Oskar Nedbal se vrátil na repertoár Baletu SND

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletné „Zetko“ v SND 

Balet SND uviedol v druhej polovici sezóny detský titul Z rozprávky do rozprávky na hudbu Oskara Nedbala, skladateľa, ktorý má pre slovenské divadelníctvo zvláštny význam. Oskar Nedbal nastúpil v roku 1923 ako riaditeľ do novovzniknutého Slovenského národného divadla v Bratislave, v tom istom roku bola uvedená prvá premiéra tejto rozprávky na scéne SND, ktorá bola zároveň prvým detským predstavením v tomto divadle v období zrodu profesionálneho baletu. Bulletin informuje, že najznámejší Nedbalov balet inscenovali na javisku SND legendy slovenského baletu (Achille Viscusi – 1923,1927,1929, Ella Fuchsová-Lehotská – 1936, Bohumil Relský – 1940, Maximilián Froman – 1941, Jozef Zajko – 1956, 1970 a zo súčasnej generácie tvorcov uviedli dielo Igor Holováč a Ján Ďurovčík – 1995.) Aktuálna inscenácia (v poradí, ak dobre počítam, desiata) podľa koncepcie Jozefa Zajka je v réžii a choreografii Jozefa Dolinského st., ktorý v Zajkovej verzii z roku 1970 stvárňoval postavu Čerta a Zbojníka.Vedenie Baletu SND umne a logicky využilo aj účinkovanie primabaleríny 50-tych rokov minulého storočia Augusty Herényiovej-Starostovej v roli Starej mamy, ktorá získala prednedávnom od prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku ocenenie Pribinov kríž 1. triedy. Naposledy sme mali možnosť ešte vidieť pani Gustu v roku 2010 v choreografii Jamesa Kudelku – 4 ročné obdobia z predstavenia made in: Canada spolu s ostatnými legendami česko-slovenského baletu. V Nedbalovom balete Z rozprávky do rozprávky tancovala v roku 1956 Zlatovlásku, v roku 1976 spolu s Jozefom Dolinským st., ktorý predstavoval Zbojníka, zatancovala si s ním však aj v Spiacej krásavici, kde boli v Modrom vtákovi tanečnými partnermi. Jej manžel Milan Herényi bol tiež niekdajším sólistom Baletu SND, jeden z jej synov Milan je výtvarník, ktorý v roku 1995 zhotovil k Ďurovčíkovej verzii Z rozprávky do rozprávky bulletin. Jej pozvanie na účinkovanie v balete nie je teda len marketingovým ťahom, ale aj prirodzeným vývojom a poctou pre Balet SND, mať takúto legendu opäť na scéne a verím, že pre pani Gustu radosťou.Dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová na tlačovej besede informovala o odvážnom úmysle, že vedenie baletu uvedie každý rok nový detský titul. Vráťme sa však od minulých spomienok a budúcich vízií do súčasnosti. Nie som veľmi kamoška s číslami a štatistikami, ale pre úplnosť uvediem, že v balete tancuje podľa slov choreografa celý súbor o počte 65 tanečníkov plus komparz, 13 detí z Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, ktorí si oblečú 270 kostýmov aj s alternáciami. Dirigent Dušan Štefánek, ktorý pôsobí v SND od roku 1984 použil partitúru Adolfa Vykydala, údajne ešte s jeho poznámkami. Peter Dedinský, jeden z interpretov Lucifera, sa nechal na tlačovke počuť, že choreograf tanečníkom nechal voľnosť vo vystavaní vlastnej výrazovej postavy sledujúc odlišné charaktery aj fyzické dispozície jednotlivých protagonistov.

Baletná inscenácia sleduje po vizuálnej stránke v zmysle výpravy (scéna, kostým) aktualizačné tendencie, približujúc sa k dnešnému divákovi s odkazom na harmonizujúcu elegantnú secesiu s prvkami súčasnosti. Nedá sa teda celkom hovoriť o posune do súčasnosti, ale skôr o úvahovo zváženom výbere obdobia čerpajúceho z prírodných motívov, ktorý dejiny umenia nazývajú posledným oficiálnym slohom. Architektúra inšpirovaná jednotou prírody a človeka a predovšetkým parížskym Chrystal Palace ponechaná v základných konštrukčných kontúrach kovových oblúkov a vzdušnosti skla vyabstrahovaná do extrémnej geometrickej čistoty evokuje nielen inšpiratívne prostredia tržníc, staníc, ale aj botanických skleníkov, kúpeľných kolonád so svojim interiérových aj exteriérovým využitím. Tento architektonický rámec je stabilný, atmosféru jednotlivých scén dotvárajú len výrazné charakteristické symboly, ktoré sa postupne menia – divadelný portál alias „krb“ pre Lucifera, Smrtku, Čertov a Strigy, strom ako reprezentant prírody – prostredia pre hmyz a zvieratká, torzo cielenej repliky Ganymedovej fontány situovanej pred historickou budovou SND pre Žabu ergo Princa, Zlatovlásku a prostredie kráľovskej rodiny. Náladu slávnostnej vznešenosti na zámku akcentujú spustené lustre a charakter jednotlivých scén definuje predovšetkým svetelný design od poetických obrazov, cez dramatické vyjadrenia až po snové feérie.Pre Petra Janků je to (po Romeovi a Júlii z roku 2013) v poradí druhá scénografia pre Balet SND, rovnako ako pre kostýmovú výtvarníčku Simonu Vachálkovú, ktorú pozná divák viac z činoherných a filmových kostýmových realizácií. V Balete SND „obliekla“ v roku 2007 Ďurovčíkov tanečný muzikál pre deti Popolvár.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Nedbal: Z rozprávky do rozprávky (SND Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="149781" size="small"]

Mohlo by vás zajímat