Jeden z těch, kteří v Bratislavě chystali balet o Nižinském

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Choreograf a baletný majster Matthew Powell: Treba sa dívať do budúcnosti!

 

Matthew Powell (foto Nir Slackman)
Matthew Powell (foto Nir Slackman)

Ako si začal s baletom?

Ako v prípade mnohých iných tanečníkov – baletu som sa začal venovať preto, že moja sestra chodila na hodiny. Narodila sa s mierne zhoršenou pohyblivosťou bokov, takže jej lekár odporučil už v detstve hodiny baletu, aby sa jej zlepšila ohybnosť.

Štúdio, ktoré navštevovala, začalo skúšať Luskáčika a zúfalo potrebovali chlapca. V tom čase som mal šesť rokov a než som sa stihol spamätať, mal som štyri hodiny baletu denne. Vtipné na tom celom je fakt, že ja som sa stal tanečníkom, a moja sestra je archeologička! :-)

A prečo balet?

Ak mám byť úprimný, ako dieťa som balet vôbec nemal rád. Chcel som v správach hlásiť počasie. :-) Ale mal som v štúdiu priateľov a zároveň bolo pre moju rodinu oveľa jednoduchšie voziť mňa aj moju sestru na jeden krúžok. Môj vzťah k baletu sa zmenil, až keď som mal asi desať rokov. Spomínam si, ako som na videu sledoval Labutie jazero s Nataliou Makarovou a Anthony Dowellom. Záznam bol z Kráľovského baletu v Londýne. Už v tak mladom veku som vnímal, ako sú schopní komunikovať, rozprávať príbeh… V tej chvíli som si uvedomil, že naozaj chcem byť tanečníkom.

Učíš na Julliarde, ako to stíhaš?

Podstatné v mojej práci je to, že som na voľnej nohe, takže som schopný neustáleho pohybu. Na Julliarde som pred niekoľkými rokmi začal ako suplujúci učiteľ. Neskôr ma pozvali naspäť ako hosťujúceho pedagóga.

Aké to je, pracovať so študentami?

To, čo na svojej práci oceňujem, je, že sa stretávam s množstvom rôznych typov študentov. Napríklad, mnoho študentov pôjde po Julliarde do spoločností, ktoré sa venujú súčasnému tancu. Z toho vyplýva, že aj tréningy sú iné, než keď človek pracuje s klasickým súborom, akým je Balet Slovenského národného divadla. Moja metodika sa však nemení v závislosti od miesta, kde momentálne pôsobím. Snažím sa tréningy budovať tak, aby tanečníkom otvorili myseľ, aby sa mohli posunúť za hranicu svojich neistôt a vnímať svoje vlastné obmedzenia.

Je to v prípade profesionálnych tanečníkov reálne?

Priznajme si pravdu – tanečníci trávia väčšinu času v miestnosti plnej zrkadiel. V takých podmienkach je ťažké, aby samých seba neustále nehodnotili. Preto sa snažím tanečníkom pomáhať využiť svoj čas na sále čo najproduktívnejšie. Aby ho vnímali ako prostriedok na zlepšenie sa, a nie na sebapodceňovanie.

Aký je podľa teba rozdiel medzi študentami a profesionálmi?

Najväčší rozdiel spočíva v opravách, ktoré dávam. Študenti sú tu predovšetkým pre účel vyučovania – čiže ich treba učiť. S nimi sa snažím pracovať veľmi pomaly, leziem po štyroch a opravujem chyby priamo na ich telách.

Matthew opravuje studenta na corrects v Central Pennsylvania Youth Ballet (foto courtesy Central Pennsylvania Youth Ballet)
Matthew opravuje studenta na corrects v Central Pennsylvania Youth Ballet (foto courtesy Central Pennsylvania Youth Ballet)

Ide o to, aby si zažili, v čom spočíva zmena v práci svalstva. Len tým, že spoznajú svoje telo, sa vyhnú zraneniam v budúcnosti. V prípade profesionálov je to samozrejme iné, tréning je warm-upom, rozohriatím sa a prípravou na ďalší pracovný deň. Samozrejme, že opravujem aj ich, ale skôr volím diplomatickejšiu cestu, jemne im pripomeniem to, o čom si myslím, že ich dovedie k najlepšiemu možnému výkonu.

Ako si sa cítil pri svojej práci s baletným súborom v Slovenskom národnom divadle?

Slovenské národné divadlo je magické miesto a ja som presvedčený, že tento súbor dokáže čokoľvek. Mal som možnosť s ním pracovať po dobu troch mesiacov na Nižinskom, ale bol som si pozrieť aj ostatné predstavenia z repertoáru, ako Labutie jazero, Angeliku, Spiacu krásavicu, Sen noci svätojánskej či Korzára. Toho som dokonca videl trikrát, je to krása! Fakt, že tanečníci sú schopní úspešne prepínať medzi tak štýlovo rozdielnymi baletmi, je veľkým úspechom a v baletnom svete je to veľmi vzácne!

Tanečníci Slovenského národného divadla majú nad to všetko veľkú chuť a túžbu tancovať. Keď si vezmete, že Nižinským im bolo prezentované všetko od klasického tanca cez modernu až po salsu a ragtime. Súbor sa tej šance chopil a výsledok je krásny!

Matthew na skuske Nižinského v balete SND na fotke Mathew Powell, Artemiy Pyzhov, Dominic Ballard
Matthew na skúške Nižinského v Balete SND – Mathew Powell, Artemiy Pyzhov, Dominic Ballard

Bola spolupráca s Baletom Slovenského národného divadla iná ako v prípade ostatných súborov?

Každý baletný súbor má svoje podobnosti, ale aj rozdiely. Skúšobné obdobie je skoro všade rovnaké. Väčšinou sa práca začína tým, že si dotyčný súbor pozriete a naštudujete si ho na tréningoch a skúškach. Až potom je možné začať sa venovať príprave diela. Veľkým rozdielom je, že v Balete Slovenského národného divadla má ranný tréning len sedemdesiat minút namiesto obvyklých deväťdesiat.

Je toto skrátenie podľa teba opodstatnené?

Plán skúšok v Slovenskom národnom divadle je tak rozsiahly, že toto skrátenie ranného tréningu je nevyhnutné. Ušetrený čas sa potom venuje príprave produkcií. Laickému divákovi sa tento dvadsaťminútový rozdiel môže zdať nepodstatný, ale v tanci sa toho za dvadsať minút dokáže stihnúť veľmi veľa. Vedel som, že sa mi nepodarí do tréningov vložiť všetko tak, ako mávam vo zvyku, ale prinútilo ma to oveľa viac premýšľať o obsahu mojich tréningov. Snažil som sa teda do tréningov vložiť všetko potrebné, aby sa súbor rozohrial a pripravil na nacvičovanie diela. Bola to pre mňa výzva, ale zároveň veľká zábava.

Veril si, že Nižinský bude divácky úspešný?

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář