Opera v Chile

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Ženy hrali prím aj v opernom speve. Legendárnym hlasom disponovala sopranistka Rayen Quintral, prezývaná indiánskou prezývkou Mapuche (Kvet ohňa). Potom ako ju vo svojej kancelárii počul spievať a pozvbudil impresário Ignacio Benitez Gallardo, tak si vzala hodiny u Emmy Ortiz a veľmi rýchlo si osvojila dôležité spevácke techniky. Už počas školy jej ponúkli výhodnú koncertnú zmluvu, preto z nej odišla. Debutovať pre nízky vek a nedostatok skúseností v Mestskom divadle v Santiagu nemohla, ale po vystúpení v konkurenčnom santiagskom Ústrednom divadle už nikto nepochyboval. Zrodila sa veľká hviezda a jej ďalšie kroky smerovali do Buenos Aires. Po návrate robila dlhé koncertné šnúry po Čile, pričom nasledovali koncerty v Uruguaji, Peru, Brazílii, Kube či Amerike. V New Yorku ju hostil Claudio Array, ktorý ju aj pripravoval na konkurz do Metropolitnej opery. Konkurz nevyšiel, Rayen zaspievala áriu Kráľovnej noci, ktorá ju neskôr preslávila, ale v ten čas pôsobila na komisiu neisto a nervózne, i keď sa im páčila farba jej hlasu. Niekoľko rokov potom žila v Mexiko City a spievala v miestnom rádiu, neskôr získala štipendium v Hamburgu, ako aj niekoľko ocenení. Po ďalšom návrate domov nemala už taký sýty hlas ako predtým.

Čílska vláda udelila Rayen štipendium, ktoré jej umožňovala skromne vyžiť. V posledných rokoch svojho života sa venovala pedagogickej činnosti a viedla zbor v psychiatrickej liečebni El Peral. Ohromná kariéra na jednej strane, nešťastie v láske na druhej. Osamelosť, depresie nad nevydarenými vzťahmi i manželstvami viedli k fyzickému zrúteniu. Rayen Quintral skonala po prevoze do nemocnice 4. októbra 1979.

Z mužských operných spevákov stojí rozhodne za zmienku Renato Zanelli. Vzdelanie dosiahol vo Švajčiarsku a Taliansku, kde absolvoval štúdium ekonómie a účtovníctva, odkiaľ sa navrátil do Čile kde istý čas pracoval na burze.

Renato Zanelli (zdroj cantabile-subito.de)
Renato Zanelli (zdroj cantabile-subito.de)

Opustil túto prácu a začal poberať hodiny spevu u profesora Angela Querzého. Rodina bola v šoku, bála sa straty finančnej istoty ich syna, avšak ten svojím talentom všetkých prekvapil a čoskoro debutoval v Mestskom divadle v Santiagu s úlohou Valentína vo Faustovi. V roku 1918 sa usadil v New Yorku, kde začal úspešnú kariéru spojenú s nahrávacou značkou Victor. Debut v Metropolitnej opere si zapísal už o rok neskôr v opere Aida, nakoniec tu zostal počas piatich sezón. Zdravotné dôvody, ktoré mu prerušili kariéru ho nakoniec doviedli k predčasnej smrti.

Ramón Vinay (foto archív autora)
Ramón Vinay (foto archív autora)

Ďalším slávnym krajanom bol Ramón Vinay. Ten bol pasovaný za Zanelliho nástupcu a spravil ešte famóznejšiu kariéru. V Metropolitnej opere odohral až šestnásť sezón (medzi rokmi 1945-1961) a už po jeho debute, v úlohe Dona Josého, ho mnohí predurčovali k veľkým veciam. Dodnes je považovaný nielen za najväčší čílsky operný hlas, ale podľa mnohých je aj najlepším Othellom v dejinách opery.

Ramón Vinay však stvárnil množstvo rozmanitých postáv ako napríklad Scarpiu, Falstaffa, Escamilla, Amonasra, Herodesa či Cania, no väčšina ho bude mať zafixovaného ako predstaviteľa tragického žiarlivca. A pritom sa k tejto postave dostal náhodne, keď musel v Metropolitnej opere zaskakovať za Torstena Ralfa, slávneho švédskeho tenoristu, ktorý v ten deň ochorel. Metropolitná opera sa mu potom na dlhý čas stala druhým domovom. Nie každému opernému spevákovi sa podarí urobiť takúto kariéru. Vlastne väčšina sa pohybuje iba na okraji priemernosti, iní zase nedostanú toľko možností, a len pár sa dostanú na hranicu legendárnosti.

Pri Ramónovi Vinay zahrali všetky okolnosti a tak sa mohla zrodiť legenda. Veľkou školou bolo pre neho účinkovanie v jednej putovnej opernej spoločnosti, kde spieval malé i veľké úlohy a hlavne sa naučil byť vytrvalý i trpezlivý. Malé zárobky mu až tak nevadili, keďže popritom úspešne rozbehol vlastnú výrobnú firmu. Spevu sa neprestal venovať, presedlal z barytónu na tenor a v roku 1943 debutoval v Mexiku City ako Don José v opere Carmen. S tou istou úlohou sa sa objavil po prvýkrát v New Yorku a tam začala aj jeho spolupráca s legendárnym dirigentom Arturom Toscaninim, ktorý o ňom povedal: „On je komplexný umelec, nádherný a neprekonateľný v roliach, ktoré vyžadujú silu a násilie.“

Jeho pochvaly mu zabezpečili ďalšie významné úlohy, angažmán v La Scale a výsostné postavenie v mnohých nahrávacích spoločnostiach. Širokú verejnosť ohuroval aj manželstvom s ďalšou opernou hviezdou Mobley Lushanya. Dojemné boli ich návraty do vlasti, v ktorej sa Ramón nikdy príliš nezdržal. V operných sezónach 1948, 1950, 1968, 1968, 1969 boli jeho vystúpenia v Mestskom divadle v Santiagu udalosťami roka, čo si aj on uvedomoval: „V túto chvíľu neexistuje v Čile šťastnejší človek ako ja, pretože nikdy nezneli slová krajšie ako tu medzi vami.“ Ramón Vinay sa vrátil do Čile ešte v roku 1996, bohužiaľ už iba v podobe prázdnej telesnej schránky, ktorej tu usporiadali štátny pohreb.

www.municipal.cl

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat