Lucia di Olomouc

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Nemám rád premiéry, keď u sólistov vládne nervozita, napätie a zbytočne spôsobujú chyby. Tak som sa radšej vybral na druhú premiéru. Trio hlavných postáv bolo výborne vokálne i typovo obsadené. Enrico Filip Tůma, je skutočne sugestívna hlava rodiny, mužný zjav vojaka, či skôr generála, so sýtym barytónom, pôsobivými charakterovými rysmi a javiskovou charizmou. Keby s ním režisér viac pracoval, presne ho typovo viedol a herecky inšpiroval, mohol vzniknúť zaujímavý osobitý výkon. Rafael Alvarez vyzerá, že prišiel hosťovať až v deň predstavenia. Niekde si sadne, niekedy postojí, niekedy privinie Luciu a zasa odíde. Na to, že behá nebezpečným územím, cez oceán na kontinent, v hnusnom počasí, je stále elegantný a romantický. Našťastie jeho Edgarda zachraňuje jeho senzuálny prístup k vokálnemu partu. Jeho hlas je nádherne znelý, až na pár kritických miest keď moc tlačí, je jeho spev ideálny na Donizettiho milovníka. Jeho hlas dokáže vyjadriť emócie, dokáže byt zvučný, sýty, farebný. Hrá sa s kantilénou, rytmom. Ťažké miesta ako Maledetto, maledetto vo finále 1. časti spieva nádherne, slávna ária Tombe degli avi miei  je zážitom, tak ako celý záver Questo di che sta sorgendo s mužským zborom.Olga Jelínková bude výbornou Luciou za 3- 4 roky. V súčasnosti má pre Luciu všetko potrebné, ale potrebuje čas. Všeobecne českým spevákom v predstavení chýba brilantná výslovnosť, práca s dychom, zažitie partu, spievanie v rezonancii, rovnováha tónu v rozsahu ich hlasov. Je škoda, že so spevákmi nespolupracoval taliansky pedagóg. Bolo by to k prospechu veci. Ak dnes hovoríme o poučenej interpretácii barokovej hudby, musí sa český interpret trpezlivo učiť spievať trilky, koloratúry, ozdoby, ornamenty, mať zmysel pre mieru zdobenia, oprieť sa o konsonanty, výslovnosť i v tejto špecifickej talianskej opernej literatúre. Jelínková dáva Lucii potrebný rozmer, uveriteľnosť. Na začiatku je to veselá dievčina, i keď tomuto zámeru od režiséra nerozumiem, keďže jej prednedávnom zomrela matka. Možno láska k Edgardovi spôsobila taký ošiaľ. Jelínková dokáže svoju rolu modifikovať, zaspieva na záver ansámblov vysoké des, v scéne šialenstva dve eská, blíži sa dramatickej koloratúre, má piána, vršky nie sú opotrebované, či vykričané, jej hlas je opojný, znelý. Priestor malého divadla všeobecne pomáha všetkým, ale potrebovala by čas a skúseného pedagóga či režiséra, ktorý spolu s dirigentom vyprofilujú každú vetu, každé tempo, každú notu, dramatickú pauzu, nádych, obrúsia jej diamant v hrdle k dokonalosti. Každá veta, každá nota, každý trilok, každá pomlčka, synkopa v tejto komornej partitúre, kde je všetko počuť a je tak vnútorná, tak zvnútornená, tak intímna, že nie je treba forsírovať, ale nechať sa prestúpiť hudbou. Na záver dirigent. Šéf súboru Miloslav Oswald pripravil strhujúci hudobný zážitok so svojím orchestrom, zborom a sólistami. Je evidentné, že sa hrá, premýšľa, objavuje, určuje, chce vytvoriť nádherný zvuk. Možno niekedy by mal viac dbať nie na celok, ale na detaily, jednotlivé nástupy nástrojov, dramatické napätie recitatívu, ale i tak je jeho hudobné naštudovanie strhujúce. Orchester hrá presne, vďaka komornému prostrediu divadla  poslucháč počuje krásne vrúcne violoncellá, sýte zvuky, tón nástrojov, zvuk medzi sláčikmi a dychovými nástrojmi je vyvážený. Premýšľam, či to je ten  istý orchester, ktorý pred mesiacom pochoval Čajkovského Labutie jazero. Dramaturgická verzia od Oswalda je v poriadku. Všetky škrty prospeli inscenácii a nie je ich málo (napríklad úplne chýba Uragano, scena e duetto Ashton!Si Edgarda a Enrica v druhej časti). Dokonca Oswald cíti drámu lepšie ako samotný režisér. Keď po scéne šialenstva z jasavého nebeského Es duru prejde rovno do bolestného Es duru finálovej árie Edgarda a na jej predohru javisko potemnie, orchester čaruje a vypovie všetko, čo sa stalo. Oswald by si zaslúžil pozvanie do väčšieho divadla, overiť si svoje hudobné videnie a talent s veľkým orchestrom na veľkom titule. Pôsobivo rytmicky, intonačne, zvukovo vychádzajú hlavne stretty a cavatiny aj obľúbený sextet. Dirigent vedie orchester, zbor i sólistov k vzájomnej vokálno-inštrumentálnej symbióze a dýcha spolu s nimi.

Keby sme boli na západe, dirigent by bol oslavovaný spolu so spevákmi, režisér by bol vybučaný. Nie preto, že bol príliš odvážny a trochu to prepískol, ale preto, že bol zbabelý a neurobil nič. Tak ako v ére talianskej opery bude olomoucká Lucia závislá na interpretoch. Po tretej, štvrtej repríze i tak bude každý spevák robiť na javisku čo bude chcieť. Ale osobnosť interpretov, kvalita hudobného naštudovania a krásne hlasy môžu zaplniť a naplniť hľadisko a priniesť divákovi sýty sviatočný operný zážitok.

Kedysi kritika na predstavenie Viedenskej štátnej opery napísala titulok Lucia di Pressburg, keď si Viedeň podmanili Edita Grúberová a Peter Dvorský. Divákov strhol vokálny a emocionálny uragán hlavných predstaviteľov a zabudli na konvenčnú réžiu Boleslawa Barloga. Možno sa raz dočkáme i kvalitného režijného uchopenia tragických opier Belliniho a Donizettiho.Na záver, keďže sa blíži Silvester – bláznivý deň v roku, si dovoľujem pre čitateľov Opery Plus prepísať časť rozhovoru so speváčkami z bulletinu.

Připravovala jste se nějak speciálně na to bláznění?

Olga Jelínková: Sledovala jsme několik videí, třeba Natalie Dessay je úžasná.

Je jistě úžasná, ale vadí mi, že neustále leze po zemi.

O.J.: Leze po zemi, věší se hlavou dolů a tak dále, ale to je právě úžasné. Dalším pěveckým vzorem je samozřejme Joan Sutherland, také Edita Gruberová.

Viděla jste je v této roli?

O.J.: Od Sutherland několik záznamů, od Gruberové jen nějaké části.

Těšíš se také na scénu šílenství?

Elena Gazdíková (alternace): Samozřejmě se těším, myslím, že se na ní vyřádím, jak se patří!

Nutí tě režisér také lézt po zemi?

E.G.: Zatím ne, ale poslední scény ještě nemáme naaranžovány.
Hodnocení autora recenze: 75 %

Gaetano Donizetti:
Lucia di Lammermoor
Hudební nastudování, dirigent: Miloslav Oswald
Režie:Martin Otava
Scéna: Ján Zavarský
Kostýmy: Aleš Valášek
Sbormistr: Lubomíra Hellová
Orchestr a sbor Moravského divadla Olomouc
Premiéra 14. prosince 2012 Moravské divadlo Olomouc
(psáno z 2.premiéry 15.12.2012)

Lucia – Olga Jelínková (alt. Elena Gazdíková / Barbara Sabella)
Lord Enrico Asthon – Filip Tůma (alt. Vladislav Zápražný)
Sir Edgardo z Ravenswoodu – Rafael Alvarez (alt. Ondřej Koplík / Milan Vlček)
Raimondo Bidebent – Jiří Přibyl (alt. David Szendiuch)
Lord Arturo Bucklaw – Ondřej Doležal (alt. Peter Oswald)
Alisa – Zdeňka Mollíková (alt. Barbora Polášková)
Normanno – Jakub Rousek (alt. Petr Martínek)

www.moravskedivadlo.cz

Foto Jiří Doležel

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Donizetti: Lucia di Lammermoor (MD Olomouc)

[yasr_visitor_votes postid="35615" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
8 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments