Giacomo Puccini a aféra Doria

  1. 1
  2. 2

V novembri tohto roku uplynulo 90 rokov od úmrtia Giacoma Pucciniho. Muža, ktorý miloval nielen hudbu, ale aj ženy. Súkromné životy operných skladateľov bývajú nezriedka turbulentné. Stačí si spomenuť na Piotra Iľjiča Čajkovského, ktorý si (ako homosexuál) vzal za manželku ženu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou trpela určitou formou duševnej choroby. Ani manželstvo Giacoma Pucciniho však nebolo harmonické, ba práve naopak. Z veľkej časti si však za to mohol sám, keďže ženám jednoducho nevedel odolať.

Ak by sme chceli zmapovať príbeh Pucciniho azda najznámejšej milenky (hoci ňou, paradoxne, možno ani nebola) Dorii Manfredi, musíme sa vrátiť do roku 1900. V tom čase skladateľ, po úspechu Toscy, pracoval na na Madame Butterfly. Bolo už azda pravidlom, že s novou operou prišla do Pucciniho života i nová žena. Hoci v tom období bol v nemanželskom zväzku s Elvirou Bonturi, nebránilo mu to v tom, aby sa nechával oblopovať aj inými ženami. Jeho nový objekt túžby, dievča, ktoré história pozná ako „Corinna“ však bola niečím iná. Puccini si ju natoľko obľúbil, že ju dokonca údajne požiadal aj o ruku. Elvira, keď sa o tom dozvedela, pochopiteľne zúrila a v zúfalstve mu vyhrožovala, že ho opustí. Stalo sa však niečo, s čím nikto nepočítal.Zlomovým okamihom, ktorý ovplyvnil väčšinu jeho vtedajších milostných vzťahov, bola vážna autonehoda na konci februára 1903. Síce z nej napokon vyviazol „len“ so zlomenou nohou, no bolo zrejmé, že bude potrebovať po svojom boku niekoho, kto mu bude pomáhať s rekonvalescenciou. Deň po Pucciniho nehode zomrel Elvirin manžel (a aj hlavný dôvod toho, prečo sa dvojica nemohla zosobášiť) a nič teda nebránilo k tomu, aby sa Puccini oženil. Sám skladateľ však bol na vážkach.

Hoci mu aj Giulio Ricordi radil, aby sa vzdal Corinny a namiesto nej svoju budúcnosť spojil s Elvirou, dievča z Turína mu nedalo spávať. Najal si teda súkromného detektíva, ktorý Corinnu vypátral. Zistil však i to, že mu bola, medzičasom, neverná a to s viacerými mužmi. A to bol pre Pucciniho koniec ilúzií o dokonalej žene.Ten ju v liste, ktorý jej adresoval, označil za „prostitútku“ a povedal jej, že ju opúšťa. Corinna sa však nechcela len tak ľahko vzdať svojho prominentného a bohatého milenca a vyhrožovala mu, že pokiaľ ju primerane finančne neodškodní, verejne ho pošpiní. Skladateľ sa oprávnene obával o svoju povesť. Dokonca aj Elvira mu radila, nech sa s ňou radšej nejako dohodne. Opäť však zasiahol osud. Corinnin otec bol odsúdený za sexuálny delikt voči mladistvému dievčatu, čo Puccinimu, hoci v tomto prípade nebol nijako priamo zaangažovaný, pomohlo. Akékoľvek z obvinení, ktoré by Corinna vzniesla, by bolo bez nádeje na úspech, keďže jej povesť bola nenávratne poškodená. Skladateľ, hoci ponížený, svoju reputáciu aspoň nateraz zachránil.

Autonehoda v roku 1903 priniesla do Pucciniho života ďalšiu ženu. Elvira počas skladateľovho zotavovania veľmi rýchlo pochopila, že nebude schopná na všetko vystačiť sama a rozhodla sa teda do ich vily v Torre del Lago najať pomocnú silu, slúžku. Voľba padla na v tom čase 16-ročnú Doriu Manfredi, plaché, tiché a utiahnuté dievča z dediny.Jej rodičia neboli príliš nadšení z jej novej práce, keďže veľmi dobre poznali Pucciniho reputáciu ako veľkého milovníka žien, no napokon súhlasili. Ich obavy o dcéru sa ukázali byť, aspoň v prvých rokoch, neopodstatnené.

Všetko sa zmenilo jedného večera v septembri v roku 1908. Vtedy Elvira (v tom čase už vydatá za Pucciniho) prichytila svojho manžela pri rozhovore s Doriou, ktorý interpretovala ako dôkaz toho, že sú milencami. Doria na ďalší deň, z obáv pred vyčíňaním Elviry, radšej ušla z domu späť k rodičom. To však Elvire nestačilo a po celej dedine rozhlásila, že ich bývalá slúžka je pobehlica a prostitútka. Puccini radšej opustil Torre del Lago a odišiel do parížskeho „exilu“. Z neho vytrvalo odmietal, že by bola Doria jeho milenkou. Citlivé dievča ťažko znášalo Elvirine neustále útoky. Odmietala chodiť von i jesť. 23. januára 1909 sa rozhodla ukončiť svoj život jedom. O päť dní na to, vo veľkej agónií, našla vykúpenie v smrti. V liste, ktorý zanechala na rozlúčku, odmietla to, že by bola Pucciniho milenkou.Prípad tým však neskončil. Pitva odhalila, že Doria bola ešte pannou, čo bolo vnímané ako jasný signál toho, že nebola jeho milenkou. Príbuzní mŕtveho dievčaťa vedení jej bratom sa rozhodli Elviru zažalovať pred súdom. Tá, z obáv pred reakciou dedinčanov, ktorí jej hrozili fyzickou ujmou, radšej utiekla do Milána. Puccini, keď sa dozvedel o Doriinej samovražde bol zničený. Až teraz videl, k čomu Elvirinej žiarlivosť (za ktorú mohol aj on) viedla – k smrti mladého a možno i nevinného dievčaťa, ktoré bolo v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Hoci Giulia Ricordiho požiadal, nech mu pomôže s rozvodom, stále zostával v kontakte s manželkou. Radil jej, podobne ako kedysi ona jemu, nech sa dohodne mimosúdne. Tá to však odmietla.

Súd začal začiatkom júla 1909 v Lucce v Elvirinej neprítomnosti, ktorú jej odporúčili jej právnici. Bola uznaná za vinnú vo všetkých troch bodoch obžaloby a odsúdená k neočakávane prísnemu trestu – mala stráviť päť mesiacov a päť dní vo väzení a k tomu zaplatiť 700 lír a všetky súdne poplatky. To však Puccini nechcel akceptovať. Za chrbtom Elviry sa rozhodol kontaktovať rodinu a dohodnúť sa s nimi na stiahnutí žaloby výmenou za finančnú kompenzáciu. Tá napokon dosiahla 12.000 lír. Proces bol skončený. Udalosti okolo Dorie Manfredi však predstavovali fatálnu ranu do manželstva medzi Elvirou a Giacomom, ktorá sa podarila zaceliť až tesne pred skladateľovou smrťou.

  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář