Nejkrásnější hlas. Barytonista Nicolae Herlea by slavil devadesátiny

Dvadsiateho ôsmeho augusta uplynie deväťdesiat rokov od narodenia speváka s nádherne sfarbeným barytónom – Nicolae Herleu. Rodák z Bukurešti zomrel pred troma rokmi vo Frankfurte, kam v roku 1983 emigrovala jeho manželka.
Nicolae Herlea (zdroj YouTube)

Najkrajší hlas
Nicolae Herlea študoval operný spev na konzervatóriu v Bukurešti a potom na rímskej Accademii di Santa Cecilia. V roku 1950 debutoval na javisku v úlohe Leoncavallovho Silvia a potom úspešne putoval z jednej medzinárodnej speváckej súťaže do ďalšej. Získal ceny na súťažiach v Ženeve, Prahe a Bruseli a od roku 1958 úspešne prenikol na významné svetové operné javiská. Slávil úspechy v Moskve, Berlíne aj Viedni, v roku 1961 spieval Rossiniho Figara po boku slávnej Terezy Berganzy. V milánskej La Scale debutoval v roku 1963 ako markíz Posa z Verdiho Dona Carlosa a v rokoch 1964 – 1967 s úspechom hosťoval v Met.

Radi ho vítali na javiskách v Barcelone, Paríži, Budapešti, Prahe a Neapole a v roku 1960 hosťoval v SND vo svojej najobľúbenejšej úlohe ako Rossiniho Barbier, ktorého spieval 550-krát. Jeho hlas sme už vtedy poznali z nahrávok Supraphonu, a tak sa nám zdalo, že bratislavské vystúpenie trocha podcenil. Po bravúrne zvládnutej cavatine totiž potom do konca predstavenia spieval pomerne úsporne. Aj tak však poodhalil svoje hlavné prednosti – nádhernú zamatovú farbu hlasu a cit pre dramatično, čo z neho urobilo potom ideálneho verdiovského interpreta. Jeho „bratislavského“ Rigoletta v roku 1975 som bohužiaľ nevidel.

Úspešnosť speváka sa dá merať aj podľa dirigentov a speváckych partnerov, s ktorými vystupoval. V jeho prípade šlo napríklad o Karajana, Maazela, Pretra, Santiho, Patanèho, Eredeho, Santiniho, Kondrašina. V La Scale spieval Figara s Fiorenzou Cossotto, ako aj Gounodovho Valentina s Gjaurovom a Geddom, v Tokiu Toscu s Montserrat Caballé, v Met Rigoletta s Corelli, Luciu so Sutherland, Otella s Mariom Del Monaco a Tonia s Helge Roeswängem.

Na nahrávkach ho možno počuť ako Germonda (s krajanmi Jonom Buzeom a Virginiou Zeani) alebo ako pomstychtivého Dona Carlosa di Vargas (s Bergonzim a Kabajvanskou). Okrem verdiovského repertoáru vytvoril Bizetovho Escamilla, Borodinovho Igora a Musorgského Rangoniho a ďalšie operné postavy. Na Slovensku sme ho mohli počúvať zásluhou operných rozhlasových koncertov predovšetkým v slávnej árii Renata z Maškarného bálu.

Nicolae Herlea bol jedným z bohatej plejády rumunských operných spevákov, ktorí čiastočne legálne, ale väčšinou ilegálne putovali po významných operných javiskách. Patrili k nim tenorista Petre Munteanu a aj v SND hosťujúci Ion Piso, spomínaný dramatickejší tenor Jon Buzea, mezzosopranistka Viorica Cortez, sopranistky Nelly Miricioiu, Mariana Nicolescu, Leontine Vaduva a Ileane Cotrubas. Osobitnou kapitolou boli rumunskí barytonisti Vasile Martinoiu, Dan Iordăchescu (obaja činní v prvých rokoch na Zvolenských hrách zámockých), Sándor Kónya (v SND hosťoval ako Eugen Onegin) a v Bratislave viackrát prítomný David Ohanesian (Rigoletto, Mefisto).

Nicolae Herlea bol držiteľom Zlatej medaile Pražskej jari 1954 i Zlatej medaile Giuseppe Verdiho z Milána (1963) i držiteľom niekoľkých rumunských vyznamenaní. Pokiaľ ide o krásu hlasového materiálu, zo svetových barytonistov mu mohol konkurovať jedine Ettore Bastianini.

Související články


Reakcí (4) “Nejkrásnější hlas. Barytonista Nicolae Herlea by slavil devadesátiny

  1. Skvělý text! Mnohé informace byly pro mne zcela nové.
    Jen pro doplnění: Z mého pohledu nejúžasnější Herleův výkon je na rumunské nahrávce Rigoletta (s výbornými Buzeou a Ianculescu). Osobně považuji jeho ztvárnění Rigoletta (pochopitelně na základě nahrávky) za vzorové a technicky i výrazově dodnes bezkonkurenční.

  2. Díky za hezký článek. Herlea byl skutečně špičkový barytonista světové úrovně. Osobně bych nezacházel tak daleko, abych výše (co do krásy hlasového materiálu) dával pouze Bastianiniho. 50.-70. léta byla na barytonisty neobyčejně bohatá. A ještě zajímavý detail: rumunský barytonista Sándor Kónya – maďarský tenorista Sándor Kónya. Skutečně pozoruhodné, aby se dva pěvci jmenovali totožně.

Napsat komentář