Inspirátorka, múza, pěvecká osobnost: Eva Šušková

In&scaron;pirátorka, múza, spevácka osobnost Približne od roku 2007 sa mladá slovenská sopranistka Eva &Scaron;u&scaron;ková (1979) pravidelne a často objavuje na koncertných pódiách doma i v zahraničí.Najčastej&scaron;ie v sólových programoch so sprievodom klavíra, alebo so súbormi starej i novej hudby. Jej samostatné dramaturgické programy predstavujú umelkyňu, ktorá premý&scaron;ľa nad celistvosťou i logikou koncertov, ktoré nie raz oživuje aj jemnou hereckou akciou. Tá je jej blízka – veď &scaron;esť rokov (2003-2008) hrala a spievala aj v bratislavskom divadle GUnaGU (v hrách Cirostratus – Opera v Boeingu a Komiks – už máte svojho psychiatra?). Spevácky objav (pre kritika) Plný titul, získaný v rámci doktorandského &scaron;túdia a využitý v rámci pôsobenia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského má umelkyňa: Mgr. art. Eva &Scaron;u&scaron;ková, ArtD. Jej doménou je okrem pedagogickej práce najmä koncertný život, ktorému venuje talent, ambície, sústredenosť a veľké umelecké úsilie. Na Slovensku patrí k najčastej&scaron;ie obsadzovaným sopranistkám na komorných i vokálno-orchestrálnych koncertoch s rôznymi &scaron;týlovými obdobiami – ale zvlá&scaron;ť so súčasnou svetovou a slovenskou hudbou. Mimoriadne zaujala 9. februára na koncerte v bratislavskom Mirbachovom paláci, kde (v &scaron;ir&scaron;om programe s flautistkou Andreou Bo&scaron;kovou a barytonistom Petrom Mazalánom) uviedla Sequenzu III pre ženský hlas od Luciana Beria, Poľské ver&scaron;e od Sergeja Slonimského, Stripsody pre sólový hlas od Cathy Berberian a slovenskú premiéru Meadow Song – od skladateľky Iris Szeghy. Eva &Scaron;u&scaron;ková predviedla na tomto matiné &scaron;irokú paletu speváckych techník: od interpretácie prísne zapísaných nôt, po graficky stvárnené partitúry, prípadne svojské improvizačné dodatky. Pri v&scaron;etkej hravosti, &bdquo;uvoľnenosti“, ale najmä speváckej náročnosti podobnej hudby, nikdy nestráca zo zreteľa krásny, u&scaron;ľachtilý tón a jeho bohaté dynamické možnosti. S dôrazom na vokálnu zdatnosť môže spievať na koncertoch kantáty Johanna Sebastiana Bacha, sólový part v opere bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela so súborom Solamente Naturali, ukážky z opernej tvorby Claudia Monteverdiho (na októbrovom koncerte 2013 v Slovenskej filharmónii), o dva týždne neskôr (10. novembra 2013) so súborom Quasars Ensemble dve vokálne skladby od súčasnej fínskej skladateľky Kaiji Saariaho na medzinárodnom festivale súčasnej hudby Melos-Étos v Bratislave, nehovoriac o nezabudnuteľnom scénickom na&scaron;tudovaní monodrámy Arnolda Schönberga Pierrot Lunaire, ktorého (s Quasars Ensemble – při príležitosti stého výročia od vzniku diela) na jeseň 2012 uviedla na Bratislavských hudobných slávnostiach a následne i v Ko&scaron;iciach na tunaj&scaron;om festivale klasickej hudby. Ojedinelý vokálny maratón Ak sa vrátime do roku 2013, pre Evu &Scaron;u&scaron;kovú bol mimoriadne pamätný. V Ko&scaron;iciach sa totiž vtedy uskutočnil tretí ročník festivalu Quasars Ensemble & Ko&scaron;ice. Na piatich koncertoch, usporiadaných týmto pozoruhodným slovenským súborom súčasnej hudby (na čele s umeleckým vedúcim – dirigentom, skladateľom a klaviristom Ivanom Buffom), sa uvádzali v rôznych koncertných aj historických priestoroch Ko&scaron;íc kompozície dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Eva &Scaron;u&scaron;ková spievala na piatich (!) za sebou idúcich koncertoch výber z piesní Alexandra Albrechta (12. októbra 2012), o deň neskôr (13. októbra) program &bdquo;secret VOICE“ so skladbami Hildegardy von Bingen, Jevgenija Ir&scaron;aia, Mauricia Kagela, Giancinta Scelsiho, Luciana Beria a Ivana Buffu, 14. októbra 2012 predviedla sólo v my&scaron;lienkovo a hudobne závažnej skladbe Romana Bergera – Korczak in memoriam, 15. októbra s Quasars Ensemble spievala v dielach Ilju Zeljenku, Mauricea Ravela a v dvoch piesňových cykloch Igora Stravinského – a svoj spevácky maratón finalizovala 16. októbra 2012 Schönbergovou monodrámou Pierrot Lunaire, op. 21 (uvedenou scénicky v spolupráci s Quasars Ensemble). Očakávania... V uplynulých dňoch spievala v bratislavskej Redute (20. a 21. marca) sólo v premiére pa&scaron;iovej kantáty Ľudstvo pre soprán, dvojzbor a orchester od slovenskej skladateľky Iris Szeghy pod vedením dirigenta Olivera Dohnányiho, so &Scaron;tátnym komorným orchestrom zo Žiliny a Slovenským filharmonickým zborom. Eva &Scaron;u&scaron;ková je od roku 2010 zakladajúcou členkou občianskeho združenia Albrechtina, ktoré pravidelne uvádza cyklus (Ne)známa hudba s dielami neskororomantických slovenských (a iných) skladateľov. Od septembra 2013 pedagogicky pôsobí na Katedre hudobnej výchovy spomínanej Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Rada v&scaron;ak zdôrazňuje, že je najmä manželkou a mamičkou dvoch malých synčekov. Pri stretnutí s touto umelecky zrelou, ľudsky milou, pôvabnou a jemnou dámou som s ňou veľmi rada absolvovala Interview o dramaturgii a ambíciach Prečo vás tak silne zaujíma koncertná činnosť, keď máte nielen pôvabný zjav, ale i krásny, neobyčajne farebný, nosný, kvalitne vedený lyrický soprán, ktorý by sa uplatnil v akomkoľvek opernom dome? Možno práve preto, že moje rodičovské povinnosti mi momentálne nedovoľujú viazať sa na dlh&scaron;ie obdobie k jednému súboru či projektu. Už som to síce viackrát skúsila, ale je to časovo i psychicky ťažko zvládnuteľné. Navy&scaron;e koncertná činnosť mi dáva oveľa väč&scaron;iu tvorivú slobodu. Dostávam sa k repertoáru, o ktorom som vždy snívala. Pri dramaturgii koncertov si môžem vyberať a &scaron;tudovať diela, ktoré ma zaujmú a ako celok ponúkajú poslucháčský aj interpretačný objav. Aká bola va&scaron;a cesta k speváckemu umeniu? Pochádzam z celkom prostej me&scaron;tiackej vinohradníckej rodiny. Narodila som sa v Pezinku, kde bolo prirodzené hudobné zázemie zo strany rodičov, ale aj príbuzných a známych, ktorí sa u nás stretávali na rodinných oslavách, pri oberačkách, zabíjačkách a tak ďalej. Bolo nás päť detí. V&scaron;etky sme chodily na základnú umeleckú &scaron;kolu. Absolvovala som tu dva cykly v hre na klavír, vďaka čomu dnes nepotrebujem pri &scaron;túdiu nového repertoáru korepetítora. Chodila som desať rokov aj do pezinského chrámového zboru Ad Una Corda, s ktorým som precestovala celú Európu, ba absolvovala aj koncertnú cestu do USA. &Scaron;túdiu spevu som sa začala venovať až po maturite, najskôr na Cirkevnom konzervatóriu (2003) u Mgr. art. Lenky Paulíkovej, kde som dostala výborné základy, potom na Vysokej &scaron;kole múzických umení (2009) v Bratislave u profesorky Viktórie Stracenskej, ktorej ďakujem za kvalitnú vokálno-technickú, ale aj umelecko-interpretačnú prípravu. Na V&Scaron;MU som nedávno ukončila doktorandské &scaron;túdium u profesora Petra Mikulá&scaron;a. Svoj umelecký rozhľad ste si roz&scaron;irovali aj na majstrovských a interpretačných kurzoch v Rakúsku, Maďarsku i v Českej republike. Ktorý z týchto kurzov znamenal pre vás niečo výnimočné? Každý mi dal veľmi veľa. Z hľadiska roz&scaron;írenia obzoru v otázkach interpretácie novej hudby to bol najmä kurz v maďarskom Sárospataku u famóznej, pôvodom &scaron;védskej umelkyne Rosemary Hardy, ktorá tu robila roku 2008 seminár na túto tému. Pre mňa to znamenalo, akoby som začala &scaron;tudovať celkom nový odbor. Roku 2012 som s Rosemary Hardy – taktiež v Sárospataku – &scaron;tudovala Schönbergovho Pierrota Lunaire, keďže v tom roku pripadlo sté výročie od vzniku diela a ja som bola v procese prípravy na jeho scénické uvedenie v Bratislave i Ko&scaron;iciach. S Rosemary Hardy som začala &scaron;tudovať už roku 2008 Sequenzu III od Luciana Beria, skladby Györgyho Kurtága a Cathy Berberian. Každá z nich nastoľuje iné vokálne úskalia. Partitúra v Beriovom diele poníma ľudský hlas ako zvukový objekt. Pracuje s ním jednak v klasickej päťlinajkovej notovej osnove, ale aj v úsekoch s tromi linajkami a približným zápisom intonácie – s väč&scaron;ím dôrazom na prednes emócií, bohato predpísaných k jednotlivým notám, a napokon i s jednou linajkou, určenou pre prejavy, ako &scaron;epot či smiech. Ako sa na va&scaron;e kontakty s netradičnými partitúrami pozerala vokálna pedagogička na V&Scaron;MU? So Sequenzou III som pri&scaron;la za pani profesorkou Stracenskou v poslednom ročníku V&Scaron;MU, pri príprave diplomového koncertu. S obdivuhodnou odvahou klasického vokálneho pedagóga mi túto skladbu Luciana Beria odsúhlasila, ale povedala: &bdquo;Môžete to do programu zaradiť, ale iba vtedy, ak budete potom schopná odspievať e&scaron;te dve operné árie – vrátane celej scény Desdemony.“ To bol impulz k tomu, že som sa začala e&scaron;te hlb&scaron;ie zaoberať problematikou klasickej vokálnej techniky a jej uplatnenia vo vokálnej literatúre dvadsiateho storočia i súčasnosti, aby hlas zostal funkčný a svieži aj pri využívaní roz&scaron;írených hlasových techník, často využívaných v súčasnej hudbe. Samotná profesorka ma navigovala, akým spôsobom môžem robiť rôzne zvuky na základe dobrej dychovej opory. Dala mi dobrú &scaron;kolu, a tak teraz môžem obdobnú literatúru &scaron;tudovať sama. &Scaron;tudujú sa súčasné diela dlho a náročne? Beriovu Sequenzu III som &scaron;tudovala približne mesiac. Pomaly som ju čítala, lú&scaron;tila, skú&scaron;ala – ale posunula ma ďalej. Každá nová &bdquo;grafická“, respektive náročnej&scaron;ia partitúra sa mi odvtedy číta ľah&scaron;ie. Cathy Berberian a jej výtvarno-hudobné zápisy sú zase o niečom inom. Hoci zvykne mať jej skladba Stripsody na koncertoch najväč&scaron;í ohlas, paradoxne sa &scaron;tuduje najjednoduch&scaron;ie. Je to často aj otázka momentálnej improvizácie. Samozrejme, obrázky z tejto partitúry si musím na&scaron;tudovať, pripraviť si k ním paletu zvukov, náznaky hereckej akcie, ale keď je obdobná partitúra kvalitne prečítaná, vždy zostane možnosť istého interpretačného prekvapenia. K tejto skladbe si prizývam barytonistu Petra Mazalána, bývalého spolužiaka, umelca, s ktorým máme veľa spoločného v nekončiacom sa hľadaní umeleckého vyjadrovania (poznámka autorky: v ostatnej premiére Slovenského národného divadla - Pucciniho Bohéme, spieval Peter Mazalán Schaunarda). Zdá sa mi, že spievať Stripsody vo dvojici je pre publikum i pre interpretov &bdquo;akčnej&scaron;ie“, hoci je táto skladba v originále komponovaná pre sólový hlas. Ste víťazkou medzinárodnej speváckej súťaže &bdquo;Iuventus Canti“ (2006) a nositeľkou Ceny za najlep&scaron;iu interpretáciu francúzskej hudby na Internationale Sommerakademie Prag-Wien-Budapest (2007), viac rokov účinkujete na Bratislavských hudobných slávnostiach, zvlá&scaron;ť sa zameriavate na interpretáciu...

Mohlo by vás zajímat