Milo Suchomel nejen o spolupráci s Borisem Eifmanem

Slovenská premiéra novinky Up & Down od svetoznámeho choreografa Borisa Eifmana sa nezadržateľne blíži. Už tento víkend sa fanúšikovia umenia môžu tešiť na veľkolepú baletnú šou plnú emócií, pohybu a famóznej hudby. 14. a 15. februára 2015 privíta Slovenské národné divadlo legendárny Eifman Ballet z ruského Petrohradu. Pri tejto príležitosti sme vyspovedali známeho slovenského hudobníka, saxofonistu a džezmena Mila Suchomela, ktorý mal jedinečnú príležitosť úzko spolupracovať s Borisom Eifmanom na hudobnej zložke tejto dlhoočakávanej novinky.
Ako sa vám spolupracovalo s choreografom a baletným „kúzelníkom“ Borisom Eifmanom? V čom vidíte rozdiel medzi spoluprácou so slovenskými umelcami a s umelcami svetového formátu?

Spolupracovať na takom úžasnom projekte bola pre mňa veľká výzva, ktorú som s nadšením prijal. Pre famózneho baletného choreografa pána Borisa Eifmana som hudobne zaranžoval desať skladieb od Georgea Gerschwina pre svoj orchester a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Ostatných päť aranžmánov spracoval vynikajúci slovenský džezový klavirista Ľubomír Šrámek a český aranžér a trubkár Mirek Hloucal. Bola to ťažká práca, ale zároveň veľmi krásna a poučná pre každého hudobného producenta a aranžéra.

Často spolupracujem so zahraničnými umelcami, preto aj spoluprácu s pánom Eifmanom som prijal zodpovedne ako každú inú ponuku. Podľa mňa má profesionalita v zahraničí oveľa väčšie ocenenie a dôstojnejší status ako u nás na Slovensku. V tomto vidím veľký rozdiel. Skutočných umelcov si v zahraničí viac vážia. Status umelca na Slovensku – neviem, či je víťazstvo.

Ako ste sa dopracovali k spolupráci s takým zvučným menom, ako je Boris Eifman?

Pre pána Borisa Eifmana som začal aranžovať skladby od Georgea Gerschwina na výzvu môjho spolužiaka zo žilinského konzervatória a Rudolfa Pepuchu, ktorý bol priamo oslovený Eifmanom, aby celý projekt hudobne zrežíroval.Baletná produkcia Up & Down rozoberá príbeh lásky, ktorá je skúšaná nielen ťažkou chorobou, ale aj spoločenskými pokušeniami. Eifman zobrazuje intenzívne a extrémne štádiá ľudskej psychiky. Bolo pre vás náročné vrátiť sa v čase a dať do hudby emóciu 20. – 30. rokov minulého storočia, prípadne precítiť extrém?

Hudobné aranžmány z 80 percent vychádzali z pôvodných nahrávok, ktoré som dostal na spracovanie. To znamená, že nebol problém dať hudobnej úprave výsledný efekt, akým spôsobom sa aranžovalo v dávnych časoch. Zadanie bolo jasné – vaše aranžmány sa nesmú výrazne odlišovať od pôvodných nahrávok. Samozrejme, ja ako aranžér som tam urobil veľa zmien… Aby tá moja práca bola aj kreatívna. To je to, čo ma na aranžovaní najviac baví. Byť kreatívny, invenčný a slobodný.

V spolupráci s hudobným skladateľom Rudolfom Pepuchom zrealizovala agentúra Adagio špeciálnu nahrávku, ktorá obsahuje spracovanie skladieb Georgea Gerschwina. Ako vnímate hudbu jedného z najväčších amerických skladateľov 21. storočia? Aké emócie vo vás vyvoláva?

Hudba Georgea Gershwina je pre mňa veľmi farebná, ako keď sa pozeráte na diela svetoznámych maliarov. Opája vás nádhernou melodickou linkou, ktorá je zafarbená čistými a výstižnými harmóniami. Priam geniálne! Teda určite geniálne! Jeho hudba je originálna a v tom spočíva jeho veľkosť a nezabudnuteľnosť.

Skladby ako The Man I Love či An American in Paris patria medzi populárne štandardy. Ako ste sa naladili na toto obdobie, námet diela a čo vám prípadne robilo problém.

Som džezový hudobník a hudobne spracovať diela ako The Man I Love, An American in Paris, Oh, lady, be good a iné jeho skladby, ktoré sú džezové štandardy, sú pre mňa veľkou výzvou, aby som im dal originálnu podobu, ako sa hrávali pred 80 rokmi.

V čom vás oslovil príbeh tohto diela? V čom spočíva jeho aktuálnosť pre dnešnú dobu a diváka ako takého?

Oslovuje ma všetko, čo má hĺbku, čo má zmysel pre krásu a dýcha umením. Predstavenie Up & Down spĺňa tie najvyššie kritériá vo všetkých zložkách. Preto som nadšený, že som mohol aj ja prispieť svojou prácou – hudobným spracovaním a nahrávaním so svojím orchestrom a so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a byť súčasťou tohto krásneho umeleckého predstavenia.Kde sa nahrávalo, resp. pracovalo na hudobných aranžmánoch? Aká vládla v tíme atmosféra? Prevyšovala striktná zodpovednosť voči výsledku alebo skôr umelecká vášnivosť v rámci prístupu k práci?

Hudba sa nahrávala v Slovenskom rozhlase v štúdiu 2. Na aranžmánoch zásadne vždy pracujem vo svojej izbe, z ktorej niekedy nevychádzam aj celý týždeň, pokiaľ hudobné aranžmány nedokončím. Práca s hudobníkmi bola skvelá, keďže sa spolupracovalo s prestížnymi hudobníkmi. Nahrávali sme to, čo nás baví. Nič lepšie sa vám v štúdiu nemôže stať. Ja som okrem aranžovania a dirigovania nahral aj zopár saxofónových sól pre predstavenie Up & Down.

Bolo náročné zostaviť a sfinalizovať prácu za necelý mesiac?

Bolo to veľmi náročné, čo sa týka času. Pôvodne som to chcel hudobne zaranžovať sám, ale keď som si uvedomil, že mám necelý mesiac a mám spracovať pätnásť skladieb… Uvedomil som si, že by to bolo šialenstvo. Vyučujem na Cirkevnom konzervatóriu, hrávam koncerty, hosťujem v rôznych kapelách, pripravoval som Gypsy Jazz Festival, ktorý organizujem. Nemysliteľné, aby som to stihol sám, preto som oslovil aj pána Šrámka a pána Hloucala. Za normálnych podmienok, aby som to v pokoji všetko stihol, by som potreboval minimálne dva mesiace a nie jeden. Tak to často beží a my sa musíme vedieť prispôsobiť.

Každá nahrávka bola podľa informácií precízne prispôsobená v rámci úzkeho dialógu s choreografom. Mali ste priestor na vlastnú realizáciu, aspoň čo sa týka dynamiky, precítenia a vloženia osobného vkladu vás ako umelca?

Vždy vkladáme do hudby svoje emócie, svoje skúsenosti. O tom je umenie. Určite každý, kto spolupracoval na danej nahrávke, do nej vložil kúsok svojho umenia. Nie sme predsa papagáje. Na záhrade ich mám štyri kusy a tiež sú umelci, keď ma začnú ráno zobúdzať škrekotom…

Čo pre vás znamená hudba v troch slovách?

Sebavyjadrenie, láska, Boh.

Prečo by ste slovenskému a českému divákovi odporučili práve dielo Up & Down?

Je to dokonalé predstavenie baletného mága, akým je Boris Eifman. Je to dielo, v ktorom spojil silný príbeh plný emócií, tragédií a vášní. Hudba v samotnom predstavení je rôznorodá, cez klasiku, džez až po modernú elektroniku. Každý jeden si v ňom nájde kúsok svojho príbehu.

Je to veľkolepé dielo.

Milovi Suchomelovi prajeme veľa úspechov a úspešnú slovenskú premiéru predstavenia Up & Down.

Vizitka:
Milo Suchomel (1976) je jednou z najvýznamneších osobností slovenského jazzu. Jeho profesionálny záujem o tento hudobný štýl sa začal formovať počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Žiline (1989 – 1995).

Neskôr absolvoval aj Konzervatórium v Bratislave (1997 – 2000) a študijný pobyt v University of Louisville v Kentucky v Spojených štátoch amerických (2001).

Účinkoval vo formáciách Ellie Quartet/Quintet (zakladateľ), Gustav Brom Big Band, Orchester Pavla Zajačka, Swinging Europe či Tatra Quintet. Spolupracoval s významnými osobnosťami nielen doma (Juraj Bartoš, Dušan Húščava, Matúš Jakabčic, Gabriel Jonáš, Peter Lipa, Dodo Šošoka, Ľuboš Šrámek, Ľuboš Tamaškovič a iní), ale i vo svete (Gail Anderson, Robert Balcar, Joe LaBarbera, Jerry Bergonzi, Dennis de Blazio, Karin Edwards, Heinrich von Kalnein, Peter Mutsen, Adelhard Roidinger, Yvonna Sanchez, Kenny Werner a iní).

V roku 2001 získal na Jazz Juniors Krakow Festival v Poľsku ocenenie najlepší inštrumentalista a v roku 2004 sa s Milo Suchomel Quartet umiestnil na štvrtom mieste zo sedemdesiatich kapiel na prestížnej súťaži Heilaart International v Belgicku.

Hudobný prejav Mila Suchomela v sebe syntetizuje dve polohy: tou prvou je pôvodná afroamerická poetika, druhá zasa nadväzuje na súčasné európske trendy. Ich vzájomné pôsobenie predstavuje špecifickú podobu oscilácie medzi emocionálnym a intelektuálnym. Tieto zložky však nemožno chápať konvenčne zjednodušene, pretože ako v „čiernom”, tak i v „bielom” džeze sa preskupujú v rozličných stupňoch a intenzite.

U Suchomela sa táto výpoveď dotýka základných otázok ľudského života. Zdrojom tohto uchopenia sveta sú práve citové skúsenosti, zážitky a dojmy. Prežité lásky, smútky – vášne – tak náročnou umeleckou formou sprostredkúvajú životnú filozofiu, ktorá ponúka pocit spolupatričnosti v (seba)identifikácii dnešného človeka.

Medzi jeho obľúbené vzory patria také legendy ako John Coltrane, Stan Getz či Benny Golson.
(Zdroj: webové stránky M. Suchomela)

www.milosuchomel.sk

Foto A. Klenková, archív M. Suchomela, archiv SND