Pozdní sběr nemusí každému chutnat

Neskorý zber nemusí každému chutiť…

Novú sezónu divadla elledanse zahájila 4. septembra premiéra Zámerné čakanie. Predstavenie vzniklo pod hlavičkou novovzniknutého spolku Neskorý zber, ktorého zakladateľmi sú štyria zrelí tanečníci a choreografi Monika Čertezni, Lucia Holinová, Anka Sedlačková a Daniel Raček. Ako informujú tvorcovia, ambíciou predstavenia je komunikovať s divákom o aktuálnych témach (v tomto diele sú nastolené – intimita, čakanie, ženskosť, rešpekt, osamelosť, iritácia – vzťahy medzi nami a aj samým k sebe). Zrelí tanečníci disponujú schopnosťou formulovať otázky, poskytnúť odpovede na základe skúsenostnej roviny a priznať pretrvávajúce sny napriek skepse a únave, ktorú stredný vek prináša. Predstavenie je rozdelené do deviatich samostatných scén (Nahé scény; Verklík; Basso Anka, Monika; Duet Daniel, Lucia; Sólo šaty; Ženské trio; Basso Anka, Daniel, Lucia; Submisívny duet; Kamene), ktoré sa plynulo prelínajú jedna do druhej na prázdnej scéne, ktorú tvoria len stoličky po stranách slúžiace na pauzy, oddych a malé prevleky tanečníkov. Je to akási „zóna čakania“ na svoj výstup, ale aj pozorovateľňa ostatných kolegov, divadelná šatňa, je to možno aj metaforické ústranie, skrýša, skutočný svet v pozadí, zákulisie pravdy.Jednotiacim prvkom scén je takzvaný spodný prúd – basso continuo – vinúci sa celým predstavením. Predstaveniu dáva emotívnu hĺbku hudba (Martin Burlas) a vizuálnu hĺbku svetelný design (Ints Plavnienks). Tanečníci sú v monochrómnych jednoduchých kostýmoch (Eva Rácová), čierna a biela je základ, definícia, čistota. Vskutku civilné kusy tričiek, košieľ a šiat obohatia nariasené balónové sukne tanečníc (časť Ženské trio), ktoré vytvárajú pohybom aj akustický efekt. Tanečný projekt je oprostený od detailov a stavia na sile momentálnej akcie, nálady, prenosu myšlienky a pohybovej skúsenosti. Jednotlivé časti komunikujú medzi sebou dvomi zásadnými prejavmi – voľným, akýmsi improvizovaným pohybom „workshopového“ znenia, kde sa každý hýbe ako chce podľa vlastnej vnútornej potreby a cítenia a choreograficky premysleným, cielene plánovaným a štylizovane kreovaným.Zámerné čakanie sa dá vysvetliť ako čakanie na moment zrelosti, čakanie na skúsenosť, vnútorné „zmúdrenie“, ale aj paradoxne čiastočne na pohybové obmedzenie. Telo tanečníka v súvislosti s časom má isté prirodzené limity týkajúce sa fenoménu profesijnej perspektívy a vizuálnej atraktivity. Telo mení svoju estetiku a mení svoju funkčnosť. Príznačný názov zoskupenia Neskorý zber má ambíciu naznačiť, že zrelé víno má svoju ojedinelú chuť a je v ňom skrytá pravda. Že kilo, či vráska navyše nemusí byť prekážkou v prenose informácie, či emócie (to sa však stále netýka Moniky a Daniela, ktorí obaja ešte disponujú dekoratívnosťou svojich figúr a prevažne u Moniky krásne „vyčnieva“ v pohybe niekdajšia klasická škola). V tomto znení treba inscenáciu chápať a vnímať ju ako alternatívu pohybovej výpovede, ktorú si priestor divadla elledanse môže dovoliť.Predstavenie začína (a napokon i čiastočne končí) polonahými telami tanečníkov (Nahé scény) hlboko zohnutými v predklone vyzlečenými do pol pása. Nechávajú nás zotrvať vo chvíľke (až jogínskej) ohybnosti, letmých vzájomných dotykov, hre svalov a chrbtice. Z nahoty ani z pohybu v tomto prológu neprezradia viac. Verklík nás uvádza do akejsi pohybovej monotónnosti trasenia rúk dvoch tanečníc, zatiaľ čo pár popri nich sa ocitá v akomsi pohybovom a pocitovom vzájomnom hľadaní sa. Z pohybových „plánovaných improvizácií“  sa vyprofilujú tanečnejšie kreácie v Duete Daniela a Lucie v bielych košeliach. Ženské trio zarezonuje v dekorovaní tanečníc do našuchorených sukní, ktoré spočiatku len s rôznym typom záujmu pozorujú tanečníkove pokusy na dynamickú hudbu. Zvukový efekt  šiat sa využije následne pri ich temperamentnejšom pohybe. Snáď najviac tanečne, vizuálne i emotívne zaznie Submisívny duet v čiernom (Daniel a Monika), ktorí predvedú sériu efektných dvíhaných póz páru, ktorý síce tancuje v tesnej dvojici, ale s príznačnou dávkou výrazovej indiferentnosti, akoby si každý vo vzájomnej blízkosti tancoval vlastne sám. Kamene uzavrú polonahú scenériu vo významovom meditatívnom oblúku epilógu o tom, že nahí sme na svet prišli, nahí odídeme, o tom, že niekto ešte ostane a iní už odchádzajú, alebo o tom, že kamene a stopy z nás ostávajú.Nech už si vysvetlíme predstavenie Zámerné čakanie akokoľvek, tvorcovia tohto konceptu zjavne rátajú aj s divákovou skúsenosťou a schopnosťou myšlienkovej kombinatoriky. Zámerné čakanie môžeme provokatívne chápať aj ako čakanie na tanec, lebo toho je tu (ako to už v súčasných performatívnych výpovediach alternatívneho charakteru býva) pomenej, avšak s týmto faktom pri vstupe do elledanse treba už automaticky rátať. Protagonisti viac pracujú s myšlienkou, pocitom, prenosom nálady  cez vlastnú divákovu prizmu životných skúseností. V tomto duchu je dnes v pohybovom divadle možné (a aj akceptovateľné) takmer všetko a možno je to tak aj v poriadku, ak tieto formy ostávajú vo „svojom“ priestore, ktorý ich predznačuje a predznamenáva a v ktorom sú týmto spôsobom zadefinované.Predstavenie má v sebe zakódovanú istú podobu (možno aj trochu naivnej) láskavosti, mimovoľnej nostalgie a ľudskej čistoty. V tomto znení som ochotná (alebo možno aj nepriamo nútená) ho vnímať. Musím sa však priznať, že tancovanie (až na spomínané fragmentálne výnimky) mne osobne chýbalo (rátala som však s tým, že mi chýbať bude) čo je však asi tristnejšie je skutočnosť, že ma minula aj emócia. Tá trocha smútku, s ktorou som odchádzala, nesúvisela totiž s odkazom predstavenia. Musím však korektne konštatovať, že sa hľadisko elledanse podarilo premiérovo naplniť do posledného miesta. Otázne ostáva, koľkí z nás sa na toto predstavenie vrátia a koľkí ďalší diváci naň ešte prídu. Obávam sa trochu skepticky, že sme tu v tento večer boli už všetci.

Hodnotenie autorky recenzie: 50 %

Zámerné čakanie
Koncept: Monika Čertezni, Lucia Holinová, Daniel Raček, Anka Sedlačková
Hudba: Martin Burlas
Kostýmy: Eva Rácová
Svetelný dizajn: Ints Plavnienks
Neskorý zber
Premiéra 4. septembra 2014 Don T&D Bratislava 

Tanec – Monika Čertezni, Lucia Holinová, Daniel Raček, Anka Sedlačková

www.elledanse.sk

Foto Vladimír Holina