I Slovenské národní divadlo teď obsadil Louskáček

Luskáčik v SND alebo Interpretačný koncert pri príležitosti Vianoc

Luskáčik (pôvodne rozprávka od Alexandra Dumasa st.) mal po prvý raz premiéru v Imperátorskom divadle v Petrohrade v roku 1892 a to týždeň pred Vianocami. Od toho času je tento titul úzko spätý s predvianočným časom a patrí na repertoár každého kamenného divadla. Zároveň je tento chronicky známy titul zárukou „kasového trháka“ a garantuje úplnú vypredanosť všetkých predstavení.

Existuje mnoho verzií naivného príbehu o dievčatku, ktoré sa zamiluje do svojej hračky, Luskáčika, korý sa vo sne premení na krásneho princa, a dievčatko dospeje.

Vedenie Baletu Slovenského národného divadla sa rozhodlo pracovať s verziou Vasilia Vajnonena (premiéry 29. a 30. novembra 2015), ktorú upravilo pre svoje účely, čo však nemožno považovať za vydarený ťah.

Osobne proti Vajnonenovej verzii nemám výhrady, keďže jeho vnímanie témy dokáže na diváka zapôsobiť svojou celistvosťou. Dôkazom toho je Luskáčik z Kirovovho divadla (dnes Mariinské) z roku 1994. K tejto verzii je však nevyhnutné pristupovať s absolutistickou logikou. Tú je možné dosiahnuť len prostredníctvom precíznej režijnej výstavby, zmysluplnej dramaturgie a hereckej práce najmä s detským obsadením.

V Luskáčikovi zo Slovenského národného divadla sa na veľké sklamanie nedočkáme ani jedného. Zbor detí má do predstavenia vniesť radosť, nadšenie, bujarosť, ale aj večný boj medzi chlapcami a dievčatami. Je poľutovaniahodné, že zatiaľ čo súbor Baletu Slovenského národného divadla dokáže pôsobiť prirodzene a skutočne diváka rozosmiať (napríklad myši v podaní pánov), deti z konzervatória venovali divákom narežírované kŕčovité úsmevy a vydesené alebo zúfalo prázdne tváre. Bohužiaľ rovnaké to bolo aj v prípade hlavnej protagonistky prvého dejstva, Niny Hatalovej (malá Máša).

Najzaujímavejšími netanečnými článkami prvého dejstva boli Barbora Regensbogenová s Gloriou Todeschini (pestúnky), ktoré si svoj pobyt na javisku vychutnali a nechýbal im vtip. Keby nebolo ich a Sarah Millner v zbore, tak by sa v úvode inscenácie nebolo na čo dívať. Svojím herectvom zaujal aj Andrej Cagáň, ktorý síce hral postavu z iného diela (tak trocha Basil a tak trocha Onegin), ale dokázal si ho udržať počas celého úvodu a na scéne pôsobil ako sarkastický, uštipačný ruský šľachtic.

Celkový dojem z inscenácie našťastie svojimi výkonmi zachránil súbor Baletu Slovenského národného divadla. Prvou lastovičkou bolo sólo Harlekýna (Dansaran Vandanov), nasledované sólom bábiky (Alexandra Shalimova), a keďže to najlepšie prichádza nakoniec, tak dynamická variácia Černoška právom patrila Igorovi Leushinovi. Mladý tanečník opäť nesklamal a predviedol svoju technickú virtuozitu a rozsiahlu plasticitu pohybu.

Inscenácia sa stala skutočným zážitkom od príchodu hlavných predstaviteľov Márie Rudenko (dospelá Máša) a Artemyho Pyzhova (Princ). Naivná rozprávka sa šmahom kúzelného prútika stala príbehom dvoch milujúcich sa ľudí. Je až neuveriteľné, ako dokáže tento pár „zaplniť javisko“ plnohodnotnou krásou čistej emócie, ktorá sa v ich prevedení spája s pravdivosťou, štýlom, eleganciou a výborným tancom.

Mária Rudenko je nielen technicky disponovaná tanečnica, ale v intenciách klasického tanca obsiahne aj výnimočne ženský prejav. Jej Máša bola plná nádherných veľkých póz a skvostných arabesiek a zároveň nepodľahla módnemu trendu, ktorý velí, aby bol každý skok, každá pirouette, o efekte a rozsahu pohybu. Namiesto prepiatosti nechala vyniknúť prácu rúk, ktorými nielen správne frázovala, ale aj rozprávala príbeh a komunikovala s partnerom. V pas de deux v druhom dejstve predviedla nemalé množstvo rotačných kombinácií, vytiahnuté polohy passé a čisté polohy sur le cou-de-pied. Skvostné balance v pózach bolo už len povestnou čerešničkou. Osobne oceňujem aj jej pôvabnú prácu hlavou, pomocou ktorej dokresľuje línie celého tela.

Artemiy Pyzhov sa opäť predviedol ako tanečník, ktorého dominantou je mohutnosť skoku, ale tentokrát svojmu výkonu dodal aj potrebnú dávku romantizmu, ktorá k postave princa neodmysliteľne patrí. Svoju partnerku na scéne podporil nielen excelentnosťou partnerskej práce, ale spolu s ňou dotvoril celistvú krásu obrazu.

Ku koncu pas de deux sa, žiaľ, na oboch tanečníkoch podpísala únava, čo im samozrejme sťažilo čistotu interpretácie a u Rudenko viedlo k zhoršenej aktivizácii chrbtového svalstva. Dúfajme, že v blízkej budúcnosti naberú dostatok skúseností, a budú si vedieť lepšie rozložiť sily.

Kvalitou výkonu potešil aj dámsky zbor Baletu Slovenského národného divadla. Snehové vločky boli vďaka precíznosti a výbornej synchronizácii ukážkovou prácou zboru. Všetky rady boli prvotriedne zohrané a nechýbala ani identickosť rozsahu pohybu a to nielen dolných, ale aj horných končatín. Za zmienku stojí ukážková promenáda o štvrťobraty v tretej arabeske en dehors, kedy sa dámam zo zboru podarilo predviesť synchronizáciu na takej úrovni, aká vo výkonoch Slovenského národného divadla už dlho nebola prítomná.

Vločkám kraľovala Chelsea Andrejič, ktorá opäť predviedla technicky kvalitný výkon, vysoké skoky a pohyb plný potrebného ťahu a dynamiky.

Druhé dejstvo je našťastie už len o tanci, ale aj napriek tomu pôsobí, akoby sa ho tvorcovia snažili spracovať formou sms správy. Našťastie si tanečné výkony udržali kvalitu aj v druhom dejstve. Zaujal Dominic Ballard so svojou partnerkou Ilincou Gribinceou v arabskom tanci, ktorý mal síce netradičnú, ale zato zaujímavú podobu duetu. Je smutné, že typologicky zaujímavý a zrejme aj schopný tanečník, akým Dominik Ballard je, ešte nedostal možnosť poriadne predviesť svoje kvality. Pritom je Ballard dosť vysokým tanečníkom a bol by určite nápomocný pri partnerskej práci s vyššími členkami súboru.

Podobne nie tradičnú formu mal aj ruský tanec, v podaní troch mužov (Juraj Žilinčár, Andrej Cagáň, Dansanar Vandanov). V tomto prípade mi nebol úplne jasný zámer tvorcov, keďže Juraja Žilinčára, ktorý je vzrastovo z dotyčných pánov najnižší, postavili napravo namiesto doprostriedka. Keby z trojice utvorili trojuholník, zmiernil by sa výškový rozdiel, a Žilinčár by nemusel svojich dlhonohejších kolegov dobiehať. Napriek tejto chybičke krásy si trojica s problematikou poradila a ruskému tancu dodala atribúty kvalitnej exhibície.

Čínskemu tancu vládla Sarah Millner, ktorá predviedla krásne mäkkú prácu chodidiel a kvalitnú rotáciu a jej prejavu nechýbala hravá roztomilosť.

O gracióznosť valčíka kvetov sa postarala Viola Mariner spolu s Blankou Paldi, ale opäť svojím výkonom nesklamal ani zbor Baletu Slovenského národného divadla.

Kostýmy a scénografiu k inscenácii vytvoril Josef Jelínek. Kostýmom chýba invencia a zaujímavé riešenie napríklad pomocou farieb. Scénografiu, ktorá sa skladá len z maľovaného prospektu, ktorý je vyslovene škaredý, a z úbohej atrapy vianočného stromčeka, ani netreba „poctiť“ komentárom.

Orchester Slovenského národného divadla pod taktovkou Dušana Štefánka podal neštandardne kvalitný výkon a to ako intonačne, tak aj dynamicky. Bohužiaľ, stálym problémom zostávajú tempá, ktoré sú často premrštene pomalé a tanečníkov vyčerpávajú, najmä ak ide o titul ako Luskáčik, ktorý sa štandardne hráva dvakrát denne.

Luskáčika v Slovenskom národnom divadle si však i napriek mnohým nedostatkom treba ísť pozrieť. Nie kvôli inscenácii, ale kvôli súboru, ktorý je prvý raz po dlhšom čase na vysokej úrovni a obohatený mladými talentami. Im treba venovať pozornosť a svoju priazeň, rovnako ako stálym obľúbencom.

Hodnotenie autorky recenzie: 60 %

Piotr Iljič Čajkovskij:
Luskáčik
Choreografická predloha: Vasilij I. Vajnonen
Réžia a choreografia: Jozef Dolinský, Rafael Avnikjan
Hudobné naštudovanie a dirigent: Dušan Štefánek
Scéna a kostýmy: Josef Jelínek
Orchester a Balet Slovenského národného divadla
Premiéra 29. novembra 2013 historická budova – Slovenské národné divadlo Bratislava
(napísané z reprízy 9. 12. 2015)

Mášenka – Nina Hatalová
Franz – Oliver Hec
Luskáčik – Viktor Mikulišin
Máša – Maria Rudenko
Princ – Artemyj Pyzhov
Drosselmeier – František Šulek
Radca Stahlbaum – Aliaksei Kavaleuski
Pani Stahlbaumová – Viktória Šimončíková
Pestúnka – Gloria Tadeschini, Barbora Regensbogenová
Harlekýn – Dansaran Vandanov
Bábika – Alexandra Shalimova
Černoško – Igor Leushin
Myší král – Dominic Ballard
Španielsky tanec – Adrian Ducin, Silvia Nájdená
Orientálny tanec – Ilinca Gribincea, Dominic Ballard
Ruský tanec – Juraj Žilinčár, Andrej Cagáň, Dansaran Vandanov

www.snd.sk