Letný operný večer v Košiciach
Už viac ako dvesto rokov (od 10. augusta 1813) sa v talianskej Verone uskutočňujú letné operné festivaly, na ktorých síce nie vždy ide o dokonalosť hudobného výkonu, ale dostať sa do programov Veronskej arény sa usilujú tí najlepší speváci. Hoci slávu ani lesk tohto podujatia nemožno napodobniť, mnohým slúži ako inšpirácia vytvoriť zábavu milovníkom opery.
Organizátorom košického operného galavečera sa k atmosfére letného večera s operou darilo priblížiť. Po uplynutí vlaňajšieho roka s titulom Košice – Európske hlavné mesto kultúry naďalej pripravujú akcie mimoriadnej úrovne a významu. Operný galakoncert Adriany Kučerovej s orchestrom Štátnej filharmónie Košice (16. augusta 2014) bol avizovaný ako súčasťou multižánrového festivalu Leto v parku, na ktorom sa striedajú hudobné vystúpenia s divadelnými, filmovými, tvorivými dielňami výtvarníkov, rôznymi tanečnými a inými kultúrnymi podujatiami. Nepriazeň počasia vyriešili presunom podujatia do koncertnej sály Domu umenia, ktorej kapacita asi šesťsto miest ako aj akusticko-priestorové podmienky priaznivo povýšili celkový charakter podujatia.
Vzhľadom k pôvodnému zámeru open air koncertu mal neobvyklú dramaturgiu i časové rozloženie (hralo sa bez prestávky). Výkon orchestra s dirigentom Martinom Leginusom na domovskom pódiu Štátnej filharmónie bol tým rovnako náročný ako počas koncertnej sezóny. Sólistami večera boli avizovaná sopranistka Adriana Kučerová a predstavil sa aj mladý dvadsiatich siedmich ročný tenorista Juraj Hollý. Na programe boli diela zväčša talianskych romantických skladateľov, orchestrálne predohry či medzihry sa pravidelne striedali s áriami z opier Rossiniho, Verdiho, Donizettiho, Leoncavalla, Pucciniho, Bizeta.
Pozornosť pútal hlavne hosťujúci dirigent Martin Leginus, hudobný riaditeľ Štátnej opery Praha a dirigent Slovenského národného divadla Bratislava, ktorý už v Košiciach účinkoval a do povedomia sa zapísal ako temperamentný odborne fundovaný nasledovník svojich pedagógov – významných dirigentov Zdeňka Bílka (žiak Václava Talicha) a Ondreja Lenárda. Jeho žánrový rozhľad od komorného po symfonicko-vokálne obsadenie až k operným dielam bol zrejmý aj v tomto reprezentatívnom opernom programe. Zdôraznil symfonický charakter predohier a medzihier, skutočnosť, že znejú na koncertnom pódiu. Dosiahol výraznejšiu suverenitu a virtuozitu nástrojových farieb, hoci neopomenul aj výrazovo dynamické tvarovanie úsekov a hlavne premyslenú a účinnú stavbu fráz, motívov a ich gradáciu k požadovaným dramatickým vrcholom. Účinne spolupracoval s koncertným majstrom Milošom Potokárom, nástrojové skupiny, najmä drevá, dychy, viedol s veľkou energiou, vášňou vo veľkých tempách, s elegantnými, presnými a úspornými gestami. Kým v úvodnej Rossiniho predohre občas zazneli aj tóny „pod pultom“, predohry Bizertova Carmen, Verdiho Nabucco vyzneli ako skvosty notoricky známych melódií obohatené o koncertný charakter, podobne ako intermezzá z Komediantov a Pucciniho Manon Lescaut – s vynikajúcimi sólovými vstupmi violončela, violy a prvých huslí.
Najviac boli očakávané vystúpenia sólistov: áriou Alfreda z Verdiho Traviaty sa predstavil mladý a doteraz málo známy tenorista Juraj Hollý, ktorého typický „lyrico spinto tenore“ už poznajú nielen na európskych pódiách, ale i v Japonsku a Číne. Farbou hlasu, prirodzenou a tvárnou technikou, schopnosťou modelovať každý tón a jeho význam v súlade s obsahom a s orchestrálnym sprievodom, prácou celého hlasového aparátu a výrazným zjavom predurčujú umelcovi skvelé perspektívy. Zvlásť v obľúbenej Donizettiho árii Una furtiva lagrima si získal obdiv pôsobivou dynamikou, citovou šírkou, pevnými a znelými tónmi aj vo vysokých polohách, v dramatickom vývoji.
V záverečnom duete Adiny a Nemorina s Adrianou Kučerovou v rovnakej opere presvedčil aj o svojich hereckých a komediálnych schopnostiach. Obdivuhodným možno pomenovať súlad, aký tvorili dva výnimočne krásne hlasy, tenor so sopranistkou, ideálne prepojenia farieb, typológie, harmónie. Adriana Kučerová bola tým „magnetom“, ktorý svojou krásou, pôvabom, nenapodobiteľnou dokonalosťou v speve romantických árií a prirodzenosťou si získala mnohých priaznivcov. Jej znelý a vyrovnaný legatový tón, ľahkosť tvorby tónu, pevné posadenie, schopnosť modelovania melodických tvarov, koloratúr vyvolali obdiv práve tak v Gounodovej opere Romeo a Júlia ako v cavatine Noriny v Donizettiho Don Pasqualovi a už spomínanom záverečnom duete s Jurajom Hollým v Donizettiho Nápoji lásky ako aj duete z Verdiho Traviaty.
Vyše hodinu trvajúci umelecky hodnotný operný večer priniesol pre mnohých milovníkov opery v Košiciach radostné pocity a umelecké zážitky.
Hodnocenie autorky recenzie: 90 %
Leto v parku 2014
Dirigent: Martin Leginus
Adriana Kučerová (soprán)
Juraj Hollý (tenor)
Štátna filharmónia Košice
16. augusta 2014 Dom umenia Košice
Foto Jaro Ľaš
