Jubilanti slovenské opery (3)
Spomeňme si na jubilantov (3) Mesiac marec bol bohatý na okrúhle jubileá osobností spojených so slovenskou operou. Prv než k prejdem k slovenským jubilantom – bývalým členom Opery SND, aspoň letmo spomeniem aj českým umelcov, ktorí zanechali v SND svoju pečať.
Ide o sopranistku Dobřenu Šimáňovú (29. 3. 1895–22. 1. 1963), ktorá pôsobila v opere SND celých 13 rokov ako významná smetanovská interpretka s vývojom až k mladodramatickým partom Verdiho a Wagnera, dirigenta Adolfa Vykydala, žiaka Talicha a Rajtera na VŠMU, ktorý by sa 21. marca dožil osemdesiatichpiatich rokov a v SND (od 1958) dirigoval predovšetkým baletné inscenácie.
Ďalším bol režisér Karel Jernek (31. 3. 1910–1. 1. 1992), ktorý naštudoval v SND veľa inscenácií od konca 40. rokov. Z nich sú významné prvé uvedenia slovenských opier – Suchoňova Krútňava, Holoubkova Rodina, Cikkerovo Vzriesenie (v ND Praha) a Mister Scrooge v Bratislave, a v roku 1971 spolu s dirigentom Košlerom pripravil pamätnú inscenáciu Mozartovej opery Così fan tutte v roku 1971, v ktorej začala útok na vedúce pozície nová generácia spevákov (Hajóssyová, Haljaková, Štúrová, Livora, Szucs, Hrubant).
Skôr ako sa budem venovať slovenským operným spevákom, treba si pripomenúť aj muzikológa a operného kritika Igora Vajdu, dôverného znalca slovenskej opery (1935–2001), skladateľa Juraja Beneša (1940–2004) s jeho prelomovými avantgardnými operami Cisárove nové šaty (podľa Andersena), Hostina (inšpirovaná Hviezdoslavom) a The Players (parafráza Hamleta).
Viac v Čechách než na Slovensku úspešného Olivera Dohnányiho, šéfdirigenta SND v rokoch v rokoch 1986–1990, ktorý sa preslávil ako dirigent pamätnej Bednárikovej inscenácie Gouonodovho Fausta, v 2003 pohostinsky naštudoval Verdiho Macbetha, jednu divadelnú sezónu (1. 7. 2007–8. 7. 2008) bol riaditeľom Opery SND a od 2. marca je šesťdesiatnikom.
Pomerne krátkodobo pôsobil v SND aj teraz šesťdesiatnik arménsky tenorista Gurgen Ovsepjan (1994–2011), ktorého vrcholná hlasová forma sa spája s banskobystrickou Štátnou operou (Verdiho Aroldo, Rodolfo v Luise Miller) a v SND s naštudovaním Verdiho Otella.Pravda, spieval tu aj Manrica, Cavaradossiho, no pomerne rýchlo však prešiel k charakterovým úlohám.
Z bývalých sólistov SND si zasluhujú našu pozornosť štyria speváci. Basista Ladislav Neshyba (9. 3. 1955), syn významného košického basistu sa do sólistického súboru SND dostal (1991–2007) až po účinkovaní v Revallom založenej Komornej opere v rokoch osemdesiatych, kde jeho životnou úlohou bola Mamma Agata v Bednárikovej inscenácii Viva la Mamma alebo Le convenienze ed inconvenienze teatrali, ktoré v Bratislave prekrstili na Maniere teatrali. Potom sa v SND objavoval v niektorých menších úlohách buffo odboru ako napríklad Kostolník v Toske, Benoit v Bohéme, Bartolo vo Figarovej svadbe respektíve v operetách. Výnimkou bol azda len Don Magnifico z Popolušky opäť v Bednárikovej réžii.
Sopranistka Elena Holičková (14. 3. 1950) prišla do SND v roku 1978 (kde pôsobila do 2008) ako žiačka Márie Kišonovej-Hubovej (predtým študovala flautu), zaskvela sa v Kriškovej inscenácii Purcelovej opery Dido a Aeneas (Belinda, 1983), ako Jitka z Dalibora a Mařenka (ktorú spievala aj v pražskom ND). Jej krištáľovo čistý soprán so spoľahlivou vysokou polohou sa dobre uplatňoval v slovanskom a modernom slovenskom repertoári (v operách Obliehanie Bystrice, Tanec nad plačom, Pani úsvitu) ako aj pri interpretácií piesní a koncertných árií, ale spievala aj všetky tri ženské úlohy v Donovi Giovannim a rozšafnú Despinu v málo vydarenej inscenácii Così fan tutte. Po skončení aktívnej speváckej činnosti sa plne sústredila na pedagogickú činnosť (teraz na Akadémii umení v Banskej Bystrici).
Najstaršou žijúcou speváčkou spomedzi marcových jubilantov je Marta Meierová, rodená Kurbelová (setra Eleny Kittnarovej a manželka hudobného skladateľ Jaroslava Meiera).
Tak ako mnohí slovenskí vokalisti aj ona začala so štúdiom spevu u Jozefa Egema a od roku 1943 bola plných 37 rokov sólistkou bratislavskej opery. K väčším úlohám sa v SND dostávala zriedkavo (Moniuszkova Halka, Kňažná z Rusalky, Kostolníčka z Jej pastorkyne), bola však kvalitnou herečkou a uplatnila sa v charakterových úlohách. Od siedmeho marca jej už chýba do stovky len päť rokov.
***
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky