Horko bez potu

  1. 1
  2. 2

Slovenské národné divadlo vo svojom Štúdiu v súvislosti s niekdajším projektom pondelkov súčasného tanca uviedlo Nový projekt Performance LAB s názvom Horúčava – tanečné divadlo o mužoch a ženách, ktorého premiéra bola v SND v rámci festivalu Laban Fest 2012 (na počesť Rudolfa Labana). „Performance LAB je novým projektom Labanovho ateliéru Bratislava – platformy pre pohyb a tanec. V duchu aktuálnych trendov tvorby v tanečnom umení vo svete sa projekt Performance LAB zameriava na využitie úzkeho prepojenia pohybového výskumu a umeleckej tvorby. Východiskom tvorby boli tri základné témy: fyzická prítomnosť, kontrast mužského a ženského princípu a vzťah medzi tradíciou a inováciou.“ (zdroj SND).Choreografka a režisérka v jednej osobe Marta Poláková sa počas rokov stala v tanečnom divadle v istom zmysle pojmom. Jej projekty v minulosti vždy disponovali nápaditosťou, tvorivou invenciou, vypovedali o témach odvážne a nekompromisne. V tomto duchu bola očakávaná aj Horúčava. Šesť protagonistov (tri ženy, traja muži) v úvode stoja tvárou v tvár publiku. Postupne verbálne formulujú svoje pocity s  približovaním sa k divákovi – niekomu je zima, niekomu sa potia ruky, niekto je v pohode , niekto sa bojí a niekto sa teší. Každý je so svojim pocitom sám. Spája ich len jediná rekvizita akási žinenka s imitáciou trávnatej plochy, ktorá sa stáva ich útočiskom. Dá sa na nej stáť i sedieť, skryť sa pod ňu i za ňu… Tanečné divadlo začína takmer civilným pohybom a postupne sa pretransformováva do štylizovaného gesta, do tanca. Spočiatku sa hranica pohybu a tancovania stiera, je to ešte bežný pohyb, alebo už tancujeme?! Tento prechod z prirodzeného do štylizovaného sa deje lineárne. Protagonisti zapájajú aj výraz tváre, očný kontakt medzi nimi je evidentný, k zvukovej kulise dopomôžu aj použité jednoduché hudobné nástroje ovládané tanečníkmi, skrátka je zapojený celý výrazový arzenál prostriedkov na dosiahnutie adekvátneho vizuálneho i pocitového výsledku. Zvuky vystrieda aj nostalgicky klavír a dynamické rytmy zas upozornia na dramatiku situácie. Všetko je vskutku účelovo a logicky vystavané, na druhej strane však nič neobvyklé a objavné. Trochu prekvapí amaterizmom zaváňajúci kostým (muži v civilnom odeve v akýchsi vestičkách a ženy v simplexných šatách pastelových farieb s naivnými vzorovými aplikáciami). Výtvarná stránka (hoci nemá byť zjavne dominantná) pôsobí až akosi trápne lacno.

Autorka si vybrala nadčasovú tému vzťahu muža a ženy. Vskutku motív, ktorý sa zdanlivo nedá pokaziť. Vždy budú medzi pohlaviami vzájomné túžby a napätia, nikdy nevymiznú fascinácie, ani konflikty, vždy opakovane potrebujeme nájsť svoj proťajšok a rovnako vždy nás vie sklamať i rozzúriť. Aby sme nakoniec prišli, (po koľký raz už ?!) na to , že aj keď žiť vo dvojici je náročné, opustenosť a samota je ešte horšia, aby sme vždy prišli v konečnom dôsledku na to, že aj keď nás „polovička“ štve, dokáže nás dostať do vývrtky, dokážeme nenávidieť, búriť sa, snažiť sa byť vzájomne nezávislí, oponujeme, vysvetľujeme, zúrime, či submisívne ustupujeme, vieme, že chceme ľúbiť a vieme, že nás opäť vášeň dostane. Marta Poláková nechala svojich tanečníkov konať logicky aj intuitívne. Najprv sa každý sám odštiepa zo skupiny a pohybovo vykladá svoj vlastný vnútorný svet. Neskôr spája mužov a ženy do dvojíc, aby precítili napätie i túžbu, nedotknutosť i vzdor, posadnutosť i ľahostajnosť, aby ich opäť zoskupila ale do čisto ženského a mužského elementu (tri ženy, traja muži), kde každý predvedie typické reakcie tohoktorého pohlavia (ženskú lesť, koketériu, provokáciu, ale aj ženské zbrane kriku a plaču, krehkosť , oddanosť i hrdosť, mužskú silu a egocentrickú nadutosť i zraniteľnosť zároveň). Všetky psychologické prejavy sú akceptovateľné a dôverne známe a preto prípustné, hoci pôsobia trochu prvoplánovo ako z čítanky. Imaginárnou hranicou týchto dvoch svetov a princípov je práve „trávnatá“ plocha, ktorá je variabilná a tanečníci sa prostredníctvom nej snažia „vyrobiť“ aj trochu humoru, čo nie vždy tak celkom vyjde. Dievčenská rozprava (len tak mimochodom) o palacinkách ležiac pod žinenkou je vskutku zámerne milo vytrhnutá z kontextu, až do neho vlastne celkom prirodzene zapadá. Napriek skutočnosti, že je to jeden zo svetlých odľahčujúcich momentov, predsa len pôsobí trochu školsky. Chlapci s gitarou o romanticko-vtipný pokus o spievanie fragmentov slovenských hitov mi príde tiež akosi zbytočný.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Horúčava - Poláková (Labanov Ateliér Bratislava)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na