Goldmarkova Královna ze Sáby a Massenetův Werther v Budapešti

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Operné divadlo, ktoré žije po celý deň

Celkom sa mi žiada parafrázovať známy bonmot o meste, ktoré nikdy nespí. Aj keď to nie je presné, navštívil som divadlo, ktoré žije po celý deň. Dobre, ani toto neplatí doslova. No hľadajme odpoveď na otázku, kde nájdeme operný súbor, ktorý počas dvoch víkendových dní ponúka v dvojici svojich domov päť (!) veľkých titulov? Odpoveď: v Budapešti. Nie festivalovej, bežnej. Počas uplynulej soboty a nedele sa na scénach Maďarskej štátnej opery a Erkelovho divadla hrali Bartókov Hrad kniežaťa Modrofúza s Vajdovým Máriom a kúzelníkom, Goldmarkova Kráľovná zo Sáby, Wagnerovo Zlato Rýna, Massenetov Werther a Pucciniho Tosca. Navyše, projekt pre deti. Takto to v maďarskej metropole prebieha vo väčšine víkendov.

Magyar Állami Operaház Budapešť (foto Andrew Bossi)
Magyar Állami Operaház Budapešť (foto Andrew Bossi)

Keď sme pred dvoma rokmi v Slovenskom rozhlase s kolegom bilancovali dvestoročnicu narodenia Giuseppe Verdiho, vyšlo mi, že najvyšší počet jeho opier (šestnásť) sa v danej sezóne hral práve v metropole našich južných susedov. Inštitúcia vedená Szilveszterom Ókovácsom má veľkolepú ponuku aj pre aktuálnu sezónu 2015/2016. Päť stovák predstavení vo veľkých sálach hlavných domov, medzi nimi tridsaťtri čerstvých a štyridsaťpäť repertoárových produkcií, stovka koncertov, komorných podujatí, dvesto detských programov… Výpočet aktivít a originálnych projektov, otvárajúcich brány divadla po celé dni (spravidla okrem pondelkov a utorkov, vo zvýšenej intenzite počas víkendov) by sa tak rýchlo neskončil. Pritom nejde len o kvantitu. Medzi repertoárovými novinkami v tejto sezóne nájdeme napríklad Goldmarkovu Kráľovnú zo Sáby, Reimannovho Leara, Wagnerovu Valkýru, Adèsovu Búrku, Wolffov-Ferrariho Sly. Popri novom Otellovi, Wertherovi, Donovi Pasqualovi, Trubadúrovi, kompletnom Pucciniho Triptychu. Či prevzatej Michielettovej réžii Bohémy, alebo Bernsteinovej West Side Story.

Skôr než sa dostanem k navštíveným dvom predstaveniam, nemôžem nespomenúť aspoň niekoľko hosťujúcich mien na dirigentských či speváckych postoch. Pinchas Steinberg (Otello, Andrea Chénier), Michel Plasson (Werther), Juraj Valčuha (Parsifal), Christian Badea (Bohéma), Renato Palumbo (Macbeth), Evelino Pidò (Falstaff), Martyn Brabbins (Život zhýralca), Vasilij Sinajskij (Piková dáma). Ďalší sa predstavia na koncertoch. Zopár spevákov. Ildebrando D’Arcangel ako Don Giovanni, Evelyn Herlitzius ako Kundry, Anja Kampe vo Verdiho Requiem, Arturo Chacón-Cruz ako Werther, ďalej James Valenti, Atalla Ayan, Tomasz Konieczny, Xavier Sabata, Teorod Ilincai, Stuart Neill, Kamen Chanev, Linda Watson. A Edita Gruberová v piesňovom recitáli. Azda ešte dve poznámky. Prvá: ceny v 1800-miestnom Erkelovom divadle sú vskutku ľudové (najdrahší lístok za cca 12 eur, najlacnejší 1 euro), v historickej budove sú, pravda, päťkrát vyššie. A nakoniec názvy abonentných cyklov. Veľmi sa mi páči, že nesú aj mená veľkých osobností maďarskej opery, ako napríklad boli Róbert Ilosfalvy, Sándor Svéd, Erzsébet Házy, József Simándy, László Polgár, Ferenc Fricsay, János Ferencsik, György Melis a podobne. Aj týmto žijú stále v povedomí verejnosti. Aj v tom väzí diametrálna odlišnosť od Slovenska, kde priam plánovito zabúdame.

 

Opodstatnený návrat Kráľovnej zo Sáby

Karl Goldmark (foto József Kossak)
Karl Goldmark (foto József Kossak)

Karl Goldmark, alebo Goldmark Károly – čo nám dnes meno rodáka z pobrežia maďarského Balatonu (1830–1915) hovorí? V súvislosti s opernou tvorbou sa rozhľadenejšiemu divákovi či znalcovi vyjaví prinajlepšom Kráľovná zo Sáby. Jedno z dvanástich žijúcich detí židovského kantora (štrnásť umrelo) prejavilo hudobný talent už v detstve. Hoci v desiatich rokoch ani nevedel čítať, lebo rodinné pomery mu nedovolili chodiť do školy, v dvanástich už začal hrať na husliach a o rok neskôr koncertoval. Na prahu dospelosti pôsobil v orchestroch v Soproni, Györi, Budapešti a v roku 1851 sa stal členom orchestrov viedenských divadiel (Josefstädter Theater a Carltheater). Ako autodidakt, vybavený bohatými praktickými skúsenosťami, začal vo svojich dvadsiatich siedmich rokoch komponovať. Prvým zreteľným úspechom bola predohra Sakantula z roku 1865. Jeho vzormi boli Felix Mendelssohn-Bartholdy, Hector Berlioz a neskôr aj Richard Wagner.

Myšlienka napísať Kráľovnú zo Sáby sa zrodila z náhody. Keď hlavný režisér viedenskej Dvornej opery počul spievať Goldmarkovu bývalú študentku klavíra, 15-ročnú Karolinu Bettelheim, s úžasom vyriekol: „Toto dievča, táto tvár, skutočná kráľovná zo Sáby!“ Od tejto chvíle do zrodu opery uplynulo veľa rokov. O textovú knihu požiadal skladateľ úspešného autora Salomona Hermanna Mosenthala (libretistu Nicolaiových Veselých paničiek windsorských, ale aj Rubinštejnových Makabejcov), ktorý sa zhostil príťažlivého biblického námetu, už predtým spracovaného do opernej formy Charlesom Gounodom. V centre Goldmarkovho a Mosenthalovho spracovania je kráľovná. Ona zvádza, útočí, ona je zdrojom dramatického konfliktu.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Goldmark: Sába királynője (Magyar Állami Operaház Budapešť)

[Celkem: 8    Průměr: 4.5/5]

Vaše hodnocení - Massenet: Werther (Magyar Állami Operaház Budapešť)

[Celkem: 8    Průměr: 4.5/5]

Mohlo by vás zajímat


Napsat komentář