part do koncertu prichádzal postupne čoraz viac rozrušene, neskôr začal sólista hudobne komunikovať s rozširujúcou sa paletou jemných orchestrálnych odtieňov. Najmä v tutti sekciách sme mohli zachytiť veľkolepú, tryskajúcu zvučnosť, ktorá je typická pre francúzskych skladateľov ako Debussy, Ravel, z modernistov Messiaen a Boulez. V posledných častiach bol zase prednes violončelistu dostatočne samostatný a správne živelný.

Filharmonici vo violončelovom koncerte zaujali najmä v úvode, keď sa pozvoľne a schválne okázalo pridávalo do hry viacero nástrojov – v priamej úmernosti s rastúcim napätím violončelového partu. Presné nástupy, interpretačne náročné, zvládol orchester vďaka talianskemu dirigentovi Fabriziovi Venturovi (na hosťovaní nahradil pôvodne ohláseného Darella Anga, ktorý náhle onemocnel). Venturov štýl je podobný Märklovmu a iných známych predstaviteľov nemeckého dirigentského sveta. Využíva úsporné pohyby bez okázalosti a orchester pod jeho vedením bol presnejší ako obyčajne. Jeho vedenie sa prejavilo najmä na citlivých miestach splynutia orchestra so sólovým nástrojom a v jednoznačných nástupoch.

Aj druhé dielo koncertu patrilo francúzskemu autorovi. „Miznúce, plávajúce chromatické harmónie, sugestívne zahalená tonalita, wagnerovské nekonečné melódie a pravdivé leitmotívy sú v tomto diele skombinované do takej miery, s akou som sa nestretol v žiadnej inej Debussyho dramatickej kompozícii,“ napísal muzikológ John Clevenger. Claude Debussy kantátu La damoiselle élue skomponoval ako tretí pokus získať prestížnu Rímsku cenu. V tom čase bol silne ovplyvnený Wagnerom. Dochovala sa dokonca historka, podľa ktorej sa Debussy stavil s inými wagnerovskými hudobníkmi, že dokáže hrať Tristana spamäti. Stávku vyhral.

Libreto vzniklo podľa básne Požehnaný Damozel od Danteho Gabriela Rossetiho. Lyrický príbeh je o mladej žene, ktorá si nemôže užívať nebo, zatiaľ čo jej milenec je stále na zemi. Rolu Damozel na koncerte stvárnila Stella Grigorian. Rodená Gruzínčanka študovala v Tbilisi a vo viedenskom konzervatóriu, dnes spieva operné role a koncertné opusy najmä vo Francúzsku a krajinách východnej Európy. Už jej národnosť správne napovedá, že altistka má blízko k ruskej speváckej škole. Grigoriin naturel sa však hodil do debussyovsko-wagnerovského opusu; čo by nám mohlo vadiť v belcantových kusoch, tu vyniklo.

Kantáta sa totiž začína orchestrálnou predohrou, ktorá v sebe nesie veľké očakávanie. Ženy zo Slovenského filharmonického zboru nastavili scénu a potom to bola už iba postava mladej ženy, ktorá k divákom prehovárala v monológu. Kantáta je kondične náročná a v mnohých miestach preexponovaná; zaspievať ju môže iba speváčka, ktorá má bohaté skúsenosti s koncertným vystupovaním. Na druhú stranu, takáto osobnosť je hudobne vyzretá a ťažko sa zbaví svojich nuáns, ktoré tvoria jej individualizmus. Pri reflexii tohto výkonu sa zrejme poslucháči polarizovali – nie po stránke remeselnej, ktorá bola dobre zvládnutá, ale v otázke hudobného vkusu, čo je vec čisto subjektívna.

Tretím dielom v koncertnom programe bolo opäť dielo s dramatickou kompozíciou, Stabat mater poľského skladateľa Karla Szymanowského. Obľúbená téma trpiacej matky pod krížom sa stala námetom pre zhudobnenie pre mnohých skladateľov. Szymanowského verzia si v modernom repertoári našla miesto vďaka silnej atmosfére, kontrastu monumentálneho zvuku a intímnosti a v neposlednom rade vďaka poľskému textu namiesto zaužívanej latinčiny.

Sopránové sólo patrilo Simone Houda Šaturovej, ktorá sa čoraz častejšie dostáva do povedomia svetovej scény (v Bratislave naposledy vystúpila 9. decembra na vianočnom koncerte so Slovenskou filharmóniou). Sopranistka znela výborne vo všetkých polohách a dynamikách, do diela vložila aj potrebnú duchovnosť a sentimentalitu.

V alte sa predstavila spomínaná Stella Grigorian, ktorá aj napriek náročnému výkonu v Debussyho diele zaspievala part bez námahy a príjemným zvukom. Basista Tomáš Šelc zanikal v najvypätejších častiach; práve basové sólo je tým, ktoré nás sprevádza počas kľúčových momentov skladby.

V pokojných častiach skopíroval momentálnu povahu interpretácie a hlas už znel zreteľne a vyvážene. Slovenský filharmonický zbor aj tentokrát predviedol excelentné podanie.

Ako sme v úvode spomínali, o pár dní sa Slovenská filharmónia vyberie na turné do Španielska. Pomyselne si teda podajú kľučky so Slovenským komorným orchestrom, ktorý sa onedlho vráti z turné po Japonsku. V čase neprítomnosti Filharmónie odohrá SKO koncertný večer na poctu Bohdanovi Warchalovi.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Slovenská filharmónia
Dirigent: Fabrizio Ventura
Ladislav Szathmáry (violončelo)
Simona Houda Šaturová (soprán)
Stella Grigorian (mezzosoprán)
Tomáš Šelc (barytón)
Slovenský filharmonický zbor
Zbormajster: Jozef Chabroň
21. a 22. januára 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Reduta Bratislava
(napísané z koncertu 21. 1. 2016)

program:
Henri Dutilleux: Tout un monde lointain…
Claude Debussy: La damoiselle élue
= prestávka =
Karol Szymanowski: Stabat mater

www.filharmonia.sk