Ohlédnutí za letošním Bayreuthem

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Bayreuth 2014: (ne)romantický Wagner

Po minuloročnom ošiali osláv dvojstoročnice narodenia Richarda Wagnera, spojenom s množstvom sprievodných akcií a najmä s napätým očakávaním novej inscenácie Niebelungovho Prsteňa, pôsobilo toto leto v Bayreuthe veľmi pokojne. Pestrofarebné Wagnerove sošky osadené pred rokom v parku okolo Festspielhausu stále lákali pozornosť návštevníkov a fotoaparátov, ale moment prekvapenia z ich bizarnej formy a farebnosti už odznel. Rovnako ako sklamanie z Ringu režiséra Franka Castorfa, ktorý zachraňovalo aj tento rok predovšetkým hudobné naštudovanie Kirilla Petrenka. Tento ročník Bayreuther Festspiele neponúkol žiadnu novinku, pokiaľ nerátame chvályhodný počin festivalovej dramaturgie v rámci projektu Wagner für Kinder – uvedenie Lohengrina v detskej verzii, ktorý už koncom augusta vyšiel aj na DVD nosiči.

Okrem Castorfovho/Petrenkovho Ringu mohli diváci počuť a vidieť staršie inscenácie troch Wagnerovych romantických opier – Blúdiaci Holanďan, Tannhäuser a Lohengrin, ktorým sa venuje aj nasledujúci text. Na úvod si dovolím citovať slová Wolfganga Wagnera z roku 1979, ktorých duchom sa aj v súčasnosti Bayreuth riadi, a ktoré sú spoločným znakom všetkých troch popisovaných a hodnotených inscenácií/predstavení: „Každá nová produkcia musí byť zároveň novou interpretáciou diela. (…) Dielo musí byť opakovane preskúmavané štandardmi súčasnosti a musí nás všetkých priamo zasiahnuť. To znamená, že do diela musia byť zapracované moderné vedecké a technologické pohľady a súčasné štylistické prostriedky. Neustále a živé spojenie so súčasnosťou je to, čo máme na mysli keď hovoríme o Bayreuthe ako dielni.“ (poznámka autora: Wolfgang Wagner bol vnuk Richarda Wagnera, operný režisér a riaditeľ Bayreuther Festspiele v rokoch 1951 – 2008)

Holanďan: kritika konzumnej spoločnosti
Ostatná inscenácia Blúdiaceho Holanďana sa dočkala pri svojej premiére v roku 2012 pomerne rezervovaného prijatia. Jej tvorcom je mladý režisér Jan Philipp Gloger, ktorý pred angažmán v Bayreuthe  inscenoval len dve iné opery.

Holanďan je v jeho videní generalizáciou úspešného „finančného mága“ dneška – ležérny čierny oblek, pod ním iba tričko a malý cestovný kufrík. Jeho najbližšiu spoločnosť (ktorá sa na okamih objaví v prvom dejstve) tvoria úslužní asistenti, asistentky, sexuálne povoľná žena. Tento svet je svetom absolútnej moci peňazí, Holanďanovým prekliatím je neprítomnosť úprimnosti a lásky. Teda už nie odmietnutie boha, ale odmietnutie lásky ako životného postoja, nahradené hromadením peňazí a moci. Toto prekliatie sa vizuálne manifestuje aj v tvári – polovica lebky bez vlasov, s čiernymi škvrnami – akoby už nebol celkom človek ale navonok sčasti bezcitný robot.

Stretnutie Holanďana s Dalandom v prvom dejstve je skutočne stretnutím dvoch svetov – sveta optimistických obchodníkov, ktorí ešte veria, že peniaze sú prostriedkom ku šťastiu (vizuál Dalanda ako aj celej jeho družiny: oblek, košeľa, kravata, ulízaný účes, úsmev „na dva prsty“) so svetom tých, ktorí už rozpoznali prekliatie tohto životného modelu, bez cudzej pomoci sa však z neho nedokážu vymaniť.

Prvé dejstvo sa odohráva na tmavom a takmer prázdnom javisku (scéna: Christof Hetzer). Dominantnú kulisu tvoria dve diagonálne uložené steny v strede hĺbky javiska, tvorené množstvom tenkých svetelných trubíc stretajúcich sa v tmavých uzloch, na prvý pohľad pripomínajúce plošné spoje osadené mikroprocesormi. Svetelné línie sa neustále pohybujú, ich tok evokuje tok dát, informácií medzi jednotlivými uzlami. V konštrukcii je osadených ešte niekoľko veľkých analógových číselných displejov, zobrazujúcich neustále sa zvyšujúce čísla (zisk, plynutie času alebo aj zvyšovanie zadĺženia?).

V medzihre medzi prvým a druhým dejstvom sa táto konštrukcia odsúva na bočné strany javiska a zvyšok deja sa odohráva na malom zvýšenom pódiu predstavujúcom sklad respektíve baliareň výrobkov. Ženy tu už nepradú, v sterilných pracovných uniformách balia produkty, v sklade sa vŕšia malé kopčeky kartónových škatúľ a Mary v biznis kostýme dohliada na pracovný proces. Len Senta v čiernych šatách narúša pracovnú uniformitu (nepracujúca dcéra majiteľa podniku?). Nie je však už zaujatá obrazom Holanďana, jeho abstraktnú podobizeň si modeluje z kúskov dreva, kartónu a čiernej farby. Erik – údržbár v montérkovom plášti a nemoderných okuliaroch je neúspešný nielen ako Sentin ctiteľ, ale aj ako príslušník spoločnosti uctievajúcej kariérny postup.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner: Der fliegende Holländer (Bayreuther Festspiele 2014)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Vaše hodnocení - Wagner: Lohengrin (Bayreuther Festspiele 2014)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Vaše hodnocení - Wagner: Tannhäuser (Bayreuther Festspiele 2014)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Reakcí (2) “Ohlédnutí za letošním Bayreuthem

Napsat komentář