Operní kamenolom překonává krizi

  1. 1
  2. 2

Operný kameňolom prekonáva krízu 

Za devätnásť rokov existencie si Operný festival v burgenlandskom St. Margarethen získal nielen pevné miesto na mape stredoeurópskych letných slávností, ale aj kredit unikátneho podujatia pod voľnou oblohou. Servíruje produkt v rámci opery špecifický, zacielený na široké vrstvy návštevníkov. Rímsky kameňolom a v ňom uprostred skalísk umiestnené divadlo s fascinujúcou prírodnou kulisou, oslovuje predovšetkým diváka, ktorého prioritou nie je vychutnávanie hudby a hlasov v regulárnej akustike. Komu postačí vnímať populárny titul prostredníctvom komplexného vizuálneho obrazu, kto toleruje ozvučenie, skrytý orchester s neviditeľným dirigentom a komparz kamuflujúci zbor, tak vďaka svetelným a farebným efektom, projekciám a pyrotechnike, si príde na svoje. Aj s obligátnym bonusom v podobe neodmysliteľného ohňostroja.Či presne tento inscenačný trend bude na festivale pokračovať, je otázne. Intendant Wolfgang Werner, ktorý prišiel roku 1996 s geniálnou myšlienkou zúročiť jedinečný priestor kameňolomu aj pre operné umenie, vyhlásil začiatkom júla insolventnosť. Na privátnej báze fungujúca spoločnosť priznala, že ani napriek podpore krajinskej vlády (rakúsky štát sa odmietol v tejto veci angažovať), sa v stave niekoľkomiliónového finančného deficitu neudrží nad vodou. Hrozbu, visiacu nad neuskutočnením avizovanej tohtoročnej produkcie Verdiho Aidy (už pred termínom premiéry bolo na dvadsať tri večerov predaných okolo osemdesiat tisíc lístkov), si najviac uvedomil vlastník kameňolomu, Nadácia Esterházy. Preto operatívne zaktivizovala nedávno založenú spoločnosť Arenaria a okamžitým vložením 1,3 milióna eur garantovala tohtoročnú sériu predstavení. Aj napriek tomu, že nie je vyslovene produkčnou firmou a jej poslaním je sprístupňovanie historických lokalít rodiny Esterházyovcov, zobrala záruku aj nad nasledovným ročníkom s novou inscenáciou Pucciniho opery Tosca.

Premiéra Aidy (tretej v histórii festivalu) sa teda uskutočnila 9. júla podľa pôvodného plánu. Napriek veľmi chladnému, hoci hviezdnatému večeru, sa hľadisko s kapacitou štyritisíc sedemsto sedadiel zaplnilo do posledného miesta. Keď sa dvadsaťpäť minút po polnoci predstavenie pri cca 14-stupňovej teplote skončilo, preriedenie diváckych radov bolo len minimálne. Aj tento fakt hovorí o mimoriadnej obľube festivalu v St. Margarethen medzi internacionálnym publikom. V tomto type inscenácií nie je dominantnou hudobná a spevácka zložka, ale vizuálna. Možnosti, ktoré núka sedemdesiat metrov široké a mohutnými skalami obklopené pódium, pozná najlepšie stály scénograf Manfred Waba. Po jeho boku sa vystriedali viacerí režiséri, pričom po vlaňajšej Bohéme sa opäť vrátil hollywoodský filmár Robert Dornhelm. Zatiaľ čo Pucciniho operu mal už vopred prelúskanú z filmovej verzie (s Annou Netrebko a Rolandom Villazónom), Aida bola preňho novou látkou. Pri jej realizácii sa oprel o príbuznú koncepciu. Prepojením divadelných a filmových prostriedkov sa snažil makroskopický vnem javiska a okolitej scenérie doplniť o pohľad okom kamery. Projekcie sa stali aj v kamenných divadlách obligátnym nástrojom režisérov, no Dornhelmova metóda ide predsa len trocha ďalej. Nezapiera sa v nej duša filmára, takže na mnohých miestach paralelne s operným divadlom bežia na kamenných stenách 3D projekcie, vypovedajúce o hereckom a emočnom detaile, najmä tvárovej mimike sólistov.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat