První projekt Operního studia bratislavského SND: Paisiello ve zpracování Henzeho

24. júna uvedie Opera SND premiéru inscenácie diela Giovanniho Paisiella Kráľ Teodor v Benátkach v spracovaní Hansa Wernera Henzeho, ktorou otvára pilotný ročník nového projektu Operné štúdio SND 

Jedným zo sľubov vedenia Slovenského národného divadla i operného súboru je získavanie mladých – interpretov na javisku a divákov v hľadisku. Opera SND teraz prichádza s novým projektom Operného štúdia, ktoré poskytne príležitosť mladým interpretom spevákom, inštrumentalistom, dirigentom či režisérom získať profesionálne skúsenosti na etablovanej opernej scéne a samozrejme upozorniť na seba odbornú verejnosť i divákov.

Pilotný ročník Operného štúdia v 95. divadelnej sezóne SND 2014/2015 sa spája so zaujímavým a v novodobej histórii na slovenských operných scénach neuvádzaným titulom Giovanniho Paisiella Kráľ Teodor v Benátkach (Il re Teodoro in Venezia).Vo výbere titulu je aj kus symboliky. Spomínané dielo bezprostredne súvisí so začiatkami verejného operného života Bratislavy. Operná spoločnosť grófa Erdödiho ako najvýznamnejšia z prvých stálych, širšej verejnosti prístupných operných scén v Bratislave, uviedla dielo v roku 1785 krátko po jeho viedenskej svetovej premiére ako svoje inauguračné predstavenie. Ako však naznačuje už samotný vizuál plagátu, ktorý je v istom zmysle provokatívny, nejde o titul vytiahnutý zo zaprášenej truhlice, ale o vtipnú, invenčnú a aj z dnešného pohľadu spoločensky pichľavú komédiu.

Na rozhovor o režijnej koncepcii  a hudobnom naštudovaní prvého titulu Operného štúdia, ktorý bude mať premiéru 24. júna v historickej budove SND, sme prizvali predstaviteľov tvorivého tímu dirigenta Mariána Lejavu a režisérku Lenku Horinkovú, pre ktorú je to prvá samostatná réžia na scéne Opery SND.
***

Lenka Horinková: Libreto je na prvý pohľad jednoduché. Téma ma však zaujala preto, že bola súčasná vtedy a je aktuálna aj dnes. Kráľ Teodor, ktorý mal predobraz v skutočnej historickej postave, bol vlastne podvodník, ktorému naletelo mnoho ľudí, politikov i štátnikov. Nakoniec na svoje klamstvá doplatil sám a poslednú záchranu hľadá v našom príbehu v Benátkach vo vzťahu k bohatej krčmárovej dcére. Teodor bol „celebritou“, s akými sa stretávame aj dnes, svojou existenciou zapĺňal stránky novín a keďže Paisiello bol uznávaným a váženým, myslím, že si mohol dovoliť priniesť aj vo svojom diele námet, ktorý bol „témou dňa“.

Marián Lejava: V tom čase bolo módnym reflektovať súčasné dianie aj v operných dielach, veď opera bola vlastne najmasovejším médiom – tým, čím je dnes film.

V dejovom virvare ľúbostných zápletiek Kráľa Teodora v Benátkach je miesto aj na groteskné zrkadlo poukazujúce na rôzne spoločenské neduhy a nešváry, ktoré v rôznych podobách podvodu a korupcie poznáme veľmi dobre i dnes. 18. storočie charakterizujeme ako storočie rozumu, slobodného ducha, ale aj nových ekonomických vzťahov. Svedčal mu v opere žáner komédie, mala to byť satira, ktorá najviac oslovila divákov?

Lenka Horinková: Tvorcovia vystihli žáner, cez ktorý by publikum najlepšie reagovalo na témy, ktoré ich trápili aj v bežnom živote. V tom čase napísal Beaumarchais svojho Figara a súčasným slovníkom by sme mohli povedať, že to bol vlastne „trhák“ storočia. Azda žiadne iné literárne dielo sa nestretlo s takou reakciou, s takým záujmom. Mozart zhudobnením námetu však nešiel do rovnako veľkého rizika ako Paisiello s podobnou témou. Historici sú toho názoru, že „literárny“ Figaro už pripravil pôdu tomu hudobnému.

Marián Lejava: Beaumarchais bol tým dramatikom, ktorý na javisko priniesol to, o čom všetci vedeli, o čom si všetci šuškali. To, o čom sa nesmelo verejne hovoriť, zrazu zaznelo z divadelnej scény. Ľudia prichádzali do divadla, aby svoj názor konfrontovali. Myslím si, že Paisiello so svojím libretistom Giovannim Battistom Castim mali tú istú ambíciu. Páčilo sa mi, čo na jednej zo skúšok povedala Lenka Horinková mladým interpretom, že divadlo je obraz – odraz. Dodávam  „pohyblivý obraz“,  na ktorom môžeme sledovať príbehy umocnené  emóciou.

Čím prekvapí réžia, aká je vaša koncepcia a výtvarné poňatie inscenácie? Bude provokovať tak trochu ako aj plagát?

Lenka Horinková: Ak provokovať tak k zamysleniu, k tomu, aby sme netolerovali podvodníkov, aj keď sa skrývajú za osobnosti, aj keď sa cítia byť „celebritami“. Chápem operu ako kolektívnu výpoveď. Som zástancom toho, aby sa názor na tvorbu daného diela kreoval v procese, aby to bol výsledok variácie viacerých názorov, teda výsledok tvorivej diskusie. Nerada dopredu hovorím, aký by mal byť výsledný efekt. Tak to bolo aj pri vizuáli (autor Jakub Scholtes).  Napokon divák neposudzuje len môj dramaturgický, režijný názor, ale vníma aj vklad interpretov, výtvarnú stránku …

Dej Teodora sa odohráva v Benátkach počas karnevalu. Naša inscenácia má ambíciu byť súčasnou tak ako aj tá Paisiellova. Tí, ktorí žijú v Benátkach sú v dobových „karnevalových“ kostýmoch, tí, ktorí prichádzajú do mesta účinkujú v civilnom odeve. Ale všetci nosíme masky… a čo pod nimi skrývame?Na stránkach portálu Opera Plus ste určite zaznamenali diskusiu o aktuálnych tendenciách režijnej práce a konceptoch. Aký je váš názor na túto tému?

Lenka Horinková: Ak režisér pozná dokonale partitúru, hudobný zápis,  nemá šancu tvoriť proti hudbe. Hudba prináša motívy, ktoré režisér musí prirodzene rešpektovať a reflektovať na scéne, musia na javisku „vyznieť“ . Hudba je základným vyjadrovacím prostriedkom. Napriek tomu, že žijeme príliš rýchlo akoby „skratkovite“ a jazyku – slovu prikladáme veľmi veľký význam, v opere to nie je možné. Slovo a hudba sú minimálne v rovnováhe a to režisér musí rešpektovať. Nie som zástancom toho, že sa na javisku musí vždy niečo prevratné diať, z takejto frustrácie vzniká paškvil…

Giovanni Paisiello patril za svojho života k najuvádzanejším skladateľom. Čím si vysvetľujete, že svojím dielom z väčšej časti „upadol do zabudnutia“?

Marián Lejava: Mnoho skladateľov nemá tú danosť byť univerzálnym v hudobnom slova zmysle. Sú revolucionári, ktorí posúvajú vývoj hudby –  a potom tí, ktorí to nové, objavené transformujú do „každodennej“ hudobnej reči – syntetici.

K prvým podľa môjho názoru patria napríklad Beethovem, či Schönberg a k tým, ktorí hudobný jazyk svojím spôsobom zuniverzálnili patrí napríklad Mozart. Iným, napriek tomu, že skomponovali svieže a nápadité diela, akým je aj „náš“ Kráľ Teodor v Benátkach, ten univerzalizmus hudobnej reči chýba. Nedosahujú ho, hoci aj ich diela majú nepopierateľnú kvalitu. A potom sa stáva to, na čo napríklad poukázali aj naši mladí sólisti pri štúdiu Teodora. Ozvali sa hlasy: toto si Paisiello vypožičal z Donna Giovanniho, toto zasa z Figarovej svadby. Opak je pravdou  – tento Paisiello bol skôr ako syntetik Mozart. Opera Kráľ Teodor v Benátkach mala premiéru v roku 1784, teda dva roky pred Figarovou svadbou – zhodou okolností v tom istom divadle, v Burgtheatri vo Viedni.

V Opere SND zaznie dielo v dramaturgicky a inštrumentačne inovovanej verzii jednej z veľkých osobností opery 20. storočia Hansa Wernera Henzeho, ktorý ho upravil pre Hudobnú vysokú školu (Musikhochschule) v Karlsruhe. Ako zo svojho pohľadu hodnotíte Henzeho „zásahy“?

Marián Lejava: Žijeme v dobe reklám, 20 sekundový spot musí obsahovať všetky informácie a odkazy a myšlienky sa už ďalej nerozvíjajú. Naše vnímanie je, žiaľ, vtesnané do skratky a predovšetkým mladí sa dokážu sústrediť len na krátky čas.

Aj to zrejme ovplyvnilo Henzeho, ktorý do prúdu hudby na niektorých miestach aj „rozvláčnej“ pre súčasného poslucháča, vniesol dynamiku a napätie.

Henzemu ako vzdelanému človekovi a praktikovi sa podarilo „obohatiť“ Paisiellovu štruktúru aj o skvelý hudobný humor v Beethovovských intenciách. Teodor je hudba odľahčená, na mnohých miestach sa zabávam, vyznieva veľmi vtipne.

Len na okraj: Beethovena zvykneme vnímať ako zamračeného, vznešeného, neprístupného,  mal však oveľa väčší humor v hudbe ako Mozart.

Mozart je „hlasovou“ školou, hygienou pre operných sólistov, dá sa to povedať aj o jeho súčasníkovi Paisiellovi? Aký je náročný pre mladého speváka?

Marián Lejava: Nemyslím si, že je až taký náročný na interpretáciu ako Mozart. Sú to štandardné party opier 18. storočia na hrane virtuozity. Možno je to náročnejšie z iného uhla pohľadu. Mozartom sme rozmaznaní, Mozart mal obrovský dar, ktorý chýba mnohým skladateľom. Dokázal vystihnúť a naplniť idiomatiku každého jedného nástroja vrátane ľudského hlasu, dokázal napísať každý part tak, že sa dobre hrá, aj dobre znie.

Žiaľ, nemali sme k dispozícii originál, takže neviem posúdiť do akej miery Henze upravoval aj vokálne party v Paisiellovi, niektoré pasáže sme korigovali my, aby sa dobre spievali.

Lenka Horinková: Prikláňam sa k takýmto úpravám, radšej nech sa hudba „prepisuje“, ako by sa mala zabudnúť.

Obsadenie jednotlivých úloh bolo otvorené študentom vyšších umeleckých škôl aj ich absolventom. Výzva sa stretla s mimoriadnou odozvou a tak vedenie Opery SND a inscenačný tím mali možnosť obsadiť jednotlivé postavy viacerými sólistami, čo prináša samozrejme ďalší želateľný aspekt projektu – zdravú a inšpirujúcu konkurenciu. Na konkurz prišlo okolo 150 mladých spevákov. Jednotlivé úlohy v alternáciách stvárnia vyše dve desiatky mladých vokálnych umelcov, z ktorých väčšina bude po prvý raz stáť vo svetlách rámp prvej slovenskej opernej scény.

Lenka Horinková: Prihlásilo sa najviac sopranistiek, najväčší problém je získať dobrých tenoristov… Neviem, či muži nemajú záujem o spievanie, o operu, ale veľké rezervy vidím aj vo výchove. Aj po tejto skúsenosti tvrdím, že umelecké školy by sa mali dôsledne zaoberať systematickou hereckou prípravou.

V rámci štúdia a prípravy inscenácie sme sa presvedčili, že mladí sa snažia byť osobnosti v tom, ako interpretujú jednotlivé úlohy, snažia sa priniesť na javisko tému, aby mal aj divák radosť z tvorby, snažia sa aj o humor a to je pre mňa povzbudzujúce.
***

Marián Lejava je absolventom skladby a dirigovania Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Doktorandské štúdium v odbore skladba absolvoval u prof. Vladimíra Bokesa. Od roku 2000 pravidelne uvádza súčasnú hudbu s poprednými domácimi súbormi (Opera Aperta ensemble, VENI ensemble, Musica Aeterna, SOOZVUK ensemble, Melos Ethos ensemble) ale i s Janáčkovou filharmóniou v Ostrave (JFO). V rokoch 2003 a 2004 bol asistentom Zsolta Nagya. Marián Lejava sa zúčastnil na medzinárodných skladateľských a dirigentských kurzoch, kde spolupracoval s K. Huberom, T. Murailom, P. Eötvösom a Zs. Nagyom. Je autorom mnohých vokálnych a inštrumentálnych skladieb pre orchester, zbor a sólové nástroje. Ako dirigent sa predstavil, okrem dirigovania mnohých predstavení, hudobnými naštudovaniami v Opere SND, kde naštudoval operu Mária Terézia (R. Baumgartner) a Veľká doktorská rozprávka (M. Dubovský). Na scéne Štátneho divadla v Košiciach sa predstavil naštudovaním opery Manon Lescaut (G. Puccini).

Lenka Horinková je absolventkou Konzervatória v Banskej Bystrici a Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde študovala odbor operná réžia. V Štátnej opere Banská Bystrica zastávala post dramaturga a zároveň inscenovala opery Nápoj lásky (G. Donizetti) a Soročinský jarmok (M. P. Musorgskij). Na zámku v Schlosshofe v Rakúsku režírovala s veľkým úspechom Gluckovu operu Číňanky. V súčasnosti je asistentkou réžie v Opere SND, kde spolupracovala s viacerými renomovanými režisérmi. Inscenácia Kráľ Teodor v Benátkach je jej prvou samostatnou inscenáciou na doskách Opery SND.
***

História vzniku
opery Kráľ Teodor v Benátkach je zaujímavá. Taliansky klasicistický skladateľ Giovanni Paisiello (narodil sa v roku 1740 v Tarante na juhu Apeninského polostrova, zomrel v Neapole v roku 1816) mal búrlivý život. Svoje prvé opery prezentoval najmä na severe Talianska, neskôr v Neapole, vo Francúzsku a prakticky v celej Európe vrátane Prahy, či Petrohradu pod ochranou Kataríny II. Práve na ceste z tohto mesta do vlasti sa zastavil vo Viedni na dvore cisára Jozefa II., ktorý Paisiella zahrnul objednávkami. Okrem iných aj na operu Il re Teodoro in Venezia, ktorou vraj bol nadšený aj  Mozart.

Barón Theodor Stephan von Neuhoff (Kolín nad Rýnom 1694/Londýn 1756) vstúpil do dejín ako prvý a zároveň posledný kráľ Korziky. (…) V jeho rodine sa objavilo viacero bohatých podnikavcov (…) Theodor sa oženil  s dvornou dámou španielskej kráľovnej lady Mary Sarsfieldovou. Problémy v jeho živote sa vyskytli už v Kolíne, kde v súboji zabil svojho protivníka a musel utiecť pred zatknutím. Neskôr sa v Paríži stáva tajným agentom Holštajnska a jeho tajomného ministra Georga Heinricha von Görtza. Splieta intrigy proti Francúzsku, Španielsku a Švédsku. V Paríži sa zaplietol aj do finančných špekulácií okolo zmeniek Mississippi, ktoré mu krátkodobo zabezpečili luxusný život. Lenže po krachu musel utiecť pred veriteľmi do Londýna. V roku 1732 si už získal dôveru rakúskej tajnej polície, ktorá ho poverila špeciálnymi tajnými úlohami vo Florencii.  Práve v čase aktivít vo Florencii prichádza jeho hviezdna chvíľa. Počas politickej krízy na ostrove Korzika ponúka kuriózny barón svoje služby „spravodlivej veci“ – podporuje korzickú nezávislosť. Podarilo sa mu získať aj finančnú podporu beja z Tunisu. V marci sa 1736 sa vydal na anglickej lodi naloženej zbraňami z Tunisu na Korziku, kam 12. marca dorazil v pompéznej poloorientálnej uniforme. Povstalci ho v kláštore Alesani okamžite zvolili za kráľa ako Teodora I. Vo funkcii vydržal síce iba osem mesiacov, ale za ten čas stihol založiť rytiersky rád „De la Liberazione“, vydať prevolanie k európskym panovníkom a utratiť všetky získané peniaze od beja. Po porážke uteká do Amsterdamu, zháňa peniaze a intriguje…
(Zdroj: bulletin k premiére)

***

Giovanni Paisiello, Hans Werner Henze:
Kráľ Teodor v Benátkach
(Il re Teodoro in Venezia)
Hudebné nastudovanie: Marián Lejava
Dirigent: Marián Lejava / Branko Ladič
Réžia: Lenka Horinková
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Martin Kotúček
Dramaturgia: Martin Bendik
Orchester SND Bratislava
Premiéra 24. června 2015 historická budova SND Bratislava

Lisetta – Blanka Jílková / Kristýna Vylíčilová
Belisa – Reinhild Buchmayer / Andrea Nemcová
Gafforio – Štefan Horváth / Klaus Dieter Paar / Marek Tokoš
Sandrino – Ruzil Gatin / Patrik Horňák / Juraj Kuchar
Acmet – Jakub Gubka / Csaba Kotlár / Marek Pobuda
Teodoro – Boris Prýgl / Josef Škarka
Taddeo – Igor Bečár / Tomáš Šelc / Josef Škarka
2 Donzelle – Ivana Kurtulíková / Michaela Sojčáková / Dominika Výberová
Messer grande – Marián Hrdina / Mário Tóth
Krab Grancchio – Matej Benda

www.snd.sk

Foto archiv, SND