Makedonská opera

  1. 1
  2. 2


Macedónske opery

Vzhľadom na finančnú náročnosť neexistuje príliš mnoho macedónskych opier. Omnoho ľahšie je totiž prebrať už vytvorené diela, ako zadať objednávku. Napriek tomu sú ich opery zaujímavé nielen tým, že vlastne vytvárajú križovatku medzi západným a východným svetom a adaptovaním orientálnych prvkov do talianskych, nemeckých či francúzskych vplyvov, ale aj tematikou, cez ktorú môžeme spoznať macedónske dejiny. Za úplne prvú macedónsku operu sa považuje dielo Goce Kirila Makedonského pojednávajúce o revolucionárovi Gotse Delchev, zakladateľovi macedónskeho národného hnutia, ktorý sa zasadzoval o odtrhnutie Macedónska, pričom sa neštítil i teroristických aktivít. Išlo o kontroverznú tému, takto vnímanú hlavne za hranicami Macedónska a Bulharska, kde Delcheva velebili ako národného hrdinu, pre zvyšok vtedajšej Juhoslávie a hlavne pre súdruhov zo Sovietskeho zväzu však predstavoval nebezpečný precedens.

Kiril Makedonski sa sám považoval za veľkého vlastenca, preto aj témy jeho ďalších opier Cár Samuil, Ilinden a Goce čerpajú z nacionalistických námetov. Hlavnú úlohu v nich stvárnil vynikajúci bulharský basista Boris Hristov, ktorý chcel zasahovať aj do libreta, keď navrhoval, aby sa dej Cára Samuila odohrával v Ríme a nie v Bulharsku. Medzi oboma krajinami panovala rivalita i v umení a dodnes nie je tak úplne vyriešená. A hoci je dnes Kiril vnímaný ako národný skladateľ, počas svojho života bol chudobný, nedocenený a svoje operné diela musel písať v neistých podmienkach. O jeho genialite kolovali najrozličnejšie fámy, často sa zakladajúce na pravde, jednou z nich bola, že nepotreboval komponovať pri nástroji, často ťahal nápady z vlastnej hlavy a spoliehal sa iba na svoj vnútorný sluch. Ani socialistická vláda mu príliš nepomáhala, skôr ho trpela a to len vďaka jeho vynaliezavosti, kvôli čomu na neho žiarlili kolegovia, ktorí ho preto neprijali do Zväzu skladateľov. Až po smrti sa mu dostalo uznania a jeho rodine zadosťučinenie.

Ktože to spieval národné diela?
Výnimočným hlasom disponovala jedna z prvých sólistov a spoluzakladateľov Macedónskej opery a baletu Fanka Ikonomova, ktorú si publikum pamätá cez jej ohromujúci soprán. Debutovala v Národnom divadle v Skopje, v opere Komedianti ako Nedda. Za svoju kariéru stvárnila viac ako tridsať postáv, môžeme spomenúť napríklad Micaelu (Carmen), Paminu (Čarovná flauta), Blondu (Únos zo serailu), v niekoľkých dielach macedónskych a juhoslovanských autorov, ale najviac sa preslávila účinkovaním v opere La bohème.

Rovnako i ďalšia z prvých sólistiek Vaska Bidzhova-Gajdova hrala množstvo postáv hlavne z talianskeho repertoáru. Začínala v rôznych zboroch, kde zbormajstri okamžite odhalili jej talent a v dobrom ju nútili, aby ďalej študovala a rozvíjala svoj krásny hlas. Avšak ona bola skromná, nevidela sa na veľkom javisku, ale za školskou katedrou, v učiteľskom povolaní. Našťastie sa nechala presvedčiť a neskôr jej bolo umožnené študovať operný spev vo Viedni. Pri skúškach bola odborná komisia tak očarená, že ju presviedčali, aby zostala vo Viedni, keď povedali, že má brilantný hlas určený pre veľké scény. O jej hlase sa napísalo toho veľa, prirovnávali ho ku čistému krištáľu, ktorý dosahoval fenomenálnu výšku, nedosiahnuteľný sen mnohých koloratúrnych sopranistiek. Úlohy Kráľovnej noci v Čarovnej flaute, Gildy v Rigoletto, Rosiny v Barbierovi sevillskom a Lucii v Lucia z Lammermooru patrili k tým najznámejším. Z novšej generácie musíme spomenúť Anu Durlovskú, ktorá bola prvou macedónskou opernou interpretkou, ktorej sa podarilo vystupovať v prestížnej newyorskej Metropolitnej opere. Tento úspech nebol náhodný, ale je výsledkom precízneho macedónskeho hudobného vzdelávacieho programu. Ana má veľkú šancu pokračovať v stopách slávnych balkánskych hlasov, zvlášť keď sa teraz začína svet zaujímať o dosiaľ neobjavený trh. Treba už len dúfať, že budú vznikať objednávky na ďalšie diela, čím sa opäť oživí aktivita domácich skladateľov.

Čas pokračovať
Speváci tak budú mať možnosť prejaviť sa vo svojom prirodzenom prostredí, pri témach ktoré sú im blízko i emočne. Po rozpade Juhoslávie na to nebol čas, chuť ani peniaze. Desať rokov sa nič nedialo, to bol čas, ktorý uplynul od uvedenia poslednej macedónskej opery Lidija of Macedonia od skladateľa Rista Avramovského, až vlani mala konečne premiéru opera Dračia nevesta (Zmejovata něvesta), na ktorej pracoval Stojan Stojkov. Pri tomto veľkom projekte vychádzajúcom z ľudových a rozprávkových motívov bolo neisté, či sa ho nakoniec podarí dokončiť, keďže neúnavný hľadač nových zvukov, ako nazývajú macedónske média Stojkova, trpí už dlhé roky zlým zdravotným stavom. Nakoniec sa to podarilo, opera mala úspešnú premiéru v Národnom divadle v Skopje a Stojkov sa týmto dielom asi rozlúčil so svojou kariérou, čo možno naznačujú aj jeho slová, ktoré smeroval po premiére divákom: „V tomto príbehu som spoznal kľúčový okamih môjho života, mojej mladosti a mojej lásky.“

www.mob.mk

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na