Prvým dielom dvojdielneho večera Hello Earth! bolo Safe Space / Bezpečné miesto od renomovanej nórskej choreografky Hege Haagenrud, ktorá je na Slovensku (stejně tak v Česku, pozn. ed.) zatiaľ málo známa. Bernský baletný súbor uviedol jej dielo ako svetovú premiéru. Na umeleckú výpoveď v ňom autorka využíva svoju vlastnú metódu spoken word (hovorené slovo), čo v praxi znamená, že tanečníci sa pohybujú synchrónne alebo asynchrónne s nahrávkami hovoreného slova, monológov alebo dialógov, na ktoré pohybovo reagujú. Týmto spôsobom vytvárajú špecifické prepojenia reči s pohybom, pričom vznikajú absurdné až ironické obrazy a pohybové výjavy. Predvedené situácie ozvláštňujú výraznou mimikou, čím vzniká novotvar na pomedzí tanca a tanečného divadla. Vyznievajú komicky aj symbolicky.
Tanečné dielo Safe Space nie je štruktúrované ako klasické predstavenie, ale ide o súčasnú choreografiu, ktorá experimentuje s pohybom a gestami. Táto choreografia je postavená na využití nahovorených textov, ktoré slúžia ako zvukový a rytmický podklad. Tanečníci pohybom a výrazom reagujú na podnety z nich. Ako choreografka Hege Haagenrud uviedla v instagramovom rozhovore, dielo skúma súčasný pocit ohrozenia v spoločnosti a hľadá rôzne spôsoby riešení pre pomyslenú záchranu. Naznačuje, akými spôsobmi ľudia hľadajú bezpečie v roku 2026. Haagenrud sa zameriava na jednotlivca, jedinca a jeho vnútorný mikrosvet.
Scénu pre inscenáciu Safe Space navrhla Konstantina Dacheva a kostýmy samotná Hege Haagenrud. Teplé žltooranžové farby krátkych nohavíc a bundičiek, ktoré vytvárajú kostýmy, predstavujú intímnu bublinu alebo mikrokozmos bytia jednotlivých postáv, ktorý je oddelený od vonkajšieho normatívneho sveta. Zaujímavosťou bolo, že tanečníci priamo na scéne aj vyslovovali texty, ktoré zneli z reproduktorov. Pričom nešlo o náhodné otváranie úst, ale o precíznu synchronizáciu pier a gest s hlasmi z reproduktorov, čím sa text stal organickou súčasťou ich fyzického prejavu.
Druhý titul večera Hello Earth, ktorý je v tomto prípade ako samotné dielo aj v bulletine uvedený bez výkričníka, je od významného nemeckého choreografa Marca Goeckeho. Samostatné baletné dielo Hello Earth už bolo premiérované v prestížnom súbore Nederlands Dans Theater (NDT 1) v roku 2014 a na bernskú scénu ho choreograf preniesol po dvanástich rokoch. Pôvodná aj švajčiarska premiéra dielaskúmajú svet z diaľky alebo výšky, pozorujú dianie ľudstva s vesmírnym odstupom a nadhľadom. Tento vnem si divák osvojí hneď v úvode predstavenia, kde na scéne dominuje obrovské srdce vytvorené na podlahe z popcornu. Tanečníci v ňom tancujú, behajú, skáču, točia sa a padajú k zemi, čím rozvíria pukance do vzduchu a zaplnia aj hľadisko špecifickou vôňou. Interpreti svojím pohybom postupne porušujú pôvodný obraz. Srdce mení tvar, narúša sa, až sa nakoniec rozplynie. Hoci je dielo abstraktné, Goecke v ňom pracuje s fragmentmi myšlienok, ktoré prinášal tanečníkom počas skúšok – o živote a smrti, o mimozemšťanoch a podobne, čo malo evokovať predstavu samotných interpretov o pocite pohľadu na našu planétu z vesmírnej diaľky.
Pohybový materiál interpretov v diele Hello Earth je postavený na extrémnom, priam až nadľudskom fyzickom nasadení. Ladné baletné línie v nich nenájdeme, prevládajú surové a ostré pohyby, ktoré majú extrémnu rýchlosť. Pohyby sú rozdrobené, priam až rozbité na drobné úseky. Tanečníci vykonávajú stovky drobných gest v priebehu pár sekúnd. Ruky a dlane sa hýbu tak rýchlo, že ich oko diváka takmer nestíha sledovať, často pripomínajú krídla vtákov alebo bzučiaceho hmyzu. Pohybovým rytmom je staccato. Interpretmi neustále prechádza chvenie, zášklby ramien aj prudké rotácie trupu. Tento pohybový materiál evokuje stav tela po zasiahnutí vysokým napätím, náhlej úzkosti alebo elektrického výboja. Goecke sa sústredí primárne na prácu paží, rúk, ramien a chrbta. Kým nohy často zostávajú v stabilných, hlbokých pozíciách (plié), horná časť tela je v neustálom, frenetickom pohybe. Prsty rúk sú extrémne aktívne, vejú, chvejú sa, rozťahujú sa alebo sa naopak kŕčovito sťahujú. Dych tanečníkov nie je len vedľajším produktom námahy fyzického výkonu interpretácie, je to priamy choreografický zámer. Počuť hlasné nádychy, výdychy, syčanie alebo krátke výkriky, ktoré pohybom udávajú rytmus.
Tanečníci neustále reagujú na vrstvu popcornu na zemi. Ich pohyby nohami, ako napríklad šúchanie či dupanie, vytvárajú špecifický zvukový sprievod a popcorn pod ich telami odletuje, čím vizuálne predlžuje ich trajektóriu pohybu. Pôsobia chladne, bezemočne, s kamennými výrazmi v tvárach. Vzájomne sa správajú odcudzene až ostro, možno mierne neľudsky. Ich tváre sú často strnulé, zatiaľ čo telo prežíva pohybovú smršť, vibrácie, pohybovú búrku. Tento kontrast vytvára metaforu enormného úsilia interpretov – bytostí, ktoré sa snažia komunikovať najmä telami, ale ich telá sú ovládané vonkajšou, nadpozemskou riadenou aj neriadenou silou.
Koncept večera dvoch krátkych samostatných baletov švajčiarskeho baletného súboru Bühnen Bern ponúkol zaujímavú tvorbu aj profesionálnu interpretáciu menšieho baletného zoskupenia. Kým choreografka Hege Haagenrud nás v diele Safe Space drží v mikrosvete bytostí a pohybových podnetov z ľudskej reči či vnútornej duše, Marco Goecke v Hello Earth už zo začiatočného obrazu pohľadu z výšky ponúka pohľad na zem cez makro pohľad. Spomínané popcornové srdce je geniálnym symbolom na začiatku diela. Jeho dokonalý tvar, ktorý sa pod nohami tanečníkov mení na chaos, vizuálne znázorňuje pominuteľnosť bytia. Tanečníci v ňom prostredníctvom tanca nechávajú viditeľné stopy, ktoré ľudstvo ako symboly po sebe zanecháva na Zemi.
Hege Haagenrud, Marco Goecke: Hello Earth! (Safe Space, Hello Earth)
10. februára 2026, 20,00 hodín
Bühnen Bern, Vidmar+, Bern
Hege Haagenrud: Safe Space
Choreografie, kostýmy, nahrávky mluveneho slova: Hege Haagenrud
Scéna: Konstantina Dacheva
Zvukový design: Maxime Le Saux
Svetelný design: Hanspeter Liechti
Asistentka choreografky: Christine Ceconello
Účinkujúci
Edoardo Deodati, Lara Fransen, Sara de Greef, Alma Mandil, Marieke Monquil, Alfredo Napoletano, Tars Vandebeek
Marco Goecke: Hello Earth
Choreografie, scéna, kostýmy: Marco Goecke
Naštudovanie: Nicole Kohlmann
Asistent pre naštudovanie: Craig Davidson
Dramaturgie: Bettina Fischer, Nadja Kadel
Hudba: Benjamin Britten a Diamanda Galás
Svetelný design: Udo Haberland
Účinkujúci
Andrey Alves, Léonard Blondel, Indar Carmona Viñas, Sara de Greef, Mari Ishida, Alma Mandil, Toshitaka Nakamura, Alfredo Napoletano, Luccio Navarro, Saskya Pauzé-Bégin, Tars Vandebeek,
Premiéra: 24. januára 2026, Vidmar 1, Bern
