Opera v Egyptě

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Slávnostnej ceremónie 10. októbra 1988 sa zúčastnil aj cisárov mladší brat, princ Tomohito of Mikasa, ktorý sa stal svedkom prvého uvedenia tradičného japonského ceremoniálu Kabuki na území Afriky. Operný dom v Káhire svojou prestížou síce nekonkuruje La Scale či Metropolitnej opere, ale spĺňa požiadavky na súčasnú modernú produkciu. Budova opery má dve koncertné sály, v tej prvej pre 1.300 divákov sa hrávajú okrem opier i symfonické koncerty a divadelné predstavenia, malá sála má 350 miest a je určená pre komorné koncerty. Do Egypta začali znovu chodiť významní umelci, pričom sa podarilo vzkriesiť aj domácu scénu, ale arabská jar, teroristické útoky a politický prevrat stopli sľubný rozvoj, a egyptská operná scéna sa opäť ocitla na začiatku svojej cesty.

Cairo Opera House (zdroj commons.wikimedia.org / ThutmoseIII)


Revolúcia v Egypte

Plán to bol smelý a krok logický. Do Egypta chodili tisícky turistov ročne a pri starobylých chrámoch a pyramídach sa priam núkali scenérie pre produkciu výpravných operných diel. V starobylom mestečku Luxor sa na pozadí chrámov Deir el-Bahari a Hatšepsut odohrali veľkolepé predstavenia opery Aida. Teroristické útoky dali stopku týmto predstaveniam. Do krajiny sa vniesla politická destabilizácia, narastala nespokojnosť obyvateľov, kulminovala agresivita, zahraniční mecenáši a sponzori mizli, turistov ubúdalo, situácia sa stávala čoraz neúnosnejšou a chaotickejšou. Vtedajší riaditeľ národnej opery v Káhire Abdel-Moneim Kamel musel reagovať. Snažil sa otvoriť operu pre širšie sociálne vrstvy, no napriek tomu sa inštitúcia čoraz viac uzatvárala pred okolitým svetom. Hustnúca atmosféra sprevádzaná vlnou násilností si vyžiadala mnoho obetí. Obyvateľstvo prinútilo politikov na čele s prezidentom Mubárakom rezignovať, ale občianska spoločnosť sa rozštiepila.

Nová riaditeľka inštitúcie Ines Abdel-Dayem bola postavená pred nesmierne ťažkú úlohu. Musela čeliť kríze na pozadí masívnych protestov v krajine. Na rozdiel od svojho predchodcu bola úspešná v tom, že sa jej podarilo pritiahnuť do opery nových a mladších divákov. Odolala aj tlaku fundamentálnej politickej skupiny Moslimské bratstvo, ktoré chcelo zakázať hudbu v celom Egypte. Nezľakla sa, ale vyzvala zahraničných veľvyslancov a pracovníkov mnohých kultúrnych stredísk, aby zostali a pomohli egyptským umelcom v neľahkých časoch. Operný súbor pokračoval napriek zníženým pracovným stavom a zníženým dotáciám. Svojím entuziazmom si Ines Abdel-Dayem získala sympatie po celej Káhire, ministerstvo kultúry ale zastávalo iný názor a riaditeľku opery prepustilo. To už bola posledná kvapka pre rozzúrené obyvateľstvo. Začali ďalšie masívne protesty, ktoré sa tentoraz týkali samotnej opernej inštitúcie.

Svoj pohľad na túto situáciu podala vo vyhláseniach pre egyptskú tlač aj Abdel-Dayem: „Opera bola červenou čiarou, dôležitým prvkom, ktorý naštartoval všeobecnú nespokojnosť umelcov a nahneval všetkých Egypťanov. Útok na operu vnímali ako útok na ich národnú identitu.“ Protesty nakoniec vyústili do zosadenia prezidenta Muhammada Mursího, a Ines Abdel-Dayem bol ponúknutý post ministerky kultúry, čo ona odmietla a vyžiadala si späť svoje staré miesto, na ktorom je činná dodnes.

Hoci situácia v Egypte rozhodne nie je stabilná, slová idúce z úst odvážnej riaditeľky Káhirskej opery potvrdzujú odhodlanie vytrvať v budovaní demokratickej spoločnosti: „Viem, čo je príčinou kritiky voči mojej osobe. Niektorým poslancom z islamskej Al-Nour Party sa nepáči skutočnosť, že som žena, umelec a hlavne človek, ktorý propaguje hudbu a tanec. A nezabúdajme ani na to, že v priebehu môjho pôsobenia vo funkcii generálnej riaditeľky Káhirskej opery som nikdy nepodľahla nátlaku konzervatívnej náboženskej ideológie. Nezasiahla moje rozhodnutia a môj program, a nezasiahne ani moju ďalšiu víziu v budúcnosti.“

Operný hlas Egypta
Z Káhirského konzervatória vyšlo množstvo operných talentov, no ak by sme mali sústrediť pozornosť iba na jeden jediný, tak rozhodne na sopranistku Ratibu El-Hefny. Vyrastala v hudobníckej rodine, jej otec Mohamed Ahmed Hefny pôsobil ako hudobný teoretik, ktorý publikoval okolo štyridsaťpäť hudobných kníh. Po svojej mame a starej mame zdedila nielen vášeň pre vokálnu hudbu, ale aj nemecký pôvod, vďaka ktorému si rýchlo osvojila nemecký jazyk. Pôvodne študovala klavír, ale omnoho väčší záujem prejavovala o spev a arabskú hudbu. Stvárnenie postavy Hanny Glawari v operete Veselá vdova bolo jednou z prvých, ktorou zaujala. Výnimočnosť situácie spočívalo aj v uvedení v arabčine. Predtým sa v arabskom jazyku spievali z opery iba niektoré árie alebo rôzne fragmenty.

Od interpretácie Ratiby El-Hefny začalo byť mnoho opier iniciovaných v arabských prekladoch, ako napríklad La traviata, Rigoletto, Čarovná flauta či Orfeus a Eurydika. Samotná Hefny uprednostňovala naštudovanie z originálov, k čomu sa vyslovila veľmi striktne: „Aby som povedala pravdu, nemám rada preložené opery. Keď som spievala fragmenty z Verdiho Aidy v arabčine, nemala som rovnaký pocit, ako keď som to spievala v taliančine. Myslím si, že každá opera je silne spojená s jazykom, v ktorom bola pôvodne napísaná, každý jazyk má svoju vlastnú muzikálnosť a hrá dôležitú úlohu pri samotnom naštudovaní.“

S výslovnosťou nemala nikdy problém, komunikovala plynulo v angličtine, nemčine, francúzštine a taliančine. Táto polyglotnosť bola príznačnou pre staršiu generáciu egyptských spevákov, za čo do veľkej miery môže práve panovník Isma’il Pasha a jeho proeurópske vedenie krajiny.

Ratiba El-Hefny študovala operný spev v Mníchove a v Berlíne a stala sa prvou egyptskou opernou speváčkou promovanou na medzinárodnom hudobnom ústave. Po návrate do vlasti sa ujala mnohých významných funkcií: stala sa rektorkou na Inštitúte arabskej hudby, dekankou Vysokej školy arabskej hudby, zakladateľkou prvého detského zboru v Egypte, vedúcou Národného arabského hudobného telesa, prvou predsedkyňou novej Káhirskej opery (Cairo Opera House).

Cairo Opera House (zdroj FB Cairo Opera House)

Ani vykonávanie týchto funkcií jej nezabránilo pokračovať v úspešnej speváckej kariére, ktorú lemovalo viac ako päťsto operných predstavení. Mohutný hlas Ratiby El-Hefny mohlo obdivovať aj európske publikum v Ríme, Berlíne a Belehrade i v bratislavskom Primacionálnom paláci, kde vystúpila v roku 1971 so svojím piesňovým recitálom.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

[mc4wp_form id="339371"]
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat