Jubilanti slovenské opery (3)

Spomeňme si na jubilantov (3) Mesiac marec bol bohatý na okrúhle jubileá osobností spojených so slovenskou operou. Prv než k prejdem k slovenským  jubilantom – bývalým členom Opery SND, aspoň letmo spomeniem aj českým umelcov, ktorí zanechali v SND svoju pečať.Ide o sopranistku Dobřenu Šimáňovú  (29. 3. 1895–22. 1. 1963), ktorá pôsobila v opere SND celých 13 rokov ako významná smetanovská interpretka s vývojom až k mladodramatickým partom Verdiho a Wagnera, dirigenta Adolfa Vykydala, žiaka Talicha a Rajtera na VŠMU, ktorý by sa 21. marca dožil osemdesiatichpiatich rokov a v SND (od 1958) dirigoval predovšetkým baletné inscenácie.Ďalším bol režisér Karel Jernek (31. 3. 1910–1. 1. 1992), ktorý naštudoval v SND veľa inscenácií od konca 40. rokov. Z nich sú významné prvé uvedenia slovenských opier  – Suchoňova Krútňava, Holoubkova Rodina, Cikkerovo Vzriesenie (v ND Praha) a Mister Scrooge v Bratislave, a v roku 1971 spolu s dirigentom Košlerom pripravil pamätnú inscenáciu Mozartovej opery Così fan tutte v roku 1971, v ktorej začala útok na vedúce pozície nová generácia spevákov (Hajóssyová, Haljaková, Štúrová, Livora, Szucs, Hrubant).Skôr ako sa budem venovať slovenským operným spevákom, treba si pripomenúť aj muzikológa a operného kritika Igora Vajdu, dôverného znalca slovenskej opery (1935–2001), skladateľa Juraja Beneša (1940–2004) s jeho prelomovými avantgardnými operami Cisárove nové šaty (podľa Andersena), Hostina (inšpirovaná Hviezdoslavom) a The Players (parafráza Hamleta).Viac v Čechách než na Slovensku úspešného Olivera Dohnányiho, šéfdirigenta SND v rokoch v rokoch 1986–1990, ktorý sa preslávil ako dirigent pamätnej Bednárikovej inscenácie Gouonodovho Fausta, v 2003 pohostinsky naštudoval Verdiho Macbetha, jednu divadelnú sezónu (1. 7. 2007–8. 7. 2008) bol riaditeľom Opery SND a od 2. marca je šesťdesiatnikom.Pomerne krátkodobo pôsobil v SND aj teraz šesťdesiatnik arménsky tenorista Gurgen Ovsepjan (1994–2011), ktorého vrcholná hlasová forma sa spája s banskobystrickou Štátnou operou (Verdiho Aroldo, Rodolfo v Luise Miller) a v SND s naštudovaním Verdiho Otella.Pravda, spieval tu aj Manrica, Cavaradossiho, no pomerne rýchlo však prešiel k charakterovým úlohám.Z bývalých sólistov SND si zasluhujú našu pozornosť štyria speváci. Basista Ladislav Neshyba (9. 3. 1955), syn významného košického basistu sa do sólistického súboru SND dostal (1991–2007) až po účinkovaní v Revallom založenej Komornej opere v rokoch osemdesiatych, kde jeho životnou úlohou bola Mamma Agata v Bednárikovej inscenácii Viva la Mamma alebo Le convenienze ed inconvenienze teatrali, ktoré v Bratislave prekrstili na Maniere teatrali. Potom sa v SND objavoval v niektorých menších úlohách buffo odboru ako napríklad Kostolník v Toske, Benoit v Bohéme, Bartolo vo Figarovej svadbe respektíve v operetách. Výnimkou bol azda len Don Magnifico z Popolušky opäť v Bednárikovej réžii.Sopranistka Elena Holičková (14. 3. 1950) prišla do SND v roku 1978 (kde pôsobila do 2008) ako žiačka Márie Kišonovej-Hubovej (predtým študovala flautu), zaskvela sa v Kriškovej inscenácii Purcelovej opery Dido a Aeneas (Belinda, 1983), ako Jitka z Dalibora a Mařenka (ktorú spievala aj v pražskom ND). Jej krištáľovo čistý soprán so spoľahlivou vysokou polohou sa dobre uplatňoval v slovanskom a modernom slovenskom repertoári (v operách Obliehanie Bystrice, Tanec nad plačom, Pani úsvitu) ako aj pri interpretácií piesní a koncertných árií, ale spievala aj všetky tri ženské úlohy v Donovi Giovannim a rozšafnú Despinu v málo vydarenej inscenácii Così fan tutte. Po skončení aktívnej speváckej činnosti sa plne sústredila na pedagogickú činnosť (teraz na Akadémii umení v Banskej Bystrici).Najstaršou žijúcou speváčkou spomedzi marcových jubilantov je Marta Meierová, rodená Kurbelová (setra Eleny Kittnarovej a manželka hudobného skladateľ Jaroslava Meiera).Tak ako mnohí slovenskí vokalisti aj ona začala so štúdiom spevu u Jozefa Egema a od roku 1943 bola plných 37 rokov sólistkou bratislavskej opery. K väčším úlohám sa v SND dostávala zriedkavo (Moniuszkova Halka, Kňažná z Rusalky, Kostolníčka z Jej pastorkyne), bola však kvalitnou herečkou a uplatnila sa v charakterových úlohách. Od siedmeho marca jej už chýba do stovky len päť rokov.
***