Sylfida v choreografii Augusta Bournonvilla uzrela svetlo sveta roku 1836 v Kodani. Na rozdiel od svojej francúzskej predchodkyne (1832) sa zachovala v pôvodnej podobe. Vďačí zato najmä dánskemu konzervativizmu a úcte k tradíciám. Dnes Sylfida predstavuje krásny príklad odolávania času a ponúka ojedinelý a autentický pohľad na tanečné umenie romantizmu. V dnešnej dobe ľudia obdivujú obrazy romantických majstrov ako Goya, či Delacroix , ktorých diela aj po stáročiach vyvolávajú obdiv a množstvo emócii. Sylfida je tiež ako obraz, s tým rozdielom, že ide o obraz živý. Brilantná choreografia predstavuje ťahy štetcom, ktoré vykresľujú siluetu nadprirodzeného deja. Tanec lesných víl v kontraste pozemskému životu dovolí nazrieť pod závoj času a precítiť kúsok európskej histórie. 
Bratislavskú inscenáciu naštudoval s Baletom SND baletný majster z kráľovskej opery v Kodani a odborník na dánsku baletnú školu a Niels Kehlet (1938). Slovenské národné divadlo uvedie Sylfidu v obnovenej premiére 28. a 29. septembra v historickej budove SND. 
Po siedmich rokoch sa opäť vraciate do Bratislavy, aby ste znovu naštudovali balet Sylfida. Aké sú vaše pocity?
Veľmi ma potešilo pozvanie vedenia Baletu SND opäť pracovať s vaším súborom. Bratislava sa sedem rokov veľmi zmenila a to najmä atmosféra v starom meste. Páči sa mi, ako všetci tí ľudia jedia, pijú a zabávajú sa.
Dalo by sa povedať , že si výlet do Bratislavy užívate…
Áno, ale musím sa koncentrovať najmä na prácu. Atmosféra v meste je len taký bonbónik na torte. Veľmi milo som bol prekvapený z práce, ktorú urobila Nora Gallovičová so súborom. V podstate predstavenie naštudovala a ja som tu, ale aby som dotiahol všetky detaily, vykorigoval maličkosti. Mám pocit, že to bude ešte lepšie ako pred siedmimi rokmi.
Ako bola vaša tanečná cesta k Sylfide?
Keď som bol sólistom v Kráľovskom balete v Kodani, som Sylfidu netancoval. Nebol som prototyp Jamesa. Zlom nastal, až keď ma Erik Bruhn pozval tancovať Jamesa v Sylfide do Ríma. Mal som úžasné kritiky, ktoré som ukázal v Kodani. Od toho momentu som zničil a vymenil päť partneriek. (smiech)
Čím je Sylfida ako dielo výnimočná?
Je to jeden z mála baletov, ktorý prežíva v originálnej podobe už od roku 1836. To, čo uvidia diváci na javisku je v podstate pohľad do 18 storočia. Sylfida je akousi prehliadkou oživeného baletného múzea, pohľadom na charakteristický štýl, bournonvillovskú techniku, je výletom do minulosti.
Postava Sylfidy predstavuje ideál romantickej ženskej postavy. Vďaka charakteristickému port-de-bras, náklonom tela a mimikou je divákmi často vnímaná ako nežná lesná žienka, ktorá je hravá a šarmantná.
To je úplne mylná predstava o Sylfide. Ona síce pôsobí nevinne, ale je to „čarodejnica“, ktorá sa zahráva s osudmi ľudských bytostí. Jej na oko naivné hry ovplyvňujú správanie a konanie smrteľníkov, najmä Jamesa. Neviem to inak vysvetliť, len že Sylfida je väčšia čarodejnica ako čarodejnica Madge, ktorú diváci vnímajú negatívne.
Za posledných sedem rokov sa baletný súbor omladil, prebehla generačná výmena tanečníkov. Ako sa vám spolupracuje so súborom?
Bol som prijatý s úprimnou srdečnosťou. Všade kam sa pozriem , vidím úsmevy tanečníkov. Pracovať v tak priateľskej atmosfére je fantastické. Súbor je úplne vymenený, z pôvodného obsadenia mi tu ostali len dvaja sólisti. Vďaka baletným majstrom Nore Gallovičovej a Igorovi Holováčovi je však súbor výborne pripravený.
+++
===
Vráťme sa teraz k vašej tanečnej kariére. Na javisku ste stvárnili takmer všetky postavy klasického repertoáru, pracovali s množstvom významných choreografov. Ako si spomínate na obdobie vašej produktívnej tanečnej kariéry?
V Kráľovskom dánskom balete v Kodani som pôsobil od svojich 9 rokov, sólové postavy som tancoval do 42 rokov a do 57 rokov som stvárňoval mimicko-herecké postavy. Výhodou je, že repertoár Kráľovského baletu je tak bohatý, že predo mnou boli stále nové postavy, nové výzvy.
Je nejaká postava, ktorá bola vášmu srdcu najbližšie?
Jednoznačne to bol Franz z baletu Coppélia. Tancoval som ho 64-krát, z toho dvakrát v New Yorku. Mojou partnerkou bola primabalerína Carla Fracci. Ani neviem povedať, prečo mi je práve postava Franza taká blízka. Pravdou však je, že na Franza mám najkrajšie spomienky. Aj moje rozlúčkové predstavenie s kariérou bola Coppélia, kde som prirodzene stvárnil len Coppéliusa.
Najobľúbenejšou postavou je Franz. Máte aj najobľúbenejší balet?
Ja balet vo všeobecnosti zbožňujem. Mám rád veľké romantické balety, Bournonvillove, či Balanchinove balety, i diela súčasných choreografov. Ťažko povedať, ktorý z nich mám najradšej. S istotou však môžem povedať, že v tomto období je to Sylfida.
Ako sa zmenil váš život po odchode z javiska?
Začal som sa oveľa viac venovať pedagogickej činnosti. Učiť som začal ešte počas mojej tanečnej kariéry a pokračoval ďalej po odchode z divadla. Mnoho výborných sólistov Kráľovského baletu sú práve moji žiaci a ja som na nich veľmi hrdý. Pamätám si na môj prvý ročník. Vyučoval som chlapcov, začínali sme o 8.45 ráno a po každej hodine sa mi prišli žiaci osobne poďakovať, že som sa im venoval. Dnes sú z nich dospelí muži, majú svoje rodiny a vždy keď ich stretnem v meste sa ich pýtam: „Pamätáš sa, ako si sa mi chodil ďakovať?“ Je to veľmi milé. Aj po rokoch máme spolu výborné vzťahy. Samozrejme som vyučoval aj v divadelnom súbore. Moju pedagogickú prácu prerušil úraz členku a ja som sa rozhodol definitívne odísť do dôchodku.
Predpokladám, že na balet ste nezanevrel a ste pravidelným návštevníkom divadla. Chodíte z času na čas kontrolovať výkony svojich žiakov ?
Viete, ak idem do Paríža, kde som pred rokmi tancoval sólo v balete Napoli, dostanem vstupenky na hociktoré predstavenie zadarmo. Stále si ma tam pamätajú a majú ku mne úctu. V Kodani som po svojom odchode videl len dve predstavenia, na ktoré som si musel kúpiť vstupenky. Je to smutné, že sa u nás príliš rýchlo zabúda na ľudí, ktorí v divadle prežili celý svoj život. Len vďaka tomu, že som členom dôchodcovského klubu Akropolis, mám prístup na všetky generálky a šancu vidieť svojich žiakov na javisku.
Život tanečníka je veľmi náročný, miestami hektický. Hodiny driny na baletnej sále, predstavenia na javiskách divadiel po celom svete. Čo robíte dnes, keď ste na dôchodku?
Trošku hrávam golf, (smiech) lepšie povedané pokúšam sa hrať golf. S mojím bratom a priateľmi hrávam každý piatok o siedmej ráno tenis, takže pohybu mám dosť. Spolu s mojou manželkou obľubujeme prechádzky v neďalekom lese. Najradšej však pozorujem, ako sa z mojich detí stávajú ozajstné osobnosti.
Moja posledná otázka sa týka opäť Sylfidy. Čo by ste zaželali bratislavskej Sylfide?
Úspech! Pred siedmimi rokmi ju publikum milovalo a ja verím, že tomu bude tak aj teraz.
Ďakujem za rozhovor!
+++
===
Herman Severin von Løvenskjold:
La Sylphide
Choreografia: August Bournonville
Naštudovanie: Niels Kehlet
Scéna a kostýmy: Josef Jelínek
Baletný majster – repetítor: Nora Gallovičová, Igor Holováč
Hudobné naštudovanie a dirigent: Martin Leginus
Balet a orchester SND
Obnovené premiéry 28. a 29. septembra 2012 historická budova SND
Sylfída – Barbora Kubátová / Kristína Luptáková / Viola Mariner / Cosmina Maria Sobota Zaharia
James – Adrian Ducin / Oliver Jahelka / Orazio Di Bella
Effie – Veronika Hollá / Kristína Luptáková / Viola Mariner
Gurn – Andrej Kremz / Adrian Ducin / Oliver Jahelka
Anna – Viktória Šimončíková / Kvetoslava Štefeková / Elena Chetvernya
Madge – Viktória Árvová / Kvetoslava Štefeková
Foto zo sály Alena Klenková
Foto z javiska Peter Brenkus
