Opera v Singapuru

Opera v Singapure
Za operou cestou necestou (7)

Singapur patrí k najdravším ázijským tigrom, no dlhé roky bol bezzubým v prezentácii domáceho umenia. Ani pestré etnické špecifiká nevedeli túto krajinu odpútať od západných vplyvov, doteraz sa v kultúrnom odvetví spoliehala poväčšine na import zahraničných osobností. Tento moderný mestský štát však pochopil, že kľúčom do budúcnosti je výchova a rozvoj mladých talentov.

Singapur patril ku provinčným krajinám, no keď v roku 1965 získal od Malajzie nezávislosť, začalo sa s veľkou prestavbou spoločnosti. Nešlo to však tak hladko. Singapur sa musel potýkať nielen s veľkou korupciou a politickými škandálmi, ale aj s etnickými nepokojmi medzi malajzijským, čínskym a indickým obyvateľstvom. Z tohto etnického splývania sa postupne vynorila silná singapurská vrstva. Na margo toho povedal bývalý singapurský minister vlády: „Keď ste cestovali vlakom alebo autobusom a natrafili ste na nejakého obyvateľa, nevedeli ste, či je Malajzijčan, alebo Singapurčan. Dnes už ten rozdiel môžete spoznať.“ No čo sa týka hudobnej produkcie, stále je ťažké stopercentne identifikovať charakteristické črty singapurskej hudby.

Po vytrvalých reformách sa stal ekonomický zázrak a krajina, ktorá nemala takmer žiadne prírodné zdroje, premenila svoje investície do rozvoja vzdelanosti obyvateľstva a strategickú polohu celosvetového prístavu na štát majúci dvakrát vyšší HDP, než má napríklad Česká republika. Ešte donedávna sa hovorilo o hlavnom meste Singapore – ako o nudnej metropole, kde síce môžete nakupovať tie najdrahšie a najnedostupnejšie veci, ale kde kultúrne vyžitie stagnuje. Na rozdiel od Pekingu či Tokia nemali singapurské veľkomestá nastavené parametre ani ponuku na zmysluplné trávenie voľného času. V posledných rokoch sa situácia pomaličky začína meniť a dôležitú úlohu v tomto procese zohrávajú aj inštitúcie okolo vážnej hudby.

Etnický balzam pre singapurskú hudbu
Pramene západnej, čínskej, malajzijskej a indickej tvorby formovali singapurskú hudbu. Od Číňanov prijali Singapurčania tradičné pohrebné piesne i obľúbenú operu v Hokkien, Indovia ich zasa inšpirovali zložitými štruktúrami formy rága, malajzijský vplyv spočíval v kmeňových piesňach keroncong a dondang sayang a od svojich kolonizátorov – Britov – veľmi ochotne prijali populárne sentimentálne melódie.

Táto rozmanitosť bola a doteraz je pre Singapur signifikantná, i keď v jednotlivých regiónoch pôsobí rozdielne, čo súvisí s historickými koreňmi tamojšej spoločnosti, keďže etnické skupiny žili v krajine oddelene od seba, pričom hudba každého spoločenstva sa stretla len v rámci vlastného priestoru a bola podporovaná iba vlastnou komunitou. Väčšina hudobných vystúpení bola vykonávaná na amatérskej úrovni, výnimku tvorili iba súbory okolo čínskych operných umelcov, ktorí si zarábali na živobytie po celej krajine. Mimochodom, čínska a singapurská hudba majú dodnes k sebe veľmi blízko. Čínski interpreti sú mimoriadne obľúbení, v Singapure dokonca existuje ansámbel pod názvom Singapore Chinese Orchestra a staré čínske piesne zaranžoval aj jeden z najhrávanejších singapurských skladateľov Phoon Yew Tien. Odporúčame si vypočuť jeho albumy Chinese Music For All Seasons a Wandering Singert, na ktorom sú zaznamenané staré piesne z rokov 1950 až 1970.

Príchod západnej klasiky
Západná klasická hudba prišla do Singapuru spolu s britskými kolonizátormi na začiatku 19. storočia. Prístupná bola predovšetkým pre miestnu bohatú vrstvu, ktorá nechávala svoje deti súkromne študovať hudbu u anglických učiteľov. Najstaršie interpretácie tvorby západných skladateľov sa odohrávali v pamätnej sieni Victoria, umiestnenej v hlavnom meste Singapore, slávnostne otvorenej v roku 1905. Hoci už dvadsiate i tridsiate roky 20. storočia patrili slávnemu ansámblu Chia Keng Tai Orchestra, ktorý tu ako prvý ázijský orchester hral hudbu západniarov, skutočná zlatá éra symfonickej hudby prišla spolu s mániou zábavných parkov, kde sa ponúkali pre rozšafných obyvateľov rôzne druhy zábavy: boxerské zápasy, tanečné vystúpenia, predstavenia tradičnej malajskej opery bangsawan a orchestrálne koncerty. Po druhej svetovej vojne začali byť tieto orchestre pestro skladané z hudobníkov z východnej Európy, Británie, ako aj židovských, malajzijských a čínskych muzikantov.

A práve z čínskych umelcov vyskladal skladateľ Leong Yoon Pin Metropolitnú filharmóniu, ktorá sa zaoberala repertoárom orchestrálnych a zborových diel od skladateľov zo Singapuru, Číny, Taiwanu a Hong Kongu, čo malo za následok nielen zvýšenie popularity zborovej hudby v Singapure, ale aj zväčšenú obľubu opernej produkcie.

Opera s veľkými víziami
Najväčšia operná scéna v Singapure sa nachádza v divadle Singapore Lyric Opera, ktoré poskytuje vzácnu príležitosť vidieť operu v inak neopernom regióne. Táto inštitúcia sa špecializuje na prezentovanie operných diel z Talianska, Francúzska a Nemecka.