Já a opera? Zbláznili jste se?

  1. 1
  2. 2

Touto vetou reagoval Lawrence Brownlee na podpichovanie svojich priateľov, keď sa ho na strednej škole pýtali, či by si so svojím krásnym gospelovým hlasom netrúfol na operný spev. Dnes patrí spolu s Juanom Diegom Flórezom medzi najžiadanejších belcanto tenorov na svete. 
Právnik či operná hviezda?

Larry pochádza zo šiestich detí a je synom robotníka z Youngstownu (Ohio).  Od malička bol spolu s ostatnými súrodencami vedený k hudbe. Larry sa postupne naučil hrať na trúbku, bicie, piano a gitaru, no najdôležitejší základ pre jeho budúcu hviezdnu kariéru položilo účinkovanie v miestnom gospelovom zbore. Ako sám Larry hovorí: Gospel ma naučil umeniu flexibilne pracovať s hlasom a ovládať ho ľahko a nenútene. Ťažím z toho dodnes.

Na strednej škole sa Larry prvý krátstretol so spomínanou otázkou, ktorou ho priatelia nabádali na štúdium operného spevu. V tej dobe sníval o kariére právnika, preto si štúdium tohto odboru vybral na miestnej vysokej škole. Tam však prišlo k osudovému momentu – Larrymu sa do rúk dostala nahrávka troch fenomenálnych tenorov – Pavarottiho, Dominga a Carrerasa. A bolo rozhodnuté! Larry oprášil myšlienku o opernej kariére a vyhľadal profesora Fritza Robertsona, ktorý ho nasmeroval k repertoáru, ako šitému pre jeho mäkký,  tenorový, no zároveň prekvapujúco mužný hlas. Teda k rešpektovanému BELCANTU.

Vďaka výbornému pedagogickému vedeniu a prirodzenej hudobnej inteligencii Larry získal veľmi rýchlo základy opernej speváckej zručnosti a začal sa uchádzať o postavy v menších operných domoch. Skutočným prelomom v jeho kariére bolo víťazstvo v celonárodnej americkej opernej súťaži Metropolitan Opera National Council Auditions v roku 2001, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť na tretí pokus.

Na deň, ktorý mu zmenil život, si Larry spomína nasledovne: “Stále mám ten deň v pamäti. Stál som na doskách  jedného z najprestížnejších operných domov na svete a nebolo mi všetko jedno. Bol som iba nízky, značne strémovaný spevák afro-amerického pôvodu bez veľkých šancí na víťazstvo. Napriek tomu som mal v hlave jedinú myšlienku: Toto nie je poslednýkrát, čo tu stojím. Toto je môj sen a ja ho dosnívam do konca.“

A ako to už v živote (a v rozprávkach) býva, jeho finálové vystúpenie videl aj agent, ktorý mu následne zariadil prvý angažmán v legendárnej La Scale. Je možné predstaviť si lepší štart kariéry? Lenže…
Má nádherný hlas, ale s týmto vzhľadom je bez šance na veľkú kariéru!

Ani víťazstvo v prestížnej súťaži, o ktorej laureátov sa bijú operní promotéri po celom svete, neznamenalo bezproblémový štart kariéry. Zdrvujúcu a bezcitnú prognózu o tom, že síce vynikajúco hlasovo disponovaný, no predsa len afro-američan nízkeho vzrastu je odsúdený na spievanie sekundárnych postáv na menej exponovaných operných javiskách počul Larry veľakrát. Skeptici jedným dychom dodávali: „O tom, ako by mala vyzerať postava milovníka v opere Rossiniho alebo Donizettiho, máme úplne inú predstavu!“.

Vtedy si Larry tisíckrát opakoval vetu, ktorú počul od svojho otca: Netráp sa s niečím, čo nemôžeš ovplyvniť…

Obrovská vnútorná sila a vrodená sebadisciplína naučila Larryho zatnúť zuby a drieť viac ako konkurencia, ktorá nemusela riešiť „farebný“ hendikep. Sám Larry, večne usmiaty a pozitívne naladený, má na vec svojský názor: „Keď ma ľudia vidia, možno si myslia, ‚Hm, nie som si istý, či vyzerá ako princ či gróf, bezohľadu na kostým, ktorý má na sebe. ‚ Ja sa pomocou môjho spevu snažím docieliť, aby na to jednoducho nemysleli. A keď odchádzajú po predstavení, veľakrát počujem ‚On bol Gróf, on bol Tamino, on bol Ferrando, on bol tá postava…‘ A o toto mi ide!“ 
Na opernom Mount Evereste

Medzi opernými spevákmi sa traduje, že skladateľ Gaetano Donizetti nenávidel tenoristov. Z pomsty a zo škodoradosti  pre nich skomponoval operu Dcéra pluku. V tejto po francúzsky spievanej, zdanlivo nevinnej komediálnej opere sa nachádza skutočná „smrtnosná pasca“ – ária Ah, mes amis!, do ktorej „zákerný“ Donizetti vložil 9 tónov C3 v rýchlom slede po sebe. Na minútovom úseku, ktorý je nazývaný aj „speváckym Mount Everestom“  sa zlomil hlas (a kariéra) mnohým tenoristom v histórii, preto bola Dcéra pluku dokonca sťahovaná z repertoáru. Svoju veľkú renesanciu (tak ako celé Donizettiho dielo) zažila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a nebol za tým nikto iný ako veľký Luciano Pavarotti. Rola naivného a jemne slaboduchého mladíka Tonia, ktorý sa zamiluje do krásnej markytánky, mu zabezpečila nekonečnú slávu hlavne tým, že oný „tenorový Taxis“ s deviatimi „céčkami“ sa pre neho stal obrovskou výzvou, ktorej sa zhostil s bravúrou sebe vlastnou.

Po odchode veľkého Luciana ostala Donizettiho Dcéra pluku na dlhé roky bez ideálneho Tonia, až kým sa na scéne neobjavili dve mená – Juan Diego Flórez a Lawrence Brownlee. Ich skvelé interpretácie doslova šokovali operných fanatikov po celom svete, ktorí na stránke youtube.com vedú nekonečné diskusie na tému, ktorí z dvoch pánov je lepší.

Larryho verzia neostala nepovšimnutá aj v mekke svetovej opery, v Metropolitnej opere v New Yorku (Brownlee má v nej status absolútneho miláčika publika vďaka svojim výkonom v Rossiniho operách Popoluška a Armida), kde sa Larry v postave Tonia predstavil iba nedávno a jeho výkon bol sprevádzaný nadšenými kritikami zo strany náročných novinárov.

A na záver to najlepšie, operný Mount Everest, teda spomínaná ária Ah, mes Amis! sa nachádza aj v programe júnových koncertov u nás! 

Manželstvo v rytme salsy

Larry má tri veľké vášne. Prvou je synček Caleb, ktorého mu porodila manželka Kendra minulý rok na jeseň. S Kendrou sa viaže aj Larryho druhá veľká vášeň a tou je americký futbal. Bol to totiž dres jeho obľúbeného klubu Ohio State Buckeyes, ktorý mala Kendra oblečený na fotografii svojho profilu na sociálnej sieti, kde si ju Larry vyhliadol. Môže byť krajší základ vzťahu ako keď sa partneri hneď na začiatku zhodnú v tak dôležitej otázke, ako je fandenie rovnakému klubu? :-)

  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář