Královna v trikotu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Freddie Mercury, hudobná legenda 80-tych rokov minulého storočia, talentovaný spevák a showman, figúrka plná teatrálnosti vo svojich výpravných kostýmoch a klipoch. Človek, čo kombinoval „neskombinovateľné“ hudobné žánre (rock a operu) tak, aby to nielen fungovalo, ale aby z nich urobil hit. Nepoznám toho, kto ho nepozná. Niekto ho mal rád kvôli famóznej, nadčasovej muzike, iný kvôli extravagancii a schopnosti suverénne zaujať, ďalší kvôli otvorenosti a divadelnému mysleniu, náklonnosti k baletu a tancu, ešte ďalší, kvôli jeho mužnému zjavu napriek sexuálnej orientácii, ktorou sa netajil. Mňa osobne fascinoval Freddie kumuláciou toho všetkého dohromady, ale najmä energiou, ktorá z neho išla. Vždy bolo z jeho vystúpení cítiť, že to, čo robí,  ho evidentne baví a predovšetkým, aj keď na pódiu a v klipoch v celej tej okázalej pompéznosti hral (a hral sa), robil to prirodzene, úprimne, s radosťou a bez afektu.Snáď najpresvedčivejším dokladom tvrdeného je na kontrastoch postavený klip It´s A Hard Life, kde spieva až nostalgicko smutný song vo výpravne ironickom kostýme a obklopený bohatosťou „barokového“ afektu a roztopašne hranej harlekiniády. Všetok ten výbuch odvážnych a bizarných nápadov bola radosť zo života inak skromného a pokorného umelca. Mohol si dovoliť nazvať svoju skupinu majestátne a provokatívne zároveň – Queen, v krajine , kde kráľovná naozaj panovala a panuje, pretože Freddie nebol pyšný, bol na Queen hrdý (aj keď by sme mohli o tom ironicky polemizovať v tom zmysle, že ľudom ukázal, kto tu Kráľovná vlastne je).  Hoci odišiel skôr než by sme si želali , aj napriek (v tých časoch kontroverzne vnímanej chorobe), dokázal tesne pred smrťou o svojom stave verejnosť otvorene informovať.  Takto vidím a vnímam Freddieho ja. Ako ho vidí a vníma choreograf a režisér v jednej osobe Mário Radačovský  vo svojom najnovšom tanečnom projekte nám ukázal 25. januára na Novej scéne.

Radačovský prináša tanečný projekt Queen alebo príbehy tých, čo túžia žiť na veky, ktorý významom, posolstvom a filozofiou zapadá do trojice jeho predchádzajúcich diel WarholEverest (obe predstavenia boli svojho času na repertoári SND). Rieši v ňom tiež ducha legendy , rieši v ňom skryte i otvorene otázku smrti , ale cez ich prizmu i vlastné problémy, pocitové pohnútky, sklamania, hnevy, vzdory,  ktoré v spoločnosti naberajú všeobecný charakter. The Show Must Go On, tak sa teda poďme pokúsiť zadefinovať, ako.

Scéna (Marek Hollý) je jednoduchá a vnáša diváka do atmosféry miestnych 80-tych rokov situovaním stien s ozdobnou tapetou, kvetináčmi so svokrinými jazykmi, ktoré nechýbali snáď v žiadnej československej domácnosti, s pár kreslami evokujúcimi haly kultúrnych domov a  tzv. ObKASSov  (ObKaSS – obvodné, kultúrne a spoločenské stredisko). V pravom rohu portálu stojí Dj „IC E Kajd of Latso…“ (Laco Lučenič s mixážnym pultom a nástrojmi), tiež tak trochu ako dobová „relikvia“. V pozadí stojí ešte skriňa s garderóbou a na horizonte nepretržite „funguje“ projekcia hesiel (Alex Zelina), výrokov, evokujúcich pocity, ktoré tanečníci na scéne stvárňujú. Je to akýsi „bodový scenár“ (návod)  čo nasleduje a bude nasledovať. Laco Lučenič v roli vedúceho castingovky nám hneď v úvode púšťa skladbu, počas ktorej sa však nič nedeje.Zrejme išlo tvorcom o navodenie atmosféry, tá sa však, žiaľ, míňa účinku , keďže skladba je dlhá a scéna stále prázdna. Prítomný je len dym (tiež obľúbený „trik“ vtedajšieho obdobia) . Toto nedejové prázdno začína hneď na začiatku nudiť, vyvoláva rozpaky a divák sa začína cítiť tak trochu trápne.

Príbeh (libreto: Peter Pavlac, dramaturgia: Miroslava Kovářová) je postavený na celkom simplexnej konštrukcii. Tanečníci prichádzajú na casting, ktorý poriada istá agentúra a hľadá pre TV show  predstaviteľa – frontmana skupiny Queen Frieddieho Mercuryho. Ešte však predtým sa objaví na scéne (trošku prvoplánovo) tanečnica odetá do sterilného kostýmu britskej kráľovnej s klobúkom (Expozícia – Kráľovná prichádza).  Je to vlastne postava garderobiérky, ktorá celé dianie castingu sleduje v pozadí (zametá, polieva kvety, pije čaj…) a priebežne sa (akoby mimochodom) zapája svojimi tanečnými ambíciami do deja. Postupne prichádzajú tanečníci a každý sa po jednom predstaví svojimi tanečnými schopnosťami (Ambície a výbuch ega). Znenazdajky sa k nim však pripletú aj tanečnice, ktoré vlastne na castingu tohto typu nemajú čo robiť, čo im režisér (hlas z réžie) a vedúci castingu Laco Lučenič aj opakovane pripomenú (Zjavenie ženy! Boj o prežitie!) . A keďže dámy sú neodbytné a Lučeniča presvedčia o svojich tanečných kvalitách, zadáva im na skúšku úlohy – tanec v pároch, kde majú reprezentovať vzťahové pocity (Zúfalstvo, „Cez mŕtvoly“) a tanec v trojiciach, ktorý odráža fragmenty spomienok na dve Freddieho ženy v živote Mary a Barbaru (Odmietnutie, Odpustenie, Obava, Zrkadlo) . Záver tejto časti zaklincuje posledné zadanie – pohybová predstava strachu zo smrti (Sebazničenie, Strach zo smrti). Zatiaľ čo doposiaľ boli tanečníci odetí individuálne (kostýmy: Katarína Holková) vo svojom „civilnom“ oblečení, v tréningových trikotoch, tu už dostávajú atribúty Freddieho stylingu (jeho typické vesty, okuliare, čiapky…). Sú zoradení v rade ako čiarový kód, ktorý sa zobrazuje na projekcii a točí sa na scéne spolu s nimi, zatiaľ čo vždy z neho jeden diel-tanečník vypadne a prezentuje danú úlohu.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Queen -Radačovský (NS Bratislava)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Napsat komentář