Opera v Albánii

  1. 1
  2. 2

Po smrti tohto významného novinára, autora vlasteneckých pamfletov a bojovníka za Albánsku nezávislosť sa jeho manželka Eleni vrátila do vlasti – do mestečka Korca, ktoré spolu so Skhodrom patrilo k najdôležitejším albánskym kultúrnym miestam. Tu sopranistka Tefta spievala na verejnosti vôbec po prvýkrát. Tefta Tashko-Koço študovala spev vo francúzskom meste Montpellier, na tamojšom Conservatoire National de Musique et de Déclamation pod vedením Jeana Sereho, Lea Barmandiho a André Gresseho. Aj keď sa jej vo Francúzsku nesmierne darilo a vyhrávala jednu súťaž za druhou, stále ju to ťahalo do rodnej krajiny. Nakoniec sa v roku 1935 vrátila do Korca, kde usporiadala koncert s mimoriadnym úspechom. K ľudovým piesňam však už zaradila aj árie od Mozarta, Verdiho, Donizettiho, Pucciniho a Rossiniho.

Po ďalšie roky s týmto repertoárom cestovala po krajine a vzdelávala tých, ktorí nemali dovtedy možnosť poznať operných velikánov. Okrem toho nacvičila okolo deväťdesiat ľudových piesní z mnohých albánskych regiónov, aby mohla domácu kultúru prezentovať v zahraničí. Vďaka tejto ambicióznej a systematickej práci má albánska ľudová pieseň dodnes veľké renomé. Tefta sa vydala za barytonistu Kristaq Koçona a po svadbe spolu odišli do Milána, kde splodili syna Ena, ktorý dnes pôsobí ako hosťujúci dirigent v mnohých prestížnych orchestroch. V roku 1946 Teftu hospitalizovali v nemocnici potom, ako jej zistili rakovinu prsníka. Lekári robili, čo sa len dalo, ale v tom čase neexistovala liečba, ktorá by ju mohla zachrániť. Vo veku tridsaťsedem rokov odišiel veľký operný hlas. Albánsko tak stratilo nielen kvalitnú speváčku, ale aj neúnavnú propagátorku ľudovej albánskej piesne. Posmrtne jej bol udelený titul národnej umelkyne a sú podľa nej pomenované mnohé albánske spevácke a kultúrne súťaže.

Súčasnou najznámejšou albánskou opernou speváčkou je Inva Mula, ktorá sa mainstreamovému publiku zviditeľnila účinkovaním vo filme Piaty element, v ktorom spievala áriu Diva Dance.

Inva je dcérou speváka, skladateľa a tvorcu populárnych melódií Avni Mula. Počas svojej bohatej kariéry sa stala držiteľkou mnohých ocenení, z tých najvýznamnejších vytŕča víťazstvo v speváckej súťaži Butterfly Competition v Barcelone za rok 1992. Inva stvárnila množstvo postáv a spievala v takých operách, ako je Carmen, La bohème, La traviata, Otello, Faust, Prodaná nevěsta atď.

Inva Mula (zdroj opera-online.com)
Inva Mula (zdroj opera-online.com)

Hoci už dlhé roky v Albánsku nežije, o svojej domovine sa Inva Mula v každom rozhovore vyjadruje veľmi pekne a úprimne: „Za tých dvadsať dva rokov od môjho odchodu z Albánska bol môj život v transformácii v profesionálnej i osobnej rovine. Objala som tento svet, ktorý mi otvoril náruč nových možností a potenciálu. Nemôžeme síce povedať, že Albánsko je rovnaké ako vyspelé krajiny, ale môžem s istotou povedať, že Albánci sú občania sveta. Albánska umelecká realita nie je len to, čo sa vyskytuje v Albánsku, ale aj mimo naše geografické hranice. Naša krajina, škola, spoločnosť, tradície – to všetko cítime v každom mieste, v ktorom žijeme a pracujeme.“ Nie je však patetická, ale k problémom svojej vlasti sa vie postaviť poriadne kriticky: „Stále si kladiem otázku, prečo sú albánski umelci v zahraničí tak úspešní: Pretože majú vytvorené na to podmienky. My sme národ s optimizmom, hoci posledné dve desaťročia sa mení na skepticizmus, ale musíme pokračovať, musíme si uvedomiť, že každý jeden z nás má zodpovednosť za zmenu. Keď to pochopíme, a nebudeme hľadať jeden na druhom chybu, potom to navždy vyriešime. Kým nebudeme mať túto situáciu pod kontrolou, tak si zaslúžime neúspech Albánska. A to hovorím s veľkou bolesťou!“

V poslednom projekte spolupracovala na hymne pre rodáčku z macedónskeho Skopje a nositeľku Nobelovej ceny za mier Anjezë Gonxhe Bojaxhiu, ktorú svet poznal pod menom Matka Tereza. Podnetom k vzniku hymny bola báseň Farewell, ktorú Matka Tereza napísala počas svojej cesty z Írska do Kalkaty. Ústrednú melódiu jej strýka, kosovsko-albánskeho skladateľa Lorence Antoniho, zaranžoval do orchestrálnej verzie pianista Genc Tukiçi a nahral Kosovský orchester a zbor. Jedným z podnetov nahrania tejto hymny bolo otvorenie diskusie k blížiacemu sa vyhláseniu Matky Terezy za svätú, o čom sa zatiaľ už roky iba diskutuje.

Pre tých, čo by si chceli spraviť komplexnejší obraz o albánskej hudbe, existuje niekoľko kvalitných nahrávok: Gjoka/Nassi/Noli/Shehu – Albanian Music Classics (vyšlo v roku 2005 v ruskom vydavateľstve Kailas Records); interpretácia albánskych skladieb v podaní tenoristu Bashkima Paçuku na albume From The Albanian Songbook (vydanom v roku 2006) a doska Tefta Tashko Koço Albanian Urban Lyric Songs and Classical Repertoire (rok vydania 2005).

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
1 Komentář
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments