Jedinečná Sharon Eyal a francúzsky minimalizmus ako svetlý bod festivalu Bratislava v pohybe

Famózne dielo Soul Chain z repertoáru Izraelskej performerky a choreografky Sharon Eyal sme mali možnosť zhliadnuť na festivale Bratislava v pohybe. Sharon Eyal pôsobila v súbore Batsheva Dance Company v Izraeli niekoľko sezón, najskôr ako perforomerka, neskôr ako choreografka a vedúca súboru. Osobitý štýl oslovil tanečný svet, jej choreografie sa stali súčasťou európskych a svetových tanečných scén.


Sharon Eyal – Soul Chain – Staatstheater Mainz (foto Andreas Etter)

Ako autorka sama uvádza, jej dielo Soul Chain je hra o láske a túžbe, ale divák by nemal očakávať príliš veľa romantiky. Pohyby tanečníkov sú živočíšne, čisté, skupina sa pohybuje rytmicky. Jednotným pohybom tanečníkov oslavuje absolútnu jedinečnosť fyzionómie každého jednotlivca. Láska rovnako ako pohyb, je tu vnímaná ako tkanivo a jednotu pohybujúcich sa tanečníkov spája, “akýmsi“ vnútorným rytmom.

Potešujúce je, že toto dielo malo možnosť byť odprezentované pre slovenských divákov. Inscenovaním uznávaných svetových choreografií, oboznamujeme slovenské publikum s kvalitným svetovým repertoárom. Choreografia Soul Chain bola uvedená na doskách Činohry SND, čo potvrdzuje skvelú spoluprácu medzi Asociácií Bratislava v pohybe a Slovenským národným divadlom. Stojí za zváženie, ako by dielo vyzeralo odprezentovaním napríklad v Národnej galérii alebo v otvorenom priestore futuristickej stavby, čím by mohol vzniknúť intímnejší kontakt medzi divákom a tanečníkmi.

Spracovanie diela si vyžaduje jednotnú prepracovanosť pohybovej kvality. Pre súbor Staatstheater Mainz bola voľba tohto diela veľkou výzvou. Tanečníci neboli pohybovo vyrovnaní. Choreografka Sharon Eyal je známa tým, že kladie dôraz na rôznorodú fyzionómiu, vyžaduje ale prepracovaný plastický pohybový slovník, ktorý nebolo vidieť u všetkých interpretov. Tým zanikali niektoré princípy, ktoré choreografka uvádza ako zámer pri tvorbe. Istou voľbou bolo uvedenie tohto diela ako veľkolepé otvorenie Festivalu Bratislava v pohybe.

Masako Matsushita – Un/dress (foto Paolo Paggi)

Zastavenie druhé: Masako Matsushita: UN/DRESS | Pohyblivá maľba
UN/DRESS pohyblivá maľba taliansko-japonskej choreografky Masako Matsushity, ktorá sa venuje analýze pohybu prostredníctvom výskumov, choreografických projektov, performatívnych inštalácií a sociálnych experimentov, vytvára štruktúry a atmosféry, v ktorých skúma prítomnosť tela v čase a priestore aktivovaním senzorických vnemov a archivačných metód, čím prepája kultúru a estetiku, identitu a tradíciu.

Dielo UN/DRESS v interpretácií Eleny Sgarbossa, odprezentované v priestore A4 v Bratislave, bola ukážkou kvalitnej performancie. Vystihnutie francúzskej mentality ako „absolútny minimalizmus“ bolo dokonalým zážitkom.

Performancia začína jemným ženským dýchaním, vidíme ženu ktorá si prirodzeným pohybom oblieka – nabaľuje množstvo podprseniek. Spodné prádlo je symbolom intímnosti ženy, podtrháva ženskosť; šteklí, monotónny pohyb prinúti diváka sústrediť sa čím sa stáva ešte hlbšie súčasťou performancie. Prichádza prekvapenie v podobe odkrývania spodnej bielizne, divák netuší aké veľké množstvo prádla má interpretka na sebe. Postupným stereotypným vrstvením a odkrývaním vznikajú pestrofarebné šaty. Vidíme Ženu, ktorá je odrazu „oblečená“, a zahalená s jednoznačnou odpoveďou. Staticky ukončený obraz sa presúva do ďalšieho a to keď sa interpretka snaží symbolicky oslobodiť od konvencií (očakávania spoločnosti) vyzliekaním hromady bielizne.

Vidíme obraz kalokaghatie a to ženu v Evinom rúchu, oslobodenú, prirodzenú. Skvelým scénografickým prvkom je moment, kedy sa z pásov na zemi pripomínajúcich prechod „Most Osudu“ mení na látku, ktorú interpretka na seba nabaľuje. Uvedomelo, dobrovoľne, s najlepším vedomím že je to jej rozhodnutie, jej činy, konanie. Hra Osudu sa stáva jej súčasťou, ktorú prijíma, opäť vznikajú šaty, kedy vidíme ženu zahalenú a zároveň úplne nahú. Interpretka sa od začiatku až dokonca pohybuje jednoducho a tým hypnotizujúco, divák je v napätí od prvého momentu až po koniec performancie.

Otázky našich životov, ktoré prichádzajú ako etapy života v rôznom veku. Spoznávanie vlastného Ja, našich potrieb a hodnôt. Vyrovnanie sa s fungovaním spoločnosti a jednoty bytia v ňom, to sú všetko nadčasové témy.

Inscenácia UN/DRESS |Moving Painting bola jednoznačne najsvetlejším bodom festivalu Bratislava v pohybe.

Sharon Eyal – Soul Chain – Staatstheater Mainz (foto Ctibor Bachratý)

Soul Chain
Choreografia: Sharon Eyal
Spoluautor: Gai Behar
Kostýmy: Rebecca Hytting
Kompozícia: Ori Lichtik
Scéna a svetlá: Alon Cohen
Asistenti choreografa: Rebecca Hytting, Tom Weinberger
Rehearsal Director: Andrea Svobodova
Tanec: súbor Staatstheater Mainz: Madeline Harms, Daria Hlinkina, Bojana Mitrović, Nora Monsecour, Amber Pasters, Maasa Sakano, Marija Slavec, Milena Wiese, Justin Brown, Zachary Chant, Finn Lakeberg, Cornelius Mickel, Sándor Petrovics, Matti Tauru, Louis Thuriot, John Wannehag
Réžia: Honne Dohrmann
Produkcia: Lisa Besser/Julia Danila

Masako Matsushita: UN/DRESS | Moving Painting 
Choreografia M. Matsushita
Hudba F. Moschetti
Svetlá M. Virzì
Účinkuje E. Sgarbossa
Asistent produkcie P. Paggi
Projekt podporili: Nanou Associazione Culturale, Gabriella Biancotto, Lesley Millar, AMAT, Rezidencie inscenácie Teatro Sperimentale, Teatro Persiani, Naturalmente Sana, Bonnie Bird Theatre, Manažment a distribúcia ULTRA – Michele Mele, Domenico Garofalo

Uvedeno na festivalu Bratislava v pohybe 2021.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

Mohlo by vás zajímat


5 2 votes
Ohodnoťte článek
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments